Kompostovanie na obecných kompostoviskách

V Slovenskej republike začal podľa zákona č. 223/2001 o odpadoch v znení neskorších predpisov od januára 2006 platiť zákaz zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane cintorínov a z ďalšej zelene (ďalej len „zelený bioodpad“) na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak sú súčasťou komunálnych odpadov.

Samosprávam, ako manažérom odpadového hospodárstva vo vzťahu ku komunálnym odpadom, z toho vyplýva povinnosť zabezpečiť zhodnocovanie zeleného bioodpadu. Obce musia zaviesť také opatrenia, ktoré zabránia, aby zelený bioodpad nebol:

• vyhadzovaný do nádob na zmesový komunálny odpad
• spaľovaný na záhradách, resp. verejných priestranstvách
• vyhadzovaný na nelegálne skládky

Je viacero možností ako dosiahnuť, aby sa tento odpad v obciach zhodnocoval. Medzi najznámejšie patrí kompostovanie bioodpadov. Touto cestou sa vybrala aj Slovenská republika.

Dôležitým obmedzením pri hľadaní systémov a spôsobov ako kompostovať je fakt, že v SR je vyše 2 930 obcí, z ktorých je 2 327 obcí s počtom obyvateľov do 1 500. Pre tieto obce bola (a aj naďalej zostáva) výstavba veľkých kompostární z ekonomického, technického a časového hľadiska veľmi náročná.

Preto Priatelia Zeme – SPZ začali pre tieto obce vytvárať a v praxi testovať systémy podpory domáceho a komunitného kompostovania. Na základe rôznych prieskumov, ktoré sme vykonávali priamo medzi obyvateľmi, ale aj predstaviteľmi samospráv, sa nám podarilo vytvoriť ucelený, motivačný a všetkými stranami akceptovateľný „Program na rozvoj domáceho kompostovania“. Popri tomto programe však vznikla potreba vytvorenia priestorov – verejných kompostovísk (vo väčších obciach zberných miest), kde by mohli obyvatelia nosiť prebytočný biologický odpad, ktorý z rôznych dôvodov nedokážu sami skompostovať vo vlastnom kompostovisku.

S prihliadnutím na množstvá a charakter biologických odpadov, ktoré vznikali v týchto malých obciach bolo nezmyselné budovanie nových vodohospodársky zabezpečených plôch, ktoré si vyžadovala platná legislatíva. Priatelia Zeme - SPZ začali viesť jednania so štátnou správou (MŽP SR a Okresnými úradmi ŽP), Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym a Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy a predkladať im riešenia ako zjednodušiť zriaďovanie malých kompostární.

Po 9 mesačných diskusiách tak vznikol systém tzv. „Obecných kompostovísk“.

S cieľom podporiť a uľahčiť zavádzanie zhodnocovania bioodpadov kompostovaním do praxe, boli v zákone o odpadoch kompostoviská a malé kompostárne s kapacitou do 10 ton kompostu ročne vyňaté z definície zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Znamená to, že na prevádzkovanie týchto kompostovísk nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy.

Naďalej sa však jedná, na týchto kompostoviskách, o kompostovanie biologických odpadov. Výsledným produktom tohto procesu je kompost – organické hnojivo. Na dosiahnutie dostatočnej kvality kompostu je nevyhnutné dodržiavať základné podmienky kompostovania.

Čo je to Obecné kompostovisko?

Obecné kompostovisko je miesto, kde obec, obcou poverený subjekt alebo osoby vykonávajú kompostovanie biologicky rozložiteľných odpadov zo zelene, ktoré vznikajú v danej obci, pričom jeho ročná produkcia kompostu neprevyšuje 10 ton.

Je doplnkom k programu na rozvoj domáceho kompostovania prevažne v obciach do 1500 obyvateľov. Obecné kompostovisko v žiadnom prípade nemá nahradiť domáce kompostovanie.

Slúži na kompostovanie výlučne komunálnych bioodpadov rastlinného pôvodu vznikajúcich pri údržbe obecnej zelene, bioodpadu z cintorínov, trhovísk a záhrad.

Zriaďovanie obecných kompostovísk je plne v kompetencii miestnej samosprávy, ktorá musí vychádzať a prihliadať na miestne podmienky.

Konkrétny spôsob nakladania s biologickými odpadmi stanoví vyhotovená prevádzková dokumentácia (prevádzkový poriadok, technologický reglement, prevádzkový denník).

Preberanie bioodpadu na kompostovisku, jeho úprava ako aj samotné kompostovanie prebieha pod dohľadom vyškolenej obsluhy na nespevnenej ploche.

Vzhľadom na použitú technológiu kompostovania, množstvo a vlastnosti surovín používaných na kompostovanie, nevyžaduje plocha na Obecnom kompostovisku žiadnu technickú bariéru (nemusí byť vodohospodársky zabezpečená).

Je možné použiť aj už existujúce vodohospodársky zabezpečené alebo spevnené plochy, ktoré nie sú používané na pôvodný účel, napr. silážne žľaby, hnojiská, uhoľné sklady, kalové polia...

Plocha na kompostovanie môže byť ohradená napr. dreveným oplotením (drevený zásobník). Na plynulý chod prevádzky postačuje plocha o rozmeroch min. 10 x 15 m (na veľkosť plochy neexistujú žiadne obmedzenia).

Celý objekt obecného kompostoviska je oplotený, uzavretý a dostatočne označený.

Ako prebieha kompostovanie na Obecnom kompostovisku?

Prevzatý a upravený materiál je navrstvený podľa vopred určenej receptúry do tvaru hroble. Výšku a šírku zakládky je možné upravovať podľa množstva materiálu a stupňa rozkladu, dĺžka je daná rozmerom kompostovacej plochy.

Zakládka je po celú dobu (okrem nutných technologických operácií) zakrytá geotextíliou (poprípade inou textíliou podobných vlastností).

Tá je v prípade nespevnenej plochy neoddeliteľnou súčasťou tejto technológie. Zabezpečuje optimálne podmienky kompostovacieho procesu. Zabraňuje vysychaniu, chráni kompost pred UV žiarením, vylučuje negatívny vplyv na okolité prostredie (zabraňuje úletom materiálu do okolia, bráni vnikaniu dažďovej vody s následným unikaním vodných výluhov a tým aj vyplaveniu živín.

Jediným nevyhnutným strojným zariadením pri tomto spôsobe kompostovania je štiepkovač / drvič. Je to zariadenie slúžiace na úpravu väčších častí vytriedeného bioodpadu (dreva, konárov, lístia, slamy atď.), pomocou ktorého sa zmenšuje jeho objem, čo vedie k urýchleniu kompostovacieho procesu.

Ďalšími strojnými zariadeniami používanými na obecnom kompostovisku môžu byť prekopávač a preosievač kompostu – nie sú nevyhnutné.

Na kontrolu procesu kompostovania je používaný vpichový teplomer, ktorým sa meria teplota v kompostovacej zakládke. Na základe vývoja teplôt sa stanovuje, aké technologické operácie je potrebné vykonať. Teplomer by mal mať rozsah stupnice min. od 0 do +80°C a dĺžku vpichovacej sondy min. 1m.

Postup aerobného kompostovania

1. Vytriedený bioodpad rastlinného pôvodu preberá zaškolený pracovník, ktorý vykoná vizuálnu kontrolu (vlastnosti a kvalitu) a zaeviduje prevzatý materiál do prevádzkového denníka.
    
2. Pracovník vykoná podľa potreby úpravu materiálu (drvenie, sekanie). Materiály, ktorých štruktúra to dovoľuje – suchšie, uhlíkaté suroviny (lístie, drevná štiepka, slama, seno), sú dočasne uskladňované a priebežne podľa potreby používané na premiešavanie s materiálmi s vysokou vlhkosťou (čerstvá tráva, zvyšky z ovocia a zeleniny).
    
3. Vo vopred stanovenej surovinovej skladbe (váhovom pomere jednotlivých surovín) sa komponenty navrstvia do zakládky.
    
4. Po ukončení vrstvenia kompostovacej zakládky sa prevedie jej prekopanie – homogenizácia zakládky a v prípade potreby sa kopa zavlaží a prikryje geotextíliou. Tým sa spustí kompostovací proces.
    
5. Počas celého procesu rozkladu pracovník vykonáva kontrolu priebehu teplôt v zakládkach podľa stanoveného časového harmonogramu.
    
6. Všetky zistenia a technologické operácie zapisuje pracovník v prevádzkovom denníku do evidenčného listu zakládky.
    
7. Po skonštatovaní ukončenia procesu kompostovania poverený pracovník prevedie test klíčivosti burín a test fytotoxicity kompostu.
    
8. Pri prvej šarži vyrobeného kompostu sa odporúča vykonať analytickú kontrolu kvality kompostu podľa STN 46 5735 – Priemyselné komposty.
    
9. Po ukončení procesu sa prevedie preosiatie kompostu. Nadsitná frakcia sa použije do novej zakládky.

Použitie kompostu

Výsledkom kompostovania biologických odpadov na Obecnom kompostovisku je tzv. komunitný kompost, ktorý už nie je evidovaný ako odpad.

Kompost môže byť použitý na údržbu obecnej zelene alebo prerozdelený občanom, ktorí sa zapojili do spoločného kompostovania.

Na tento kompost sa nevzťahuje povinnosť certifikácie podľa zákona č.136/2000 Z. z. o hnojivách.

Informačná kampaň

Komunikácia s verejnosťou je 80 % úspechu celého „Programu na rozvoj domáceho kompostovania“ a kompostovania na „Obecnom kompostovisku“. Celý projekt je totiž založený na spolupráci s občanmi.

Je potrebné nájsť taký mechanizmus, aby sa do diskusie o projekte, ale aj do samotnej tvorby a realizácie projektu mohlo aktívne zapojiť čo najviac miestnych obyvateľov.

Prvoradou podmienkou pre úspešnosť projektu je dostatočná informovanosť občanov. Ľudia musia dostať všetky potrebné a objektívne informácie na to, aby mohli na projekte spolupracovať. Musia sa dozvedieť, čo im a obci prinesie kompostovanie s poukázaním na ekologický, ekonomický, sociálny a zdravotný prospech.

Najúčinnejšie sa v priebehu pilotných projektov ukázali osobné stretnutia - návštevy domácností, kde sa dá veľmi dobre reagovať a odpovedať na všetky otázky a obavy (tzv. „osveta od domu k domu“).

Neskôr musia byť obyvatelia pravidelne informovaní o dosiahnutých výsledkoch (pravidelná informovanosť je veľmi dôležitá a možno na ňu využiť napr. obecné, regionálne noviny, letáky a pod.). Ideálne je dať obyvateľom informácie minimálne raz za tri mesiace, aby ich záujem o kompostovanie neupadol. Popri informáciách o výsledkoch kompostovacieho projektu by mali byť informovaní o všetkých možnostiach likvidácie odpadov v obci, o všetkých kontajnerových hniezdach, zbernom dvore, ale aj o antikvariátoch, bazároch, opravovniach, atď.

Neoddeliteľnou súčasťou informačnej a propagačnej kampane je vydávanie materiálov (brožúrok, letákov, nálepiek, plagátov...). Keď sme si už dali tú námahu a vynaložili sme financie na ich vydanie, mali by byť osvetové materiály ľahko dostupné (najlepšie bezplatne) pre všetkých potenciálnych záujemcov.

Materiály by mali byť umiestnené na obecných / mestských úradoch, čitárňach, knižniciach, čakárňach, v záhradkárskych obchodoch.... Nie je vhodné a účelné vhadzovanie letáčikov do schránok. Tie sa málokedy dostanú do rúk toho člena rodiny, ktorý sa doma záhradou najviac zaoberá. Väčšinou sú brané ako reklamné materiály a vyhodené bez prečítania.

Jedným z možných riešení je vytvorenie tzv. samoobslužných informačných stánkov, odkiaľ si záujemcovia môžu zobrať materiály, ktoré potrebujú. Tie môžu byť vytvorené na všetkých verejných, krytých miestach v obci (jedná sa napr. o poličku / nástenku umiestnenú na dostatočne frekventovanom mieste napr. na stene predajne, obecného úradu...).

Príklady informačných aktivít, ktoré sa robili pri pilotných projektoch:

• Prednášky pre poslancov, verejnosť a na školách
• Semináre a školenia kompost majstrov
• Osveta „od domu k domu“
• Organizovanie „Dní otvorených dverí“
• Organizovanie „Pracovných víkendoviek“ (napr. výroba kompostovacích zásobníkov, triedenie bioodpadov z cintorína...)
• Zriadenie telefónnej poradenskej linky
• Vydávanie informačných materiálov
• Písanie článkov do miestnych periodík
• Vystúpenia v rádiách, televíziách,...
• Premietanie náučných a inštruktážnych filmov
• Robenie násteniek na Obecných úradoch, školách, na verejných priestranstvách
• Zriaďovanie internetových stránok

Zanedbanie alebo podcenenie tejto fázy projektu vedie vždy k nižšej efektivite a tým i ekonomike kompostovania.

Výsledky pilotných projektov

Na základe pilotných projektov bolo jednoznačne preukázané, že malé formy kompostovania (domáce a komunitné) môžu za určitých podmienok plnohodnotne nahradiť centrálny zber a kompostovanie bioodpadov na veľkých kompostárňach.

Uvediem iba jeden príklad:

Obec Palárikovo

Obec Palárikovo sa nachádza 14 km od okresného mesta Nové Zámky. V súčasnosti má 4 380 obyvateľov, ktorí bývajú v 1 618 bytových jednotkách, z toho je 1 165 rodinných domov so záhradkami a 34 bytových domov, v ktorých býva cca 600 obyvateľov.

V roku 2000 začali v obci s propagáciou domáceho kompostovania formou hlásení v miestnom rozhlase, distribúciou letákov o kompostovaní, prednáškami a besedami... Na podporu zhodnocovania biologického odpadu obec zakúpila štiepkovač, pomocou ktorého zabezpečuje obec drvenie konárov v čase sezónnych orezávok .

Táto kampaň sa pravidelne každoročne opakuje a je neustále dopĺňaná o nové aktivity, akými sú napr. výroba kompostovacích zásobníkov a ich bezplatné darovanie, premietanie inštruktážnych videofilmov, praktické ukážky zakladania kompostu, osveta od domu k domu, poradenstvo, ale aj zriadenie telefónnej zelenej linky a prevádzanie kontroly.

Nakoľko obyvatelia bytových domov majú za domami malé záhradky, boli aj tieto domácnosti vyzývané a podporované k vytvoreniu vlastných domácich alebo komunitných kompostovísk.

V roku 2002 bol v obci zavedený separovaný zber odpadov. V súčasnosti je stav taký, že čokoľvek domácnosť vyloží v deň zvozu vyseparovaných zložiek vytriedené pred svoj dom, je mu bezplatne odvezené. Do separovaného zberu sa pravidelne zapája neuveriteľných 98% domácností.

V roku 2004 sa v obci zriadili 2 Obecné kompostoviská, ktoré boli pre malú kapacitu doplnené aj o malú kompostáreň na miestnom poľnohospodárskom družstve. Na tieto kompostoviská môžu obyvatelia a podnikatelia každý pracovný deň a v sobotu doobeda počas celého roka doniesť nepotrebný biologický odpad.

V roku 2005 bol na miestnom cintoríne zavedený separovaný zber odpadov. Jednou z komodít je aj biologický odpad.

V roku 2005 bolo na miestnej základnej škole zriadené komunitné kompostovisko, kde sa kompostuje biologický odpad z údržby zelene v areály školy a biologický odpad z tried a kuchyne.

Od roku 2005 je vo všetkých domácnostiach zavedený množstvový zber zmesových komunálnych odpadov. Za separovaný zber obyvatelia neplatia.

Výsledky jednoznačne nasvedčujú, že tieto aktivity majú svoj význam.

Tab.1.: Nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom v obci Palárikovo v rokoch 2004 a 2005.

	2004	2005
Bioodpad zhodnotený na obec. kompostoviskách + kompostárni (t)	300	420
Bioodpad zhodnotený domácim kompostovaním (t)	335	431
Množstvo bioodpadov zhodnotených na obecnom kompostovisku a domácim kompostovaním na 1 obyvateľa (kg)	145	194,2
Množstvo zapojených domácností do domáceho a komunitného kompostovania (%)	70	90

V roku 2005 ušetrila obec Palárikovo vyše 680 000 Sk len za neuloženie bioodpadu na skládku odpadov.

Článek byl uveřejněn v rámci přípravy spolupráce na přípravě výstavy ECO CITY.

Tweet

Bioplynová stanice s kogeneračními jednotkami TEDOM

Olej pro plynové motory – klíčová volba pro kogenerační jednotky

Kam směřuje české odpadové hospodářství z pohledu prevence jejich vzniku?

Jak získat udržitelnou biomasu

Biometan se vyplatí a má budoucnost