Odborné články
Energetické využitie fytomasy pestovanej na Slovensku
1. Úvod
Zmenou legislatívy sa čoraz častejšie na Slovensku experimentuje s pestovaním fytomasy pre energetické účely. Aktuálny stav poľnohospodárstva na Slovensku ponúka rozsiahle možnosti pestovania tzv. energetických rastlín. Z dôvodu prísnych kvót emisných limitov prichádza do úvahy hlavne produkcia určená na výrobu ekologicky čistej energie. Jedným z alternatívnych spôsobov ekologického využitia fytomasy je kogeneračná výroba tepelnej a elektrickej energie jej priamym spaľovaním, resp. úpravou na formu použiteľnú pre spaľovacie motory napr. vo forme MERO (Metylester repky olejnej) [3].
2. Energetický potenciál fytomasy na Slovensku
V súčasnosti sa celkový dostupný technicky potenciál biomasy na Slovensku odhaduje na viac ako 38 PJ. Z tohto potenciálu zhruba 28 % pripadá na fytomasu, z čoho napr. obilná slama predstavuje 275 tis. ton (3.9 PJ), repková slama 160 tis. ton (2.2 PJ). Vyšľachtené sú rôzne druhy rastlín vyznačujúce sa vysokými výnosmi, ktorých výhrevnosť sa pohybuje od 8.1 do 18.6 MJ.kg-1 v závislosti na obsahu vody, napr. slama s obsahom vody cca 15 % má výhrevnosť 14.3 MJ.kg-1 (4.0 kW.kg-1), slama repky ozimnej 17.5 MJ.kg-1, repkový olej 37.1 MJ.kg-1 (10.3 kW.kg-1).
Tab. 1: Súčasný stav vo využívaní potenciálu biomasy na Slovensku
Druh biomasy | Súčasné využitie | |
---|---|---|
TJ/rok | % | |
Lesná biomasa | 1 778 | 13.4 |
Poľnohospodárska biomasa | 216 | 1.6 |
Biopalivá | 1 188 | 8.9 |
3. Charakteristika energetickej rastliny Amaranthus caudatus
V súčasnosti je táto rastlina považovaná za energeticky hodnotnú plodinu, dokonca na konferencii vo Švédsku bola vyhlásená za energetickú plodinu roka. Je preto predpoklad, že o niekoľko rokov sa táto rastlina stane cenným zdrojom energie [3]. Jedná sa o jednonoročnú jednodomú rastlinu s výškou od 10 do 80 cm. Byľ je poliehavá až vzpriamená, husto olistená s krátkym súkvetím. Plodom je drobná, široko vajcovitá nažka alebo tobolka.
Výnimočnou schopnosťou tejto rastliny je to, že dokáže odčerpávať množstvo ťažkých kovov zo zeminy. Je však dôležité aby sa s nadzemnou časťou zberal aj koreň. V opačnom prípade dôjde k opätovnej kontaminácií pôdy. Tabuľka č. 2 uvádza hodnoty obsahu ťažkých kovov v pôde pred siatím a po zbere rastliny v porovnaní s limitnými hodnotami ťažkých kovov v pôde.
Tab. 2: Obsah ťažkých kovov v pôde
Prvok | Pôvodná kontaminácia [mg.kg-1] | Zvyšková kontaminácia [mg.kg-1] | Limitné hodnoty [mg.kg-1] |
---|---|---|---|
As | 50,0 | 26,0 | 25,0 |
Cu | 321,0 | 300,0 | 60,0 |
Hg | 1,2 | 1,2 | 0,5 |
Pb | 66,0 | 30,0 | 70,0 |
Z uvedeného prehľadu vidíme, že z troch vzoriek najmenej v jednom prípade je obsah ťažkého kovu vyšší ako je limitná hodnota pre obsah kovu v pôde. Rozloženie ťažkých kovov v jednotlivých častiach rastliny dokumentuje nasledujúca tabuľka.
Tab. 3: Obsah ťažkých kovov v rastlinách
Skúmaný prvok [mg.kg-1] | Rastlina nekontaminovaná | Rastlina kontaminovaná | Koreň rastliny |
---|---|---|---|
As | 0,03 | 0,06 | 1,68 |
Cu | 8,00 | 31,00 | 25,00 |
Hg | 0,05 | 0,06 | 0,12 |
Pb | do 0,50 | 1,11 | 3,59 |
Možno pozorovať, že najviac ťažkých kovov sa koncentruje v koreňovom systéme, menej v stonke a listoch. Z toho dôvodu je významné energeticky spracúvať aj koreň.
4. Spracovanie rastliny v laboratórnych podmienkach
Výška rastlín použitých v experimente sa pohybovala v rozmedzí 50 – 80 cm s hmotnosťou od 100 do 350 g. Hmotnosti jednotlivých laboratórnych rastlín v suchom stave dokumentuje nasledujúci graf.
Pre energetické účely je možne danú rastlinu spracovať vo forme balíkov, alebo brikiet. Lisovanie brikiet z energetickej rastliny sa vykonávalo v laboratórnych podmienkach lisovacím prípravkom (obr. 4) za pomoci hydraulického skúšobného stroja HECKERT EU 40 (max. 400kN). Objem dutiny v lisovacom prípravku bol 160 ml t. j. 16.10-6 m3. Pre lisovanie brikiet bola použitá suchá rastlinná drť (obr. 3) o vlhkosti cca 15 %. Naplnená dutina formy sa uzatvorila horným razníkom s dorazovými krúžkami. Prípravok bol vložený do skúšobného stroja a pohybom barana dochádzalo k zatláčaniu horného razníka. Pohyb horného razníka sa opticky kontroloval pričom po jeho dosadnutí na dorazové krúžky sa pohyb vypol. Následne po rozobratí lisovacieho prípravku sa z neho vytlačila vylisovaná briketa.
5. Kalorimetrický rozbor lisovaných vzoriek
Vzorka bola skúmaná z hľadiska stanovenia spalného tepla a výhrevnosti. Spalné teplo udáva množstvo tepla v kJ, ktoré je možné získať dokonalým spálením určitého množstva paliva so vzduchom, pri konštantnom tlaku, pričom všetky splodiny sú ochladzované na východziu teplotu zložiek. Pri spalnom teple sa uvažuje, že voda vzniknutá reakciou aj pôvodne obsiahnutá v palive je v kvapalnom stave. Kondenzačné teplo vody, ktoré sa pri horení uvoľní je pripočítané k energetickej bilancií. Na základe experimentálnej hodnoty spalného tepla Qs, je možné vypočítať výhrevnosť sušiny Qi i potenciálnej energetickej suroviny Qir pri aktuálnej vlhkosti, to je hodnota spalného tepla zmenšená o výparné teplovody. Výhodné je prepočítať spalné teplo horľaviny Qs na výhrevnosť sušiny Qi a potom prepočet tejto hodnoty na obsah vody v palive. Tento postup je veľmi výhodný pre prípad, že máme výrazne vlhkú potenciálnu energetickú surovinu čo u biomasy je častý prípad a hľadáme, na akú hodnotu vlhkosti je žiaduce ju vysušiť, aby sa dosiahla optimálna kvalita paliva vo vzťahu k energetickému zariadeniu, ktoré má dané biopalivo spaľovať. Spalné teplo horľaviny potom predstavuje pre daný druh paliva, resp. energetickej suroviny konštantu vyjadrujúcu kvalitu energetického nosiča.
Tab. 4: Energetická bilancia brikiet z Amaranthus caudatus a vybraných druhov biomasy
Druh biopaliva | Obsah vody [%] | Výhrevnosť [MJ.kg-1] | Objemová hmotnost [kg] |
---|---|---|---|
Drevné štiepky | 10 – 40 | 16,4 – 10,1 | 170 - 225 |
Slama obilnín | 15 – 20 | 15,5 | 120 balíky |
Slama repky olejnej | 15 – 20 | 16,0 | 100 balíky |
Amaranthus caudatus | 15 – 20 | 14,0 | 127 balíky |
Energeticky potenciál, ktorý je obsiahnutý v rýchlorastúcich rastlinách závisí od výnosov a energetického obsahu v suchej hmote. Hodnoty pre niektoré aj u nás testované rastliny sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Tab. 5: Energetický potenciál na Slovensku
Rastlina | Výnos (t/ha/rok) | Energetický obsah (GJ.t-1) | Potenciálny energetický zisk (GJ/ha/rok) |
---|---|---|---|
Amaranthus caudatus | 10 | 17 | 170 |
Vŕba (Salix) | 15 | 16 | 240 |
Trstina | 15 - 20 | 17 | 240 - 340 |
6. Energetické využitie Amaranthus caudatus
Z hľadiska energetického využitia fytomasy existuje viacero metód, z ktorých sú v súčasnosti v praxi presadzované tieto procesy [4]:
- priame spaľovanie
- termochemické spracovanie – pyrolýza; splyňovanie
- biologické procesy - anerobické hnitie; fermentácia
Brikety lisované z Amaranthus je možné využiť na priame spaľovanie. Spaľovacie zariadenia sa dodávajú v rôznych prevedeniach a výkonoch, pričom sú schopné spaľovať brikety lisované z rôznych plodín. Na obr. 7 je znázornené zariadenie, ktoré je vhodné pre priame spaľovanie brikiet z energetických rastlín.
Tab. 6: Základné technické údaje kotla
Základné technické údaje kotla | P 25 | G 75 |
Menovitý výkon | 25 kW | 75 kW |
Účinnosť | 85% / 11 kW | 84% / 31 kW |
Priemerná spotreba paliva za rok | 15 m3 | 45 m3 |
Max. elektrický príkon | 50 W | 90 W |
7. Záver
Pestovanie rastlín na energetické účely môže byť perspektívny a zaujímavý výrobný program pre poľnohospodárov, zabezpečujúci pracovné príležitosti pre miestnych obyvateľov. Využitie biomasy ako zdroja energie si samozrejme vyžaduje aktívnu a pružnú spoluprácu rezortov pôdohospodárstva, financií a životného prostredia a tiež aj legislatívy. Určité obmedzenia, ktoré bránia vo využívaní biopalív súvisia s prípravou, výstavbou a prevádzkovaním týchto jednotiek, z dôvodu absencie technologických zariadení. Taktiež nie je docenený environmentálny a regionálny prínos týchto energetických plodín. V dôvodu sprísnenia emisných kvót a neustáleho zvyšovania cien fosílnych palív možno predpokladať v budúcnosti väčší rozmach využívania biopaliv.
Literatúra:
- Bédi, E. (2001): Obnoviteľné zdroje energie. Fond pre alternatívne energie – SZOPK, Bratislava, 2001.
- PAĽUCH T. (2004): Energetický potenciál odpadovej biomasy z poľnohospodárskej produkcie, International Slovak biomass forum, Bratislava 2004.
- STRAKA, Ľ. (2007): Využitie energetických rastlín pre kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie kogeneráciou. In: Energetické a průmyslové plodiny 2007. 14. červen, 2007 VÚRV Chomutov, v.v.i.
- STRAKA Ľ. (2006): Využitie nízkoteplotného média s aplikáciou tepelného čerpadla na vykurovanie. In: Stavebníctvo a bývanie - Energetické alternatívy., roč. 8, 2006, č. 4 – 5.
- ŠOLTÉS J., RANDA M. (2005): Výroba elektriny z biomasy, Slovenská energetická agentúra, Bratislava, 2005.
- Židek, L. (2003): Biomasa, vyd. Ekoenergia, Žilina, 2003
- Legislatíva Slovenskej republiky v oblasti energetiky (2007)
Článek: Tisknout s obrázky | Tisknout bez obrázků | Poslat e-mailem
Související články:
Netradiční využití biomasy v praxi
Výnos a růst domácích vrb po 14 letech výmladkového pěstování
Biomasa pro vytápění budov
Jak ekologická jsou biopaliva?
Topoly a vrby pro energetiku
Energetická vŕba - Ako zdroj radosti zo sebestačnosti regiónov
Zobrazit ostatní články v kategorii Spalování biomasy
Datum uveřejnění: 7.1.2009
Poslední změna: 9.2.2009
Počet shlédnutí: 9189
Citace tohoto článku:
STRAKA, Ľuboslav: Energetické využitie fytomasy pestovanej na Slovensku. Biom.cz [online]. 2009-01-07 [cit. 2024-10-03]. Dostupné z WWW: <https://biom.cz/cz-obnovitelne-zdroje-energie-bioplyn-spalovani-biomasy-biometan/odborne-clanky/energeticke-vyuzitie-fytomasy-pestovanej-na-slovensku>. ISSN: 1801-2655.