Informovanosť obyvateľstva pri rozvoji využívania bioodpadu

Komunikácia s verejnosťou je 80 % úspechu celého projektu, pretože pokiaľ sa nepodarí získať pre triedenie bioodpadov alebo domáce kompostovanie obyvateľov, nie je možná úspešná realizácia žiadneho projektu, ktorý je založený na spolupráci s občanmi. Prvoradou podmienkou pre úspešnosť projektu je dostatočná informovanosť občanov.

Cieľom informačno - propagačnej činnosti v oblasti odpadového hospodárstva je dosiahnutie vedome pozitívneho chovania obyvateľstva. Veľkou mierou k tomu prispeje aj prizvanie obyvateľov na spolurozhodovanie o systéme a spôsobe zberu, o triedených zložkách, umiestneniu kontajnerov, cyklickosti odvozu, o tom, čo by im pomohlo pri domácom kompostovaní a pod. Tieto aktivity sa dajú robiť za pomoci miestnych médií, kde sa ľuďom môže vysvetliť problematika a navrhovaný systém s možnosťou vyjadrenia sa formou dotazníka, verejných prerokovaní, zriadením komisie s účasťou odborníkov, samosprávy a občanov a pod.

Je potrebné nájsť taký mechanizmus, aby sa do tejto diskusie malo možnosť zapojiť čo najviac miestnych obyvateľov s možnosťou prezentovať svoje nápady a názory, či zúčastňovať sa priamo na tvorbe projektu.

Ak sú do vytvárania projektu začlenení aj obyvatelia, je väčší predpoklad (a skúsenosti to potvrdzujú), že projekt bude úspešný. Ľudia "berú" tento projekt ako ich vlastný a nie výmysel starostu alebo vlády. A čo je ich, to si aj strážia a snažia sa, aby to fungovalo. Platí tu totiž staré osvedčené, že vlastné nápady prijímame lepšie ako nápady iných.

Príkladom je fungovanie dvoch komunitných kompostovísk, kde sa kompostujú bioodpady z viacerých domácností. Pri takomto spôsobe kompostovania je potrebné dodržať vysokú disciplinovanosť, aby sa do kompostoviska nedostali žiadne nežiadúce cudzorodé látky, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí a kvalitu životného prostredia. V jednom prípade kompostovisko zriadila jedna domácnosť. Bez predošlého vysvetlenia potreby a výhod kompostovania. Susedia, ktorí sa majú podieľať na kompostovaní sa naopak proti kompostovaniu otvorene stavajú a snažia sa túto aktivitu zastaviť. Aj napriek dodatočnému vysvetľovaniu tento problém i naďalej pretrváva. Zapojenosť susedov je navyše veľmi nízka.

Druhým príkladom je taktiež komunitné kompostovanie pri obytnom dome, ktorý má 48 domácností. Tu bol však postup celkom odlišný. Najprv prebehla osvetová aktivita s vysvetlením všetkých výhod tejto aktivity u jednotlivých susedov. Prednostne sa navštevovali domácnosti, ktoré majú okná najbližšie ku kompostovisku. Vopred boli vyvrátené všetky obavy a špekulácie od neprajníkov. Dosiahla sa úroveň, kde potrebu zriadenia kompostoviska začali vnímať aj iní ako iniciátor aktivity. Veľmi dôležité bolo zapojenie viacerých ľudí (dospelých aj detí) do výroby a osadzovania kompostoviska. Teraz všetci títo ľudia plnia pravidelne kompostovisko bioodpadom a čo je dôležité podieľajú sa na jeho strážení.

Ako je vidieť tá istá vec sa dá spraviť viacerými spôsobmi s odlišným úspechom.

Ľudia musia dostať všetky potrebné a objektívne informácie na to, aby mohli na projekte spolupracovať. Musia sa dozvedieť, čo im a obci kompostovanie prinesie s poukázaním na ekologický, ekonomický, sociálny a zdravotný prospech tohto systému nakladania s bioodpadom. Najúčinnejšie sú osobné stretnutia - návštevy domácností, domové schôdze, kde sa dá veľmi dobre reagovať a odpovedať na všetky otázky a obavy. Neskôr musia byť pravidelne informovaní o dosiahnutých výsledkoch (pravidelná informovanosť je veľmi dôležitá a možno na ňu využiť napr. obecné, regionálne noviny, letáky a pod.). Ideálne je dať obyvateľom informácie minimálne raz za tri mesiace, aby ich záujem o triedenie neupadol. Popri informáciách o výsledkoch kompostovacieho projektu by mali byť informovaní o všetkých možnostiach likvidácie odpadov v obci, o všetkých kontajnerových hniezdach, zbernom dvore, ale aj o antikvariátoch, bazároch, opravovniach, atď.

Informovanosť ovplyvňuje vytváranie ekologického povedomia, čo môže pozitívne a zásadne ovplyvniť postoj občanov k separácií (pre recykláciu a kompostovanie) a zneškodňovaniu odpadov. Výsledný efekt sa podľa skúseností priamo premieta do efektivity a miery účinnosti zberu. Vlastný informačný systém obce či regiónu musí vedľa informácií o zberných dvoroch, ich účelu, možnostiach ukladania odpadov obsahovať aj informácie o iných odpadoch, ktoré sa v zberných dvoroch nezbierajú. Do tohoto systému musia byť zapojené miestne úrady, školy, médiá. Je účelné zriadenie tzv. zelenej linky, na ktorej by boli podávané informácie o možnostiach zneškodnenia odpadov rôznymi spracovateľskými firmami, prenájmu kontajnerov atď. K tomuto účelu sa môže vytlačiť brožúrka, akýsi "Sprievodca systému nakladania s komunálnym odpadom v obci", ktorá bude obsahovať všetky dôležité informácie o spôsoboch nakladania s jednotlivými odpadmi ako aj všetky potrebné kontakty.

Je potrebné rozvíjať cielenú kampaň, nasmerovanú predovšetkým k deťom (základné a stredné školy), ktorej cieľom je prístupnou formou objasniť napr. problém odpadov, čo je nebezpečný odpad a ako dôležité je správne nakladanie s odpadmi. Touto formou môže byť široká škála propagácie, rôzne druhy prednášok, hier, súťaží a materiálov, pre najmenších (rozprávky, omaľovánky a pod.).

Postupne je potrebné prechádzať všetky odpady a informovať školákov o možnosti ich minimalizácie, znovupoužívania, recyklácie a zneškodňovania.

Samozrejme, keďže ide o kompostovací projekt nesmieme zabudnúť ani na bioodpad. Tu je možné využiť aj miestne združenia záhradkárov, mimovládne organizácie, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Prednášky je dobré spojiť a doplniť o praktické ukážky výroby kompostovacieho zásobníka, drvenia bioodpadu a zakladania kompostov.

Pokiaľ sa jedná o obec, v ktorej sa zbiera bioodpad a centrálne kompostuje, je dobré ak sa urobia exkurzie na kompostáreň, aby sa deti dozvedeli, čo sa deje s bioodpadom, ktorý musia doma vytrieďovať. Aby nezostalo len pri slovách a teórii môže sa na škole zaviesť triedený zber, kde sa bude zbierať aj bioodpad. Samozrejmosťou by malo byť aj školské kompostovisko. Tieto aktivity a informácie by sa mali vhodným spôsobom zaradiť do učebných osnov. Osvedčilo sa zriadenie tzv. "študentských parlamentov", kde sa pri dobrom vedení vytvárajú kapacity pre zavádzanie triedeného zberu a osvety formou "od domu k domu". Známe sú aj školské "ekohliadky", ktoré majú rozdelené jednotlivé ulice v meste, nad ktorými majú dohľad. Môžu sa zároveň starať aj o nástenku s aktuálnymi ekologickými informáciami.

Dobrou a intenzívnou osvetou na školách veľkou mierou vychovávame aj ich rodičov (kto iný má väčší vplyv na rodiča ako ich vlastná ratolesť).

Ďalšia fáza informačnej kampane by sa mala sústrediť priamo na lokality zberu prostredníctvom vydávania letákov, bulletinov, článkov v obecných novinách, vysielania miestneho rozhlasu a televízie, informačných tabúľ, osobných návštev, reklamných tabúľ a pod. V rámci tejto kampane je potrebné intenzívne využívať miestne mediálne prostriedky - dennej tlače, rozhlasových staníc i spolupráce s občianskymi aktivitami a organizáciami, ktoré sa touto tématikou zaoberajú.

Neoddeliteľnou súčasťou informačnej a propagačnej kampane je vydávanie materiálov (brožúrok, letákov, nálepiek, plagátov...). Keď sme si už dali tú námahu a vynaložili sme financie na ich vydanie, mali by byť osvetové materiály ľahko dostupné (najlepšie bezplatne) pre všetkých potencionálnych záujemcov.

Materiály by mali byť umiestnené na obecných / mestských úradoch, čítarňach, knižniciach, čakárňach, v záhradkárskych obchodoch.... Nie je vhodné a účelne vhadzovanie letáčikov do schránok. Tie sa málokedy dostanú do rúk toho člena rodiny, ktorý sa doma záhradou najviac zaoberá. Väčšinou sú brané ako reklamné materiály a vyhodené bez prečítania.

Osvedčilo sa tlačenie osvetových materiálov stále s nejakými rovnakými poznávacími znakmi. Môže to byť napríklad nezvyčajná farba papiera, jednotné výtvarné spracovanie, značka, logo, postavička, ktorá bude symbolom vašej kampane. Na prvý pohľad je tak rozpoznateľné, že sa jedná o informácie týkajúce sa kompostovania a zberu bioodpadu.

Musíme nájsť spôsoby ako dostať osvetové materiály k tej kategórii obyvateľstva, ktorej je kampaň nasmerovaná. Keď máme letáčik pre záhradkárov, tak navštívme schôdze záhradkárov, obchody predávajúce záhradkárske potreby atď., ak pre deti - navštívme školy, detské kluby atď.

Riešením je vytvorenie samoobslužných infostánkov, odkiaľ si záujemcovia môžu zobrať materiály, ktoré potrebujú (jedná sa napr. o poličku zavesenú na stene predajne, okolo ktorej prechádzajú všetci zákazníci).

Niekedy je účelnejšie, jednoduchšie a lacnejšie odkúpenie už existujúcich informačných materiálov od iného subjektu, ktorý ich vydáva vo väčšom náklade. Takto sme schopní pokryť územie mesta viacerými druhmi, čo vytvára dojem masívnejšej kampane (obyvatelia si môžu zobrať materiál o tom, čo ich konkrétne zaujíma).

Osvedčilo sa aj kontrolovanie kvality vytriedených surovín, kde sa pri zvoze značia chyby (potrebná presná evidencia podľa ulíc a domov, zapojenosti, množstve a kvalite vyzbieranej suroviny), ktoré urobili občania pri triedení. Ak sa tá istá rodina dopustí dvakrát tej istej chyby, ide pracovník na osobnú návštevu a vysvetlí im zistené nedostatky. Osobné návštevy je vhodné vykonávať aj napr. rok po zavedení nového systému, kde sa občanom, ktorí sa aktívne zapojili do projektu, poďakuje za spoluprácu a tým, ktorí sa nezapájali alebo zapájali len sporadicky, sa znova vysvetlí jeho potreba a povzbudia sa k aktivite. Okrem toho všetci dostanú leták, kde je zhrnuté koľko surovín - bioodpadu sa vyzbieralo, koľko spravilo kompostu, aký bol zisk z predaja, aké úspory sme dosiahli za neuloženie odpadu na skládku, nový kalendár vývozov, možnosti odovzdania jednorázového väčšieho množstva bioodpadu, potrebné telefónne čísla atď.

Je vhodné, ak popri odovzdávaní informácií sa aktivisti pýtajú občanov na nimi zistené nedostatky zavedeného systému, ich nápady na vylepšenie zavedeného systému, poprípade rozdajú dotazníky na danú tému.

Na všetkých miestach kde sa zbiera bioodpad (kontajnerový systém alebo komunitné kompostovisko) je potrebné vyvesiť ceduľku, čo patrí do nádoby a čo sa tam nesmie vhadzovať. Samozrejmosťou by malo byť kontaktné telefónne číslo, kde občania môžu získať podrobnejšie informácie. Je dôležité udržovať trvalo pozornosť občanov, ktorá časom začne upadať. Ak sa nám to nepodarí, výsledok bude citeľný. Výsledky prieskumov hovoria o poklese podielu spolupracujúcich občanov v niektorých prípadoch až o 50 %.

Zanedbanie alebo podcenenie tejto fázy projektu vedie vždy k nižšej efektivite a tým i ekonomike zberu bioodpadu a kompostovania.

V niektorých mestách v zahraničí dali svojim projektom zábavnú formu. Vymýšľajú množstvo súťaží, kde môžu obyvatelia, ktorí triedia a kompostujú bioodpad, získať rôzne ceny darované miestnymi podnikateľmi.

Vhodnou formou osvety a podnietenia k aktivite je vyhlásenie najlepších triedičov (zistíme to ak vedieme presnú a podrobnú evidenciu o zbere bioodpadu, domácnostiach, ktoré kompostujú bioodpad na vlastnej záhrade...) a kompostovačov na nejakej verejnej akcii, kde sa zhromažďuje veľké množstvo ľudí. Najlepší dostanú vrecúška s kompostom z miestnej kompostárne. Je dôležité zdôrazniť, že sa jedná o kompost z nimi vyzbieraného bioodpadu. Môžeme tam vyčleniť aj priestor na reklamu alebo poďakovanie sponzorom, ktorí sa do kampane nejakým spôsobom zapojili. Samozrejme toto je možné skôr v menších obciach, ale pri troche fantázie sa to dá uskutočniť aj v obciach veľkých.

V Košiciach Spoločnosť priateľov Zeme v roku 2002 viedla program na rozvoj domáceho kompostovania a vo vopred vytypovanej mestskej časti rozbehla súťaž pre obyvateľov "Nádoba bez bioodpadu".

Postupne boli navštívené všetky domácnosti a vyzvané do zapojenia sa do súťaže. Väčšina oslovených zo súťažou súhlasila. Svoj súhlas potvrdili vylepením malej zelenej vrany (vrana symbol Košíc) na vrchnák zbernej nádoby na zmesový odpad.

Súťaž spočívala v náhodnej kontrole zberných nádob, tesne pred tým ako ich vyprázdňovali zberné vozidlá. Ak sa v nádobe nenachádzal biologický odpad a domácnosť sa preukázala, že má kompostovisko bola zaradená do zlosovania o hodnotné ceny. Ceny boli získané od sponzorov (záhradkárske potreby...).

Hlavne zo začiatku (ale môže to byť aj pravidelne) je vhodné časť vyprodukovaného kompostu vyčleniť na rozdanie obyvateľom. Môže sa dať napr. 2 litrové vrecúško s kompostom každej domácnosti, ktorá sa do zberu bioodpadu zapojila. Táto prospešná aktivita sa im stáva hrou a zábavou, nie nepríjemnou nutnosťou.

Tweet

Bioplynová stanice s kogeneračními jednotkami TEDOM

Olej pro plynové motory – klíčová volba pro kogenerační jednotky

Kam směřuje české odpadové hospodářství z pohledu prevence jejich vzniku?

Jak získat udržitelnou biomasu

Biometan se vyplatí a má budoucnost