Prečo stavať regionálnu kompostáreň?

Mesto Dubnica nad Váhom začalo riešiť problémy s kompostovaním biologicky rozložiteľného odpadu, konkrétne odpadu zo zelene ešte v roku 2004. Keďže na území mesta sa nenachádza kompostáreň, riešili situáciu vybudovaním obecných kompostovísk. V súčasnej dobe sú v prevádzke tri kompostoviská, ktoré sa využívajú prevažne len na kompostovanie trávy, lístia a podrvenej drevnej hmoty. K uvedenej zmene v roku 2004 viedli ani nie tak legislatívne dôvody, ako ekonomické. Vysoký poplatok za ukladanie bioodpadu na skládku a pomerne nízke zriaďovacie a prevádzkové náklady na obecné kompostoviská rozhodli jednoznačne v prospech kompostovania. Napriek úspešnému prevádzkovaniu kompostovísk je zrejmé, že ich kapacita je nepostačujúca a taktiež je nutné do budúcnosti vyriešiť kompostovanie kuchynského a reštauračného odpadu.

1. Prečo stavať

1.1 Legislatíva Európskej únie

1.1.1. Smernica 1999/31 ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov

• podľa tejto smernice sú členské štáty povinné vypracovať národnú stratégiu pre znižovanie množstva biologicky rozložiteľného KO ukladaného na skládky. Táto stratégia musí zaistiť, aby:
• od vstupu smernice do platnosti do r. 2006 bolo množstvo biologicky odbúrateľného odpadu prichádzajúceho na skládky znížené na 75 % celkovej hmotnosti r. 1995,
• do r. 2009 sa znížilo toto množstvo na 50 %,
• a do r. 2016 na 35 % celkovej hmotnosti z roku 1995.

Slovensko je jedným z členských štátov EÚ, ktoré vzhľadom na silnú závislosť na skládkach môže využiť výhodu odkladu plnenia, tzn., že cieľové roky sú:

• 2010
• 2013
• 2020

1.1.2. Tematická stratégia o ochrane pôdy

• vydaná Európskou komisiou - Organické látky sa považujú za hlavný nástroj na zvýšenie agronomických a environmentálnych funkcií pôd:
• prevencia erózie a povodní,
• vylúčenie uhlíka a tým boj s klimatickými zmenami – o čom sa uvažuje aj v Európskom programe klimatických zmien,
• zníženie množstva používaných hnojív a pesticídov – prevencia znečisťovania.

1.2 Legislatíva Slovenskej republiky

Slovenská legislatíva sa rýchlo mení v nadväznosti na legislatívu EÚ. V oblasti manažmentu biologického odpadu už boli prijaté na Slovensku dôležité opatrenia:

1.2.1. Zák. č. 17/2004 z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov

Tento zákon ustanovuje progresívny rast poplatkov pre nadchádzajúce obdobie. Výška poplatku závisí od počtu frakcií, ktoré obec vytrieďuje na mieste vzniku. Čím viac frakcií vytrieďuje, tým je poplatok nižší. (Napr., ak obec vytrieďuje 3 zložky KO, platila v r. 2006 - 70,- Sk/t, v r. 2007 platí 140,- Sk/t a v r. 2008 bude platiť 210,- Sk/t).

1.2.2. Zák. č. 24/2004 z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 223/2001 z. z. o odpadoch

Tento zákon ustanovuje pre obce dve nové povinnosti:

1. do 1. januára 2006 sa muselo zaviesť vytrieďovanie odpadu zo záhrad a parkov (tzv. zelený odpad),
2. do r. 2010 musia obce zaviesť vytrieďovanie aspoň 5 položiek KO vrátane kuchynského bioodpadu.

Obce, ktoré nebudú plniť ustanovené povinnosti, zaplatia vyššie poplatky v zmysle zákona č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov. Navyše im môže byť udelená pokuta. Do r. 2010 budú musieť všetky obce bezpodmienečne zaviesť separovaný zber biologicky rozložiteľných odpadov.

1.2.3. Program odpadového hospodárstva mesta Dubnica nad Váhom do r. 2005

V časti 1. Smerná časť programu uvádza:

„Zámery na vybudovanie nových zariadení na zhodnocovanie odpadov.

4.1 Názov zariadenia: Kompostáreň

4.2 Názov investora: Mesto Dubnica nad Váhom

4.3 Kapacita: podľa projektovej dokumentácie

1.4 Katastrálne územie: Dubnica nad Váhom

1.5 Druhy odpadov s ktorými sa bude nakladať:

20 01 08	Biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad	O
20 01 38	Drevo iné ako uvedené v 20 01 37	O
20 02 01	Biologicky rozložiteľný odpad	O
20 03 02	Odpad z trhovísk	O

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta uvádza:

Cieľ 7.3.3 Spracovanie biologického odpadu

Opatrenie 7.3.3.1 Prioritne spracovať a realizovať projekt vybudovania regionálnej kompostárne.“

2. Ekonomické a environmentálne aspekty

• Redukcia množstva odpadu – ekonomická a environmentálna výhoda. Biologicky rozložiteľný odpad tvorí 30 – 40 % komunálneho odpadu.
• Predĺženie životnosti skládky. Oddialenie potreby budúcich nákladov na výstavbu novej skládky. Priestor pre výstavbu skládok je stále vzácnejší.
• Súčasná legislatíva platná v SR, ako aj úplná implementácia smernice o skládkach odpadov pravdepodobne zvýši náklady na nakladanie so zvyškovým odpadom. (Viď aj zák. č. 17/2004 Z. z.).
• Kompost je vynikajúci pôdny vylepšovač a alternatíva rašeliny s množstvom možností využitia. Kompostovaný materiál zásobuje pôdu živinami, jeho použitie môže redukovať alebo odstrániť potrebu umelých hnojív.
• Trvalé zlepšovanie kvality pôdy.
• Znižovanie náchylnosti pôdy k erózii.
• Zlepšenie infiltrácie vody.
• Bioodpad môže byť lokálne recyklovaný a využívaný. Vytrieďovanie kuchynského odpadu umožňuje znížiť frekvenciu zberu zvyškového odpadu. Odpadajú tak všetky negatíva spojené s transportom – znečistenie životného prostredia, ako i finančné náklady na prepravu.
• Keď sa organický odpad na skládke rozloží, vytvára sa skládkový plyn, jeho majoritnou zložkou je metán, ktorý prispieva k zvyšovaniu skleníkového efektu.

3. Prečo združenie obcí

V r. 2004 bola uzatvorená zmluva o zriadení združenia obcí pre výstavbu a prevádzku kompostárne a zber, prepravu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov medzi zmluvnými stranami – mestá Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Nemšová, Ilava, Trenčianske Teplice a obec Trenčianska Teplá.

Predmetom činnosti podľa čl. III uzatvorenej zmluvy je starostlivosť o životné prostredie, predovšetkým zber, preprava a zhodnotenie biologicky rozložiteľného odpadu a prevádzkovanie spoločnej kompostárne.

V r. 2006 bola vypracovaná podkladová štúdia Regionálna kompostáreň Považie (D.E.S. Dubnica nad Váhom, Priatelia Zeme – SPZ Košice, júl 2006). Cieľom štúdie bolo navrhnúť systém kompostovania biologickej zložky komunálneho odpadu pre regionálne združenie Považie. Pre optimálny návrh bolo nevyhnutné vykonanie analýz a prieskumov súčasného stavu nakladania s komunálnym odpadom. Po vyhodnotení vstupných údajov nasledovalo vytvorenie návrhov možných riešení a ich porovnanie z ekonomického a environmentálneho hľadiska.

Výsledkom štúdie je odporúčanie najvhodnejšej technológie kompostovania biologicky rozložiteľných odpadov. Štúdia odporúča na základe parametrov, predpokladaného množstva a druhov biologicky rozložiteľných odpadov, osobných skúseností, dostupnosti jednotlivých technológií, ale aj existujúcej a pripravovanej legislatívy týkajúcej sa biologicky rozložiteľných odpadov pre Regionálnu kompostáreň Považie technológiu COMPOnent.

3.1. Základné údaje vybranej technológie

Kapacita zariadenia: 20 000 t/rok

Zastrešená plocha na kompostovanie: áno

Celkový rozmer kompostárne: 9 704 m²

Investičné náklady bez mechanizácie 27,54 mil. Sk

Investičné náklady – mechanizácia 17,94 mil. Sk

Investičné náklady celkom 45,48 mil. Sk

Riziko zápachu pre okolie: nízke

Možnosť automatizovanej prevádzky: áno

Cenová kalkulácia má len informatívny charakter! Nezahŕňa napr. nákup pozemku, geodetické zameranie, hydrogeologicky prieskum, projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie, verejné dopravné a technické napojenia a pod.

3.2. Sociálno-ekonomické aspekty

• Zber bude vykonávať združenie, ktoré bude zároveň prevádzkovateľom kompostárne. Tým sa ušetria výdavky, o ktorých sa musí uvažovať v súvislosti s externou firmou zaoberajúcou sa odvozom odpadov a je vysoko pravdepodobné, že združenie vynaloží veľké úsilie na kontrolu kvality suroviny.
• Nie sú problémy s odbytom kompostu, môže sa aplikovať priamo na pôdu verejnej zelene.
• Vytvorenie pracovných miest.

3.3. Environmentálne aspekty

• Vysoká úroveň riadenia kvality, keďže združenie bude samo používať kompost, bude mať veľký záujem o dobrú kvalitu kompostu.
• Združenie bude ďalej rozširovať koncepciu environmentálne vhodného zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov.

4. Ako pokračovať?

V rámci združenia je potrebné:

1. zabezpečiť všetky prípravné projektové a inžinierske činnosti súvisiace s realizáciou investičného zámeru, tzn.:

• nákup pozemku,
• obstaranie potrebných podkladov a prieskumov,
• obstaranie zámeru podľa zák. č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
• obstaranie projektovej dokumentácie pre územné konanie, stavebné konanie vrátane príslušných povolení,
• obstaranie realizačného projektu,
• výber zhotoviteľa diela,
• vlastná výstavba
• kolaudácia diela a odovzdanie do majetku.

2. pripraviť ďalšie súvisiace aktivity:

• výber systému na zber bioodpadu
• príprava zberu (osveta, určenie spôsobu zberu – druh a počet nádob, ich umiestnenie, frekvencia zberu, výber zvozovej techniky, určenie zhotoviteľa),
• zabezpečenie zberných nádob a zberných automobilov,
• realizácia zberu a prepravy bioodpadu,
• prevádzkovanie zariadenia,
• odbyt kompostu a pod.

3. vypracovať ekonomickú kalkuláciu a investičnú náročnosť projektu.

Celá ekonomika bude výrazne závisieť od počtu a druhu potrebných kontajnerov, dostupnej zvozovej techniky (resp. úpravy už existujúcej), vybranej technológie, budovania priestorov na skladovanie a spracovanie surovín a pod. Dôležité aj zahrnutie predpokladaných príjmov za odobraté odpady, úspor za neuloženie odpadu na skládku, odpisy, príjmy za predaj kompostov, požičiavanie techniky a pod.

Jednoznačne je dôležité, aby mesto Dubnica nad Váhom zotrvalo v združení a oživilo činnosť združenia, ktoré bolo založené s cieľom vystavať a prevádzkovať kompostáreň.

Tento článek byl převzat z časopisu Odpady.

Tweet

Bioplynová stanice s kogeneračními jednotkami TEDOM

Olej pro plynové motory – klíčová volba pro kogenerační jednotky

Kam směřuje české odpadové hospodářství z pohledu prevence jejich vzniku?

Jak získat udržitelnou biomasu

Biometan se vyplatí a má budoucnost