Odborné články

Množstvové zbery - poplatky podľa množstva (4) skúsenosti z USA (2. časť)

Úvod

Výsledky množstvových zberov v Spojených štátoch amerických (USA) preukázali v mnohých mestách a obciach, že majú výrazne pozitívny environmentálny vplyv, t. j. občania sa oveľa viac zapájajú do separovaného zberu, viac kompostujú, snažia sa produkovať menej odpadov, aby mali nižšie poplatky za svoje zmesové odpady. Každá minca má však dve strany. Nedá sa preto vždy tvrdiť, že množstvové zbery majú vždy len pozitívne vplyvy. Množstvové zbery sú sprevádzané aj niektorými potencionálnymi rizikami (napr. natláčanie odpadov do zberných nádob, tvorba čiernych skládok, nestabilnosť príjmov z poplatkov, strhávanie a kradnutie žetónov, odpadová turistika medzi bytovkami, trhanie vriec túlavými zvieratami, ....), na ktoré by každá obec mala pri implementácii množstvového zberu pamätať a minimalizovať tieto riziká. Aké skúsenosti zaznamenali v tomto smere v USA ?

Nelegálne zneškodňovanie odpadov

Veľká časť literatúry spomína možnosť, že množstvové zbery môžu navádzať občanov k tomu, aby sa zbavovali svojich odpadov nejakým nežiadúcim a nelegálnym spôsobom. Takéto správanie vraj vyplýva z teórie ekonomiky. Prejavy takéhoto nežiadúceho zbavovania sa odpadov majú rôzne podoby. Niektoré mestá si poťažkávajú, že ich občania nosia svoje odpady do zberných nádob podnikateľom, vyhadzujú odpady pozdĺž ciest, ukladajú odpady do košov na uličné smeti alebo spaľujú odpady vo svojich záhradách. Pôvodcovia sa však vo väčšine prípadov nelegálne zbavujú objemných odpadov (nábytok, koberce, domáce zariadenia) a stavebných odpadov. Tento problém však nie je vo väčšine dostupnej literatúry nejakým dostatočne exaktným spôsobom kvantifikovaný. Častokrát sa vyskytujú len výsledky ankiet medzi obyvateľmi. Keď sa napr. robila štúdia o množstvovom zbere v Tompkins County (štát New York) na reprezentatívnej vzorke 3 040 domácností, tak sa ukázalo, že sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by množstvový zber podporoval nelegálne skládkovanie, hoci až 51 % obyvateľov, s ktorými sa robila anketa, sa vyjadrilo, že sa zvýšilo znečisťovanie odpadmi a 20 % sa vyjadrilo, že spaľovali svoje odpady.1 2/3 obyvateľov sa vyjadrili, že si obľúbili množstvovým zber.

Niektorí autori citujú mestá s množstvovým zberom, ktoré uvádzajú, že nemajú problémy s nevhodným zneškodňovaním.2 Medzi ne patrí napr. aj také veľké mesto ako je Seattle. Štúdia3 o množstvových zberoch v štáte Massachusetts uvádza, že nežiadúce zbavovanie sa odpadov je otázkou „neočakávane nízkeho významu“.

Spoločnosť SERA Inc. sa vo svojej správe4 detailne zaoberala tým, či je nelegálne skládkovanie skutočne problémom. Z rozhovorov s viac ako 1 000 samosprávami, ktoré zaviedli množstvový zber správa zistila, že len menej ako 1/4 samospráv mala problémy s množstvovým zberom, avšak všetky samosprávy povedali, že problémy boli len krátkodobého charakteru a jednoducho sa s nimi vysporiadali zavedením pokút a osvetou. Všetky samosprávy sa vyjadrili, že obavy z nelegálneho skládkovania by nemali odrádzať zo zavádzania množstvových zberov, pretože existuje množstvo efektívnych nástrojov, ktorými sa dá tomuto problému čeliť.

Literatúra obsahuje veľa návrhov ako zmierniť nežiadúce zbavovanie sa odpadov. Zo skúseností mnohých miest z USA je možné konštatovať, že najúčinnejším prostriedkom na elimináciu nelegálneho zneškodňovania odpadov je udeľovanie vysokých pokút. Medzi ďalšie prostriedky patrí napr. uzamykanie zberných nádob, striktné prikázanie zneškodňovania odpadov, nariadenia zakazujúce spaľovanie, pravidelná a dobre cielená výchova verejnosti, ako aj bezplatné zberové dni na objemné odpady. Používa sa aj ekonomický nástroj, ktorým sa refundujú poplatky za legálne zneškodňovanie niektorých výrobkov v prípade, že boli tieto výrobky skutočne legálne zneškodnené. Nelegálne zbavovanie sa odpadov sa darí pomerne účinne eliminovať tým, že sa v mestách a obciach zavádzajú celoplošné a pre občanov pohodlné systémy triedeného zberu a kompostovania.

Natláčanie odpadov

Väčšina dostupnej literatúry uvádza, že občania sa niekedy snažia pri množstvových zberoch stláčať svoje odpady, aby si čo najviac ušetrili svoje poplatky. Tak napr. závery štúdie5 Národného výboru pre ekonomický výskum hovoria, že zatiaľ čo bol po zavedení množstvového zberu znížený objem odpadov o 37 %, tak váha odpadov sa znížila iba o 14 %. Tieto výsledky vyplývajú z merania v 75 náhodne vybratých domácnostiach v meste Charlottesville vo Virgínii.

Problémy s natláčaním odpadov a preťažovaním zberných nádob sú spojené najmä s množstvovými zbermi založenými na spoplatňovaní objemu odpadov (kontajnerovo-intervalový systém, žetónový, alebo vrecový). Občania sa totižto do stanoveného objemu (1 zberná nádoba, 1 vrece) snažia natlačiť čo najviac odpadov, pretože si uvedomujú, že vždy zaplatia rovnakú sumu, t. j. za plný objem nádoby (vreca). Na eliminovanie tohto javu sa v USA využívajú také nástroje ako napr. že preťažená zberná nádoba nebude vyprázdnená vôbec alebo si musia občania priplatiť za vyprázdnenie takejto nádoby.

Menšie problémy s natláčaním a preťažovaním nádob vykazuje množstvový zber s vážením odpadov. Vážiaci systém poskytuje občanom presný ekonomický signál, keď preťažia svoju zbernú nádobu.

Natláčanie odpadov a preťažovanie nádob sa však vyskytuje skôr v ojedinelých prípadoch a nespôsobuje vážnejšie problémy pri vykonávaní množstvového zberu.

Nestabilnosť príjmov prepravcu

Pre prepravcov komunálnych odpadov je niekedy pomerne ťažké si pri množstvových zberoch optimálne naplánovať svoje výkony a príjmy, pretože pri niektorých druhoch množstvových zberov hrá dosť významnú úlohu správanie sa pôvodcov odpadov. Keď prepravca nedokáže dostatočne predvídať a odhadnúť správanie sa pôvodcov, tak sa môže v niektorých mesiacoch dostať do ekonomických ťažkostí. Stalo sa to napr. firme Blazier Disposal v Harvarde (štát Illinois), ktorá stanovila svoje príjmy na predpoklade, že vyzbiera od jednej domácnosti v priemere 1,6 vreca odpadov. Skutočnosť však bola taká, že vyzbierala iba 1,2 vreca a tým výška príjmov nedosiahla predpokladanú úroveň.6 Nestabilné príjmy prepravcu sú jedinou ťažkosťou, ktorú uvádzajú odpadoví menežéri v Bellevue (štát Washington), Lansing (Michigan) a v štáte Rhode Island.7

Niektorí autori preto doporučujú kombinovaný systém poplatkov, ktorý využíva základný poplatok na byt, aby sa pokryla minimálna úroveň služieb a aby sa prekonali problémy s nestabilitou príjmov. Tento základný (paušálny) poplatok by však nemal byť vysoký, pretože potom už nie je efektívny. Kombinovaný systém poplatkov (základný poplatok + poplatok podľa produkcie odpadov) by mal byť navrhnutý tak, aby bol tento systém stále silne motivačný pre pôvodcov a podporoval ich v minimalizácii odpadov, triedení, kompostovaní, atď.

Vývoj nákladov

Množstvové zbery majú potenciál, aby znamenali úsporu nákladov. Na druhej strane však vytvárajú ďalšie nákladové položky. Znižovanie množstva odpadov predstavuje na strane prepravcov komunálnych odpadov znižovanie mzdových a prevádzkových nákladov na zber zmesových odpadov a znižovanie nákladov na zneškodňovanie odpadov. Zvyšovanie účinnosti triedeného zberu predstavuje zvyšovanie príjmov z predaja druhotných surovín. Vyskytujú sa však aj nové náklady vyvolané novými zariadeniami, novým systémom spoplatňovania, zvýšenou výchovou a propagáciou, ale náklady sa zvýšia aj zberom väčšieho množstva druhotných surovín, vyššou prevenciou proti znečisťovaniu, vyššími nákladmi na monitorovanie odpadov. Nie je celkom jasné, či budú v danom meste dominovať úspory alebo dodatočné náklady.8 V mestách Perkansie a Ilion sa napr. znížili náklady na zber odpadov o 10 až 15 %, zatiaľ čo napr. v meste Seattle zostali náklady relatívne konštantné.8 V štáte Iowa a Wisconsin boli robené dve celoštátne štúdie9, ktoré uvádzajú, že väčšina samospráv skonštatovala, že sa ich náklady znížili alebo že ostali na rovnakej úrovni ako pred zavedením množstvových zberov. Štát Wisconsin zistil, že v 40 % samospráv sa náklady znížili, v 27 % zostali konštantné a v 33 % sa zvýšili. Štát Iowa zistil, že 60 % samospráv zaznamenalo znížené alebo stabilné náklady. Práca10 firmy SERA ukázala, že v štáte Kalifornia sa zvýšili náklady na odpadové hospodárstvo asi o 10 – 20 % zavedením množstvových zberov.

Otázka nákladov je však veľmi zložitá vec a na výšku nákladov vplýva veľké množstvo rôznych faktorov. Zavedením množstvových zberov sa mnohé prevádzkovo-organizačné procesy racionalizujú a zefektívňujú a vo väčšine prípadov to znamená, znižovanie nákladovosti celého odpadového hospodárstva. Táto racionalizácia sa však niekedy stráca vo víre politicko-ekonomických rozhodnutí, ktorými sa napr. zvýšia ceny vstupov a potom sa zdá, že množstvové zbery nepriniesli očakávané úspory. V takýchto prípadoch si treba uvedomiť, že keby sa napr. množstvové zbery nerealizovali, tak náklady na odpadové hospodárstvo by boli oveľa vyššie.

Zdroje :

  1. Market Incentives to Encourage Household Waste Recycling : Paying for What You Throw Away, Journal of Policy Analysis and Management, č. 1, zima 1994
  2. Unit Pricing Programs for Residential Municipal Solid Waste, An Assessment of the Literature, Duke Univerzity Durham, marec 1996
  3. Toward Statewide Unit Pricing in Massachusetts : Influencing the Policy Cycle. Master's Degree Project. John F. Kennedy School of Government, január 1994.
  4. Illegal Dumping : Incidence, Drivers, and Strategies, Research Paper 9431-1, SERA, Inc., november 1994.
  5. Household Demand for Garbage and Recycling Collection with the Start of a Price per Bag, National Bureau of Economic Research, working paper # 4670, marec 1994.
  6. Volume-Based Rates, Dream or Nightmare ?, Recycling Today, november 1990.
  7. Residents Clean Up With Waste-Cutting Incentive, City and State, 25. február 1991.
  8. Unit Pricing for Solid Waste Collection, Popular Government, jeseň 1990.
  9. Pay as you Waste : State of Iowa Implementation Guide for Unit-Based Pricing, Iowa DNR, 1997; a Wisconsin Volume Based Rate Collection Guide, University of Wisconsin Extension, 1993.
  10. Achieving 50% in California : Analysis of Recycling, Diversion, and Cost-Effectiveness, SERA, Inc., 1999.

Článek byl publikován ve sborníku k akci: Trvalo udržateľné nakladanie s odpadmi.

Článek: Tisknout s obrázky | Tisknout bez obrázků | Poslat e-mailem

Související články:

Podpora komunitního a individuálního kompostování v Luzernu, Švýcarsko
Možnosti snižování množství skládkovaných BRKO
Sběr a využívání odpadů ze zahrad
Oddělený sběr kompostovatelných odpadů, kompostování a biologická úprava zbytkového odpadu zkušenosti a současné trendy v Evropě
Sběr a komunitní kompostování domovních bioodpadů v ČR
Sběr bioodpadu v německy mluvících zemích (2) Heilbronn

Předchozí / následující díl(y):

Množstvové zbery - poplatky podľa množstva (3) skúsenosti z USA (1. časť)
Množstvové zbery - poplatky podľa množstva (2) výhody a nevýhody jednotlivých druhov množstvových zberov
Množstvové zbery - poplatky podľa množstva (1) teória a druhy množstvových zberov

Zobrazit ostatní články v kategorii Bioodpady a kompostování

Datum uveřejnění: 3.1.2005
Poslední změna: 5.1.2005
Počet shlédnutí: 5921

Citace tohoto článku:
KURINEC, Marek: Množstvové zbery - poplatky podľa množstva (4) skúsenosti z USA (2. časť). Biom.cz [online]. 2005-01-03 [cit. 2019-12-10]. Dostupné z WWW: <https://biom.cz/cz/odborne-clanky/mnozstvove-zbery-poplatky-podla-mnozstva-4-skusenosti-z-usa-2-cast>. ISSN: 1801-2655.

Komentáře:
ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto