Odborné články

EÚ naznačila jasné smerovanie v nakladaní s biologicky rozložiteľným odpadom

Nová právna úprava odpadového hospodárstva SR sa vyznačuje aproximáciou predpisov Európskej únie (). Zmeny sa dočkala aj kvantitatívne najvýznamnejšia zložka komunálneho odpadu - biologicky rozložiteľný odpad (BRO), s ktorým hospodárenie výrazne ovplyvňuje Smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadu.

Tá členským štátom mimo iné ukladá:

  • vypracovať národné stratégie, ktoré zabezpečia dosiahnutie obmedzenia množstva BRO ukladaného na skládky a to prostriedkami ako je recyklácia, kompostovanie, výroba bioplynu alebo materiálové a energetické využitie,
  • táto stratégia musí zaistiť, aby sa od vstupu smernice do platnosti množstvo BRO ukladaného na skládky znižovalo takto - do 5 rokov na 75%, do 8 rokov na 50% a do 15 rokov na 35% množstva vznikajúceho v roku 1995.

Táto direktíva jednoznačne uprednostňuje materiálové využívanie odpadu pred energetickým využívaním a zneškodňovaním odpadu. Z toho vyplýva, že všetok bioodpad, ktorý nie je kontaminovaný cudzorodými látkami a ďalšími nevhodnými prímesami (podľa národných noriem) by mal byť prednostne využívaný k výrobe kompostov, alebo by mal byť najprv podrobený tzv. anaeróbnej digescii pre získanie bioplynu a následovne kompostovaný.

Možnosť oddialenia plnenia daných cieľov o obdobie nepresahujúce 4 roky majú členské štáty, ktoré v roku 1995 ukladali na skládky viac ako 80% komunálneho odpadu. Túto možnosť využila aj Slovenská republika, čím sa jej ciele posunuli na obdobia do roku 2010, 2013 a 2020.

Touto smernicou však úsilie EÚ o zlepšenie situácie v nakladaní s BRO nekončí. Pripravuje sa ďalšia smernica a to priamo o nakladaní s BRO.

Priority hospodárenia s BRO v pripravovanej smernici sa zakladajú na všeobecne uznávanej hierarchii odpadového hospodárstva:

  1. prevencia smerujúca k minimalizácii produkcie BRO (napr. kalov z ČOV*) a jeho kontaminácie znečisťujúcimi látkami,
  2. opakované používanie BRO (napr. drevené a lepenkové obaly),
  3. recyklácia oddelene zbieraného bioodpadu na pôvodný materiál (napr. papier a lepenka), kdekoľvek je to environmentálne opodstatnené,
  4. kompostovanie alebo anaeróbny rozklad oddelene zbieraného BRO, ktorý nie je recyklovaný na pôvodný materiál, s využitím kompostu a digestátu v poľnohospodárstve alebo k zlepšeniu životného prostredia (napr. rekultivácie, údržba verejnej zelene),
  5. mechanicko biologická úprava bioodpadu,
  6. použitie bioodpadu ako zdroja energie (anaeróbna digescia bioodpadu, termické využitie odpadového dreva alebo nerecyklovatelných zložiek oddelene zbieraného BRO (napr. papiera).

Smernica smeruje k tomu, aby sa nakladanie s BRO (zber a zhodnocovanie) stalo neoddeliteľnou súčasťou odpadového hospodárstva členských štátov, ktoré by sa malo orientovať predovšetkým na:

  • podporu domáceho kompostovania (záhradného kompostovania) v podobe
    • informačných kampaní zameraných na zoznámenie verejnosti so spôsobmi a postupmi kompostovania a s prospešnosťou zberu a kompostovania bioodpadu,
    • finančnou podporou domáceho kompostovania (zľavy na poplatkoch, príspevku na kompostovací zásobník...),
  • podporu kompostovania a anaeróbnej digescie na mieste vzniku BRO (všade tam, kde sú vhodné podmienky pre využitie vzniknutého kompostu a hnojiva) v podobe
    • opatrení, ktoré budú podporovať vypracovanie schém kompostovania na mieste (napr. parky a cintoríny), a zapájanie pôvodcov odpadu do manažmentu vlastného odpadu,
    • finančnej podpory kompostovania na mieste (zľavy na poplatkoch, príspevky na kompostovaciu techniku),
    • poskytovaním grantov pomáhajúcich rozbeh projektov,
  • podporu komunitného kompostovania v podobe
    • opatrení, ktoré budú podporovať vypracovanie komunitných kompostovacích schém, a týmto zapájať do danej problematiky verejnosť,
    • poskytovania grantov pre organizátorov komunitného kompostovania,
    • finančnej podpory (napr. príspevok na nákup drviča alebo prekopávača)
  • zavádzanie systémov oddeleného zberu a spracovania BRO so zameraním sa na nasledujúce odpady:
    • odpad potravín zo súkromných domácností,
    • odpad potravín z reštaurácií, jedální, škôl a verejných budov,
    • bioodpad z obchodných domov,
    • bioodpad z obchodov, malých podnikov a servisných podnikov,
    • bioodpad z komerčných, priemyselných a inštitucionálnych zdrojov, ak nie je použitý na mieste vzniku,
    • trávnatý a drevitý odpad zo súkromných ako aj verejných parkov, záhrad a cintorínov.

Plány triedeného zberu by mali pokryť prinajmenšom:

  1. mestské aglomerácie s viac ako 100 000 obyvateľmi v priebehu troch rokov;
  2. mestské aglomerácie s viac ako 2 000 obyvateľmi v priebehu piatich rokov.

Členské štáty môžu odstúpiť od záväzku o triedenom zbere bioodpadu:

  • v historických centrách miest, kde by organizácia triedeného zberu mohla spôsobovať problémy pri dosahovaní nízkej úrovne kontaminácie bioodpadu inými znečisťujúcimi odpadmi, materiálmi alebo látkami;
  • vo vidieckych alebo takmer neosídlených oblastiach s hustotou obyvateľstva nižšou ako 10 obyvateľov na kilometer štvorcový, kde by zavedenie separovaného zberu nebolo environmentálne opodstatnené. V týchto oblastiach by sa mali uskutočniť špeciálne kampane o domácom, komunitnom kompostovaní, či kompostovaní na mieste vzniku odpadu.

Úspešnosť alebo neúspešnosť napĺňania cieľov EÚ v nakladaní s BRO bude v SR závisieť od vypracovania, zavedenia a následne pôsobenia nástrojov uplatňovaných v rámci stratégie hospodárenia s komunálnym odpadom.

Nesmierne dôležitou úlohou je upresnenie a dopracovanie vhodných legislatívnych predpisov a noriem, ktoré budú jasne definovať pravidlá jednotlivých subjektov pri nakladaní s biologickým odpadom.

V SR sa v súčasnosti javí najprogresívnejšie zavedenie kombinácie priamych nástrojov - zákazy, limitované obmedzenia (napr. zákaz skládkovania bioodpadu z údržby verejnej zelene, záhrad a parkov; zákaz vypúšťania kuchynských bioodpadov do kanalizácie; povinnosť zaviesť oddelený zber bioodpadu v mestách a obciach do stanoveného časového horizontu...) a nepriamych nástrojov - poplatky, dotácie, zvýhodnené pôžičky (napr. výrazné zvýšenie skládkovacieho poplatku; účelové viazanie časti tohto poplatku na nakladanie s BRO v mestách a obciach; určenie priorít smerom k nakladaniu s BRO v dotačnej politike štátu...).

Článek: Tisknout s obrázky | Tisknout bez obrázků | Poslat e-mailem

Související články:

Posuzování vlivu kompostáren na životní prostředí
Krátké zprávy z Evropské kompostárenké sítě (ECN)
Nakládání s komunálními bioodpady v České republice
Regionální projekt zřizování kompostování komunálních odpadů na zemědělských farmách v okrese Freistadt (Horní Rakousko) v letech 1992 - 2001
Kompostovanie bioodpadov - pridajte sa aj Vy
Mater-Bi, biodegradabilní plast nejen na výrobu sáčků pro sběr BRKO
Kompostovacia kampaň na Slovensku
Plány odpadového hospodářství a Realizační programy ČR
ABP nařízení - vliv na kompostovaní a anaerobní digesci
Bioodpad problém ? Riešenie - kompostovanie !
Přijdou kompostárny rozvojem domovního a komunitního kompostování o práci?
O legislativě biologicky rozložitelných odpadů
Co bude znamenat vstup do EU pro CZ Biom?

Zobrazit ostatní články v kategorii Bioodpady a kompostování

Datum uveřejnění: 10.2.2003
Poslední změna: 7.2.2003
Počet shlédnutí: 8542

Citace tohoto článku:
MOŇOK, Branislav: EÚ naznačila jasné smerovanie v nakladaní s biologicky rozložiteľným odpadom. Biom.cz [online]. 2003-02-10 [cit. 2024-12-30]. Dostupné z WWW: <https://biom.cz/cz-obnovitelne-zdroje-energie-kapalna-biopaliva/odborne-clanky/eu-naznacila-jasne-smerovanie-v-nakladani-s-biologicky-rozlozitelnym-odpadom>. ISSN: 1801-2655.

Komentáře:
ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto