Odborné články

Energetická vŕba - Ako zdroj radosti zo sebestačnosti regiónov

Regionalný rozvoj je jednou z priorit Europskej únie, ktoré nám pripomenula pri príprave referenčneho rámca na čerpanie prostriedkov zo svojich fondov na programovacie obdobie rokov 2007-2013. Vyrovnavanie rozdielov medzi regionmi si ako prvoradú úlohu vytyčila aj súčasná vláda, zároveň ide tiež o zachovanie trvalo udržatelneho života a jeho skvalitňovanie.

So zaujimavým projektom prichádza na trh aj spoločnosť Chmellar s.r.o, konkretne v pestovaní energie na poliach. Dostatočný príjem z tejto činnosti ponúka zdroje na všemožne aktivity pre rozvojové projekty.

Ide o cielené pestovanie energie podobne ropným vrtom. To znamená jedenkrát vysadiť a potom 20- 25 rokov zbierať v trojročných cykloch, bez potreby každoročného zasahovania do tohto porastu.

Spoločnosť Chmellar s.r.o.., uzavrela vo februári tohto roku kontrakt so švédskou spoločnosťou Agrobränsle AB o distribúcii ich produktov na celom území Slovenska a Česka. Spoločnosť Agrobränsle AB je súčasťou koncernu LATMANNEN, ktorého vlastníkmi sú 60 000 švédskych farmárov, a ktorého ročný obrat dosahuje 120 mld. slovenských korún. Spoločnosť Agrobränsle AB je svetovým lídrom vo vývoji energetickej vŕby. Doteraz je vo Švédsku vysadená energetická vŕba na ploche 16 000 hektárov s každoročným prírastkom nových plôch. Spoločnosť Agrobränsle AB pôsobí vo Veľkej Británii, Dánsku, Nemecku, Poľsku, Litve, Írsku a Slovensku. V tejto oblasti pôsobí už 30 rokov a dnes ponúka technológiu pestovania energetickej vŕby, mechanizáciu, a nové druhy, ktoré sú vysoko produktívne, odolné voči škodcom, chorobám a mrazu.

Výsledkom podpisu kontraktu medzi týmito spoločnosťami, je možnosť ponúknuť zákazníkom na Slovensku a v Čechách najlepšie celkové riešenie celého procesu pestovania, zberu a distribúcie drevnej štiepky z energetickej vŕby spoločnosťou Chmellar, spol. s r.o.

Záujem o pestovanie energetickej vŕby je ťahaný dopytom po drevnej štiepke (biomase).Pri termíne drevna štiepka sa väčšine z nás vybaví predstava o nejakom štiepkovači v lese, alebo v jeho blízkosti. Málokto však vie, že drevna štiepka sa dá produkovať aj na ornej pôde. Švedi vyvinuli technologiu od samotnej výsadby, zberu, distribúcie drevnej štiepky až k vráteniu produkčnej plochy pri zachovaní všetkých kvalitatívnych parametrov pôdy.

Pestovanie energetickej vŕby v 4 jednoduchých krokoch

  1. Príprava pôdy pred výsadbou (prvý rok)

  • je potrebné zabezpečiť odstránenie burín s herbicídom, najčastejšie používaným je RoundUp
  • klasická orba
  • zabránenie – vyrovnanie
  1. Výsadba (prvý rok)

  • mechanická výsadba s dlhým sadbovým materiálom 1 hektár / 1 hodina
  • Obr. 1: Příprava sadbového materiálu
  • ručná výsadba (s dodávanými 18 cm rezmi energetickej vŕby ako sadbového materiálu)
  • Obr. 2: Mechanizovaná výsadba
  1. Starostlivosť po výsadbe (prvý rok)

  • priebežné odstraňovanie burín – mechanické (dvakrát, trikrát v prvom roku), kým energetická vŕba nepokryje celkovú plochu
  • Obr. 3: Měsíc po výsadbě
  • v zimnom období v prvom roku zrezanie energetickej vŕby od koreňa, ako dovoľuje technika - (technologický rez)
  • Obr. 4: Pět měsíců po výsadbě
  1. Zber (harvesting) počas zimného obdobia.

  • energetická vŕba je pripravená pre zber, ak kmene energetickej vŕby dosiahnu hrúbku cca 7 cm (zvyčajne 2. – 3. rok po technickom reze)
  • Obr. 5: Tříleté kmeny
  • zber sa koná mechanizmami, kombajn CLAAS Jaguar, (1 hektár / 2 hodiny)
  • Obr. 6: 72 tun na hektar

Popis energetickej vŕby:

  • 10 druhov je vhodných do slovenských podmienok
  • žiadna potreba insekticídov
  • žiadna potreba fungicídov
  • odolná voči mrazom
  • nie je genetický modifikovaná
  • chránená autorským právami a certifikovaná pre celú EU
  • veľmi priateľská k okolitému prostrediu
Obr. 7: Dřevní štěpky

Výsledky pestovania

Energetická farma v našich podmienkach produkuje v priemere 60 ton drevnej štiepky z jedného hektára každý tretí rok. Čo sa týka kvality suroviny najlepšie sa to dá charakterizovať jej výhrevnosťou, ktorá sa pohybuje okolo 8-9 GJ/tona pri vlhkosti 50%. Nevyžaduje si kvalitne pôdy, ani pôdy, ktoré sú permanentne pod vodou. Znesie bez negatív dočasne zaplavenie a pretože zber sa koná v v zimnom období, keď je zem zmrznutá , dokážete využiť plochy, ktoré nie sú prístupne pre poľnohospodársku výrobu. Je známe, že vrba pre svoj rast potrebuje vodu, avšak na jej dostatočný rast stačia priemerne ročne zrážky 650 mm, alebo spodná voda nie hlbšie ako 3 metre.

Napočítaný zisk z jedného hektára sa pohybuje okolo 18 tisíc korún ročne, treba si pritom uvedomiť, že pestujeme cielenú energiu.

Každá obec, každý podnik, každý bytový komplex, každý rodinný dom a samozrejme aj každá tepláreň sa dá považovať za energetika schopného premeniť drevnú štiepku na teplo, prípadne elektrinu.

Ak si človek pospája tieto informácie má možnosť začať reálne uvažovať o jeho regionálnom rozvoji v rámci svojich možnosti. A to nám ide.

Obr. 8: Pohled na porost

V prípade ďalších informácii, prosíme, kontaktujte nás na uvedenej adrese.

Chmellar s.r.o

Černíkova 2951/2

612 00 Brno, ČR

 

Článek: Tisknout s obrázky | Tisknout bez obrázků | Poslat e-mailem

Související články:

Energetické využitie fytomasy pestovanej na Slovensku
Výmladkové plantáže topolů a vrb
Technologie pro zpracování dendromasy - těžebních zbytků II
Topoly a vrby pro energetiku
Recyklace odpadních vod a kalů na plantáži RRD v Enköpingu
Vrby a topoly v ochraně životního prostředí proti hluku
Sklizeň vrbových porostů a několik dalších připomínek
Shrnutí a vývoj situace výmladkových plantáží rychle rostoucích dřevin pro produkci biomasy v ČR a ve Švédsku
Možnosti využití biomasy

Zobrazit ostatní články v kategorii Pěstování biomasy

Datum uveřejnění: 3.10.2007
Poslední změna: 3.10.2007
Počet shlédnutí: 16175

Citace tohoto článku:
PAVELEK, Ján: Energetická vŕba - Ako zdroj radosti zo sebestačnosti regiónov. Biom.cz [online]. 2007-10-03 [cit. 2024-10-08]. Dostupné z WWW: <https://biom.cz/cz-spalovani-biomasy-pelety-a-brikety-bioodpady-a-kompostovani-obnovitelne-zdroje-energie/odborne-clanky/energeticka-v-ba-ako-zdroj-radosti-zo-sebestacnosti-regionov>. ISSN: 1801-2655.

Komentáře:
03 Oct 2007 09:35 jitka d
- poděkování
29 Oct 2007 13:50 Miro
- bravooo
ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto