Vzdelávanie ako prostriedok rozvoja a skvalitňovania poskytovaných služieb v odpadovom hospodárstve

Vzdelanostná úroveň pracovníkov v službách pre nakladanie s odpadom patrí k najnižším v rámci celého národného hospodárstva SR. Školský systém neposkytuje vzdelanie pre väčšinu týchto profesií a aj väčšina učňovských škôl s bližším zameraním pre neatraktívnosť tieto vyučovacie obory ukončili.

Úvodom

Rozvoj životnej úrovne občanov v SR generuje aj rast objemu a zmenu štruktúry odpadov. Zvyšuje sa najmä podiel zhodnotiteľných a recyklovateľných odpadov, čo si následne vynucuje rozvoj nových a skvalitnenie existujúcich služieb v oblasti nakladania s odpadom. Nové právne úpravy implementované z EÚ, ale aj novelizované zákony v SR pre nakladanie s odpadom vytvárajú nové podmienky pre poskytované služby v oblasti nakladania s odpadom.

V SR ešte stále environmentálne povedomie nedosahuje požadovanú úroveň a u pracovníkov v oblasti nakladania s odpadom absentuje aj trvalé vzdelávanie orientované najmä na skvalitňovanie ľudských zdrojov aj v smere zvyšovania kvality poskytovaných služieb.

Chýba najmä koncepčnosť, plošná realizácia a aktuálnosť na nové podmienky determinované vývojom v oblasti legislatívy, zmeny v štruktúre odpadov, spracovaní a zhodnocovaní odpadov a iných.

V rámci poskytovaných služieb v oblasti nakladania s odpadom v SR pôsobia aj neziskové organizácie, väčšinou založené obcami a mestami, ktorých cieľom je predovšetkým poskytovanie cenovo dostupných služieb, s využitím miestnych a najčastejšie nezamestnaných a nekvalifikovaných pracovníkov.

Súčasný stav – vzdelávanie pracovníkov v odpadovom hospodárstve

Vzdelanostná úroveň pracovníkov v službách pre nakladanie s odpadom patrí k najnižším v rámci celého národného hospodárstva SR. Ovplyvňuje to samotné prostredie výkonu činnosti (práca s odpadom, prašnosť, zápach), neobvyklá pracovná doba (v skorých ranných hodinách), pomerne vysoká fyzická záťaž a pre nízku kvalifikovanosť pracovníkov aj nízke mzdy.

Školský systém neposkytuje vzdelanie pre väčšinu týchto profesií a aj väčšina učňovských škôl s blízkym zameraním pre neatraktívnosť tieto vyučovacie obory ukončila. Trvalé nedoceňovanie významu vzdelanosti v službách pri nakladaní s odpadom, rast potrieb kvalifikovaných pracovníkov do iných odvetví národného hospodárstva SR (automobilový a elektronický priemysel), spôsobuje ďalší odliv kvalifikovaných pracovníkov z oblasti odpadového hospodárstva, čo okrem ich deficitu ešte viac prehlbuje aj ich vzdelanostnú úroveň. To spolu s nedostatočnými návykovými schopnosťami (väčšina novoprijímaných dlhodobo nepracovala), obvykle aj zlým sociálnym postavením (nedostatok finančných prostriedkov, zlé rodinné zázemie), často aj sklonom k alkoholizmu, nedostatočne motivuje k vlastnému záujmu zvyšovania kvalifikácie.

K najväčšiemu podielu zamestnancov (cca 30 %) v službách pre nakladanie s odpadom patria občania z rómskeho etnika, často zaradených k marginalizovaným skupinám obyvateľstva. Táto kategória pracovníkov obvykle nemá ukončené ani základné vzdelanie, čo sťažuje akékoľvek zaradenie do školského systému vzdelávania. Táto skupina občanov má väčšinou ukončené aj odborné vzdelanie (SOU), spravidla však v inom odbore. Prípadne pre dlhodobý výpadok zo zamestnania sú získané vedomosti už neaktuálne a pre prácu v odpadovom hospodárstve aj neuplatniteľné. Jednorazové kurzy, školenia majú skôr komerčný charakter. Ďalšia skupina sú občania dlhodobo nezamestnaní, so stratou návykových schopností pracovať.

Pokiaľ náklady súvisiace s účasťou na týchto podujatiach neuhradí zamestnávateľ (a ten z hľadiska ich vysokej fluktuácie a ďalších dôvodov obyčajne o to nemá záujem), šanca absolvovať akúkoľvek formu vzdelávania je takmer nulová. Aj ich životný štýl vo vzťahu k ochrane životného prostredia (devastácia prírody, vodných zdrojov a iných v okolí ich bydliska), eliminuje ich potenciál presvedčovať (vysvetľovať, konať) držiteľov odpadu (občania) v rámci prvého kontaktu (odber odpadu) o úlohách tvorby a ochrany životného prostredia.

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR sa realizuje na základe 16 princípov, pričom najmä prvých 6 z nich sa priamo dotýka aj oblasti nakladania s odpadom (zabezpečenie optimálneho rozvoja ľudských zdrojov, minimalizácia negatívnych vplyvov na životné prostredie, minimalizácia využívania neobnoviteľných zdrojov, podpora uzavretých cyklov výroby a spotreby, minimalizácia surovinových a energetických vstupov, zavádzanie a podpora nástrojov environmentálnej ekonomiky), pričom okrem nástrojov politických, právnych, ekonomických a organizačných jedným z významných nástrojov pri ich uplatňovaní má sa stáť aj výchova a vzdelávanie.

V odpadovom hospodárstve SR má výchova a vzdelávanie, ale aj príprava a aktivity v smere výchovy a vzdelávania žiakov v školách, pracovníkov v organizáciách a občanov v obciach a mestách veľký deficit.

Tento stav negatívne ovplyvňuje environmentálne povedomie ako základný predpoklad zlepšovania vzťahu občanov k životnému prostrediu. Z hľadiska poskytovaných služieb v odpadovom hospodárstve, najmä ich skvalitňovanie a rozvoj.

Návrh rozvoja ľudských zdrojov ako prostriedok zlepšenia kvality služieb pri nakladaní s odpadom

Popri legislatívnych, organizačných a iných realizovaných opatreniach vrátane investičnej podpory, ďalší rozvoj služieb poskytovaných v oblasti nakladania s odpadom je závislý aj od rastu kvalifikovanosti pracovníkov. Činnosť nakladania s odpadom je čoraz viac a väčšmi riadená a upravovaná prísnou legislatívou a ekonomickými podmienkami. Je zabezpečovaná modernejšou technológiou a zariadeniami a väčší tlak pôsobí na jeho efektivitu, väčší podiel zhodnocovania odpadov a nezávadného zneškodňovania nebezpečných odpadov. Držitelia odpadu (občania, organizácie, podnikateľské subjekty) platia za zneškodňovanie odpadu stále viac a je prirodzené, že za to požadujú aj kvalitnejšie poskytované služby. Všetky tieto okolnosti determinujú potrebu výraznejšieho zvyšovania kvalifikačnej úrovne pracovníkov v oblasti nakladania s odpadom a to ako na úrovni riadiacej, tak aj výkonnej.

Plošné zabezpečenie služieb nakladania s odpadom, vysoký počet organizácií, ich rôzna kvalitatívna úroveň poskytovaných služieb komplikovala realizáciu systematického vzdelávania na regionálnych úrovniach. Chýbalo najmä kvalitné lektorské a priestorové zázemie, nedostatok zdrojov na komplexnú systematickú realizáciu projektov vzdelávania. Významnou skupinou poskytovateľov služieb pri nakladaní s odpadom sú Združenia obcí (zabezpečujú služby pre cca 1,6 mil. obyvateľov). Tieto Združenia obcí zabezpečujú služby formou „sami sebe“, takže majú aj najväčší záujem (okrem nízkych cien) o ich vysokú kvalitu. Tak vznikol projekt „Vzdelávanie v ekologických službách“ financovaný z prostriedkov EÚ.

Ciele projektu

Cieľom vzdelávania je zabezpečiť rozvoj ľudských zdrojov a zlepšenie kvality poskytovaných služieb neziskovými organizáciami, rozpočtovými a príspevkovými organizáciami pre obce a mestá formou vzdelávania pracovníkov (podľa cieľových profesných skupín) neziskových, príspevkových a rozpočtových organizácií a samosprávnych orgánov. Konkrétne pôjde o pracovníkov neziskových organizácií, obce a mestá pracovníkov technických služieb, ktoré sú rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami obcí a miest, ako aj ďalšie vybrané obce a mestá.

Vzdelávanie pracovníkov (podľa jednotlivých cieľových profesných skupín) bude orientované na zlepšenie vzťahu k držiteľom odpadu (občania) predovšetkým skvalitňovanie poskytovaných služieb, zlepšenie organizácie a riadenia, bezpečnosti pri práci a ďalších. Vyššia vzdelanosť účastníkov vzdelávania v rámci projektu ovplyvní vzťahy prvého kontaktu (pracovník zberu, občan), a to nielen v smere kvality zberu, ale aj ochrany životného prostredia a zvyšovania environmentálneho povedomia. Pre obce a mestá v SR zabezpečí vzdelávanie pracovníkov obecných úradov, ktorí zabezpečujú práce súvisiace s nakladaním s odpadom (VZN, výška poplatkov, evidencia odpadov, štatistické hlásenia, organizácia a riadenie nakladania s odpadom). Pre niektoré zákonom certifikované činnosti obcí (prevádzka a údržba cintorínov) projekt v rámci vzdelávania pripraví pre obec možnosť zabezpečenia týchto certifikovaných oprávnení pre uvedené činnosti.

Realizácia projektu zabezpečí vyššiu zastupiteľnosť (jeden pracovník viac profesií), čím sa zníži ich ohrozenosť a pre poskytovateľa služieb bezproblémové poskytovanie služieb.

Návrh zapojených partnerov

Pri zabezpečovaní pracovníkov na vzdelávanie v rámci navrhovaného projektu je nevyhnutné eliminovať najmä riziká ich neúčasti. Je to dôležité z dôvodu, že v prípade ich neúčasti v rámci realizácie projektu nenávratný finančný príspevok sa kráti o náklady vyplývajúce z neprítomnosti každého účastníka. Účasť pracovníkov na vzdelávaní zabezpečujú partneri.

Z uvedených dôvodov bol výber týchto partnerov navrhovaný tak, aby bola zaručená účasť účastníkov len na základe zmluvných vzťahov ( sankcie za neúčasť žiadateľ voči partnerov nemôže uplatniť ).

Výzva na predkladanie projektu stanovuje, že partnerom žiadateľa pri zabezpečovaní vzdelávania v rámci projektu môžu byť :

• organizácia neziskového charakteru ( zákon NR SR č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách)
• miestna samospráva – obce, mestá ( zákon č. 369/1990 Zb.o obecnom zriadení )
• regionálna územná samospráva –vyššie územné celky, VÚC ( zákon č. 302/2001 Z.z. a č. 416/2001 Z.z.)

Z disponibilných a výzvou vymedzených partnerov boli ako potencionálni partneri navrhnutí:

• obce a mestá
• združenia a spoločenstvá, neziskové organizácie
• technické služby ako rozpočtové a príspevkové organizácie obcí a miest

Vzdelávanie navrhovaných cieľových skupín pracovníkov

Súčasné nedostatky v oblasti znalostí pre skvalitnenie poskytovaných služieb a vzťahu k pôvodcom odpadu (občianske organizácie) ovplyvňujú zhoršenie životného prostredia, produktivitu práce, ale aj vzťah občanov k nakladaniu s odpadom (environmentálne povedomie). Potreba vzdelávania je potrebná najmä v oblastiach v systémoch zberu, kvality styku s občanmi, reklamácií, základov v oblasti právnej úpravy nakladania s nebezpečným odpadom a kontroly riadenia a pod. Vysoká diverzifikácia štrukturálneho zloženia odpadov a potreba následnej recyklácie (zhodnocovania) vyžaduje vysoké znalosti v oblasti materiálového zloženia jednotlivých druhov odpadov.

V uvažovanom projekte boli navrhované cieľové skupiny pre vzdelávanie na základe doterajších skúseností s ich vzdelanostnou úrovňou, na základe potreby zvyšovania kvality poskytovaných služieb a zvyšovania environmentálneho povedomia. Konkrétne boli navrhnuté tieto cieľové skupiny:

• Pracovníci zberu odpadu v obciach a mestách – vodiči a závozníci
• Riaditelia organizácií na nakladanie s TKO a separovaným zberom
• Vedúci triediarní a pracovníci triediarní
• Vedúci skládok a pracovníci skládok
• Vedúci kompostární a pracovníci kompostární
• Vedúci a pracovníci dočisťovania (zber odpadov) miest a obcí
• Pracovníci na nakladanie s odpadom z textilu
• Pracovníci na zabezpečenie realizácie a organizovanie separovaného zberu v školách
• Pracovníci na údržbu a prevádzkovanie cintorínov
• Pracovníci zaoberajúci sa nakladaním s odpadom na obecných a mestských úradoch

Záver

Súčasný stav vzdelávania pracovníkov v odpadovom hospodárstve je nedostatočný a vzdelanostná úroveň patrí k najnižším v národnom hospodárstve SR. Vysoké nároky na skvalitňovanie a rozvoj služieb v odpadovom hospodárstve a neustále sprísňovanie legislatívy na ochranu životného prostredia, vyvolávajú potrebu urýchlenej realizácie vzdelávania pracovníkov.

Rozmanitosť profesií, ktoré sa vyskytujú pri zabezpečovaní služieb a štruktúra pracovníkov, ktorí v odpadovom hospodárstve pracujú, priamo predurčujú realizovať vzdelávanie systematicky a koncepčne.

Jednou z foriem realizácie takéhoto vzdelávania je aj projektovo pripravované vzdelávanie. Výhodou tohto spôsobu je, že na financovanie jeho realizácie môžu byť použité aj nenávratné finančné prostriedky z fondov EÚ.

Slovenská republika v súčasnosti poskytuje aj pre odpadové hospodárstvo dobré podmienky na čerpanie týchto zdrojov, a teda aj možnosti realizácie projektov v oblasti vzdelávania pracovníkov v ekologických službách.

Je preto dôležité tieto možnosti propagovať a hľadať spôsoby, ktoré by prispeli pri skvalitňovaní a rozvoji služieb pri nakladaní s odpadom.

Tento článek byl převzat z časopisu Odpady.

Tweet

Bioplynová stanice s kogeneračními jednotkami TEDOM

Olej pro plynové motory – klíčová volba pro kogenerační jednotky

Kam směřuje české odpadové hospodářství z pohledu prevence jejich vzniku?

Jak získat udržitelnou biomasu

Biometan se vyplatí a má budoucnost