Použitie koagulantu PIX v technológii spracovania hnojovice

1) Úvod

Poľnohospodárstvo je jedným z hlavných znečisťovateľov vôd a jeho podiel na tomto znečistení sa v súčasnosti v Slovenskej republike (SR) odhaduje na 50-60 %. V poľnohospodárstve na odpadové vody v pravom slova zmysle pripadá menšia časť znečistenia, dôležitejšie sú organické odpady, ktoré sa dostávajú samovoľne do povrchových a podzemných vôd ako oplachy alebo nekontrolovateľné úniky. Hlavné zdroje poľnohospodárskeho znečistenia, ohrozujúcich kvalitu vôd, možno zásadne rozdeliť do troch skupín podľa ich pôvodu nasledovne :

1. zdroje rastlinnej výroby (oplachy, priemyselné hnojivá, pesticídy a iné)
2. zdroje zo živočíšnej výroby (rozstrekovanie a úniky močovky a hnojovice z veľkochovov hovädzieho dobytka a ošípaných, úniky z prirodzených hnojív a kompostov, silážne šťavy a iné)
3. ostatné zdroje

V poľnohospodársky vyspelých krajinách, z dôvodov ekonomickej efektívnosti, kultúry a hygieny práce, vývoj veľkochov zvierat viedol k bezpodstieľkovému ustajneniu s hnojovicovou koncovkou.. Na druhej strane vysoká koncentrácia zvierat (800-1.000 ks hovädzieho dobytku, 5.000-10.000 ks ošípaných) produkuje veľké množstvá hnojovice vztiahnuté na pomerne malú výmeru poľnohospodárskej pôdy, čo permanentne vyvoláva ekologické problémy. Napriek úsiliu poľnohospodárov sa doteraz nepodarilo problém hnojovicovej koncovky vyriešiť z pohľadu ekonomickej rentability, ekologickej legislatívy a uzavretia kolobehu organických látok v prírode.

Biologické kvapalné odpady, najmä hnojovica vykazujú pri bežnej likvidácii resp. čistení na B-ČOV mnohé technologické problémy, ktoré nie sú ani vo svetovom merítku uspokojivo zvládnuté. Bolo navrhnutých a realizovaných niekoľko technologických postupov využívajúcich hnojovicu na účely hnojenia pôdy, avšak všetky vykazovali veľké hygienické a ekologické problémy, ktoré viedli k presýteniu pôdy toxickými organickými látkami (OL) a následnej kontaminácii spodných vôd. Hlavným nedostatkom týchto technológii bola tá skutočnosť, že ani jedna neuzavierala biologický kolobeh organických látok v prírode. Tieto problémy na jednej strane vyvolávajú ostrú kritiku bezpodstieľkového ustajnenia zvierat, na druhej strane však treba povedať, že jeho výhody a skutočnosť, že sama hnojovica predstavuje hodnotné organicko-minerálne hnojivo nás viedlo k tým úvahám, že je potrebné navrhnúť komplexnú technológiu spracovania hnojovice na komfortné organicko-humusové hnojivo s vysokým obsahom živín, ktoré je možné bez problémov aplikovať v poľnohospodárstve, záhradníctve a rekultivácii. Tieto úvahy boli podložené takými argumentmi ako napr., že na Slovensku sa vyprodukuje až 5 miliónov ton hnojovice ročne /1/, ale aj výhodným chemickým zložením maštaľných hnojív ako uvádza v tab.1. /2/.

Tab.1. Priemerné chemické zloženie maštaľných hnojív

Maštaľné hnojivo	Obsah ( % v pôvodnej hnojovici )
	sušina	OL	C	N	P	K	Ca	Mg	Na
Hnojovica ošípaných	6,4	4,8	2,1	0,49	0,11	0,17	0,16	0,04	0,03
Hnojovica hovädzieho dobytka	7,7	5,7	2,4	0,30	0,06	0,24	0,12	0,03	0,06
Hnojovica hydiny	17,1	11,4	5,1	1,20	0,28	0,42	1,10	0,06	0,07
Maštaľný hnoj	22,0	17,0	-	0,48	0,11	0,51	0,37	0,05	-

2) Popis realizovanej technológie spracovania hnojovice na humusové hnojivo

Ekologické problémy spôsobené rozstrekovaním hnojovice na pôdu viedli vedenie RDP Koš už začiatkom 90-tich rokov k myšlienke riešiť tento problém komplexne. Na tomto družstve je koncentrovaných cca 20.000 ks ošípaných a vyše 1.000 ks dojníc, ktoré spolu ročne vyprodukujú cca 75.000 m³ hnojovice. V roku 1999 bola pracovníkmi Environmental Institute predložená štúdia stavby, ktorá komplexne s novým technologickým postupom a využitím stávajúcich podmienok riešila spracovanie hnojovice na organické hnojivo v RDP Koš. Predložená štúdia vyhrala medzinárodné výberové konanie a v r. 2000-2002 sa realizovala predmetná stavba s nákladom cca 66 mil. Sk. Na novú technológiu spracovania biologických odpadov na organické hnojivo bol Úradom Priemyselného Vlastníctva SR udelený patent č. 282 682 /3/.

Schematický popis technológie je uvedený na obr.1. Hnojovica zberaná z troch fariem ošípaných priteká do pufrovacieho zásobníka 1, v ktorom sa homogenizuje obehovým čerpadlom 2 a so snímačom 3 sa stanovuje obsah nerozpustných látok. Kvalita hnojovice vyjadrená cez obsah sušiny sa mení v širokom intervale koncentrácií od 1 do 4 %, čo je vyvolané množstvom použitej technologickej vody na farmách. Zhomogenizovaná hnojovica je prečerpávaná čerpadlom 4 do injektorového zmiešavača 5, do ktorého sa súčasne dávkuje koagulant s dávkovacím čerpadlom 6 tak, aby pomer množstva koagulantu ku množstvu nerozpustných látok bol konštantný. Chemicky ošetrená hnojovica sa vedie na deliaci systém, ktorý pozostáva z rotačného zahusťovača (RZ) 7 a pásového lisu (PL) 8. Pred vstupom hnojovice do RZ 7 sa do jej prúdu dávkuje vodný roztok aniónaktívneho flokulantu s dávkovacím čerpadlom 9. Zahustený kal z RZ 7 sa vedie na PL 8 k ďalšiemu zahusteniu a odvodneniu. Filtrát (chemicky predčistená hnojovica) z RZ 7 a PL 8 sa vedie na dočistenie na B-ČOV 10 a po dočistení do recipientu 11. Odvodnený kal so sušinou 20-22 % sa zmiešava so štruktúrnymi materiálmi (sekaná slama, piliny, drevné štiepky a pod.), čím sa vytvára substrát 12 vhodný na kompostovanie. Kompostovanie sa vykonáva v špeciálnych komorách zariadenia pre kompostovanie 13. Kompostáreň 13 má 12 komôr každá o objeme 80 m³, v ktorých sa substrát premiešava so špeciálnym zmiešavačom 14. Proces kompostovania sa riadi počítačom a po jeho ukončení (6 – 8 týždňov) sa vyrobené organicko-humusové hnojivo HUMAVIT vyberie z komory a balí do vriec na baliacej linke.

3) Rozbor problému

Rozhodujúcim technickým princípom realizovanej kontinuálnej technológie je vyzrážanie nerozpustných častíc a koloidov z hnojovice, ich následné zhlukovanie a delenie na separačnom (deliacom) systéme. Základným kritériom účinnosti tohto uzla technológie je získanie čo najčistejšej kvapalnej fázy (filtrátu), ktorý sa následne dočisťuje na B-ČOV a tým získanie čo najväčšieho množstva pevnej fázy (odvodnený kal) so sušinou min. 20 %, ktorá je základnou surovinou následnej výroby humusového hnojiva. Je zrejmé, že úspešnosť zabezpečenia týchto kritérií závisí od vhodného výberu použitého koagulantu a flokulantu, najmä ak zvážime, že kvalita spracovanej hnojovice sa mení nielen v širokom intervale obsahu sušiny (1 až 4 %), ale aj z hľadiska použitia rôznej technológie kŕmenia zvierat na farmách (mokré a suché), čo vedie z hľadiska ich fyziológie k produkcii kvalitatívne rôznych typov exkrementov a teda aj zloženia hnojovice.

Pre navrhnutú technológiu sme vykonali laboratórny prieskum vhodnosti jednotlivých dostupných typov koagulantov a flokulantov, pričom výrobcovia týchto produktov prakticky neudávali žiadne informácie pre ich aplikáciu pri spracovaní hnojovice. Výsledky nášho laboratórneho a poloprevádzkového výskumu ukázali, že vhodným koagulantom pre predmetnú technológiu spracovania hnojovice je PIX (40 %-ný vodný roztok síranu železitého – výrobca KEMIFLOC), pričom jeho dávkované množstvo na jednotkový objem hnojovice je silne závislé od obsahu sušiny v hnojovici. Z laboratórnych výsledkov vyplynulo, že na 1 liter hnojovice s obsahom sušiny 1 % potrebujeme pre uspokojivé vyzrážanie nerozpustných častíc a koloidov 2,5 ml PIX-u, čo predstavuje dávku 435 mg Fe3+. Z tohto stanovenia sme odvodili pre kontinuálny technologický proces rovnicu pre dávkovanie PIX-u do prúdu hnojovice, pomocou ktorej riadime dávkovacie čerpadlo, ktorá má nasledovný tvar :

Q (l/h) = 2,5*X1 (m³/h)*X2 (%)
kde Q je dávkované množstvo PIX-u, X1 je prietok hnojovice, X2 je koncentrácia sušiny v hnojovici.

Účinnosť deliaceho systému technológie úzko súvisí s kvalitou filtrátu odchádzajúceho na B-ČOV. Na základe stanovených resp. povolených limitov pre vstupný filtrát resp. výstupnú vyčistenú odpadovú vodu do recipientu, bolo vybrané technologické riešenie B-ČOV. Z hľadiska objemových možností technológie sa pre B-ČOV zvolil technologický režim s hydraulickým zaťažením 20 m³/h a so zdržnou dobou jeden týždeň pri ročnom objeme 95.000 m³ spracovaného filtrátu. Náročnosť kladená na deliaci uzol technológie najlepšie vystihuje tab.2., v ktorej sú uvedené údaje o jednotlivých parametroch hnojovice, filtrátu a výstupu z B-ČOV.

Tab.2. Parametre znečistenia kvapalnej fázy v jednotlivých stupňoch technológie

Parameter	Vstupná hnojovica	Filtrát zo separácie	Výstup z B-ČOV
CHSK (mg O2/l)	30 000 – 36 000	4 000 – 5 000	max. 150
BSK5 (mg O2/l)	6 000 – 10 000	900 – 1 000	max. 50
Nerozpustné látky (mg/l)	25 000 – 30 000	100 – 200	max. 50
N (NH4+) (mg/l)	2 000 – 2 500	800 – 1 200	max. 18
Celkový dusík TN (mg/l)	4 500 – 5 000	1 000 – 1 500	max. 60
Celkový fosfor TP (mg/l)	900 – 1 100	10 – 60	max. 5
pH	6,9 – 7,1	6,4 – 6,6	7,0

Ako je možné z tab.2 vidieť, účinnosť deliaceho systému dosahuje v priemere pre BSK5 85 %, pre CHSK tiež 85 % a pre nerozpustné látky viac ako 95 %. Celková účinnosť deliaceho systému je závislá od spoločného vplyvu koagulantu a flokulantu na separáciu fáz a taktiež od optimálneho chodu strojných zariadení (RZ a PL). V danom systéme zohráva významnú rolu aj flokulant, ktorý zabezpečuje vhodnú tvorbu flokúl, čím umožňuje deliacemu systému dostatočne odvodniť kal (min.20 % sušiny). Táto podmienka je primárna pre celý komplex technológie, nakoľko výroba humusového hnojiva kompostovaním substrátu (tvorený aj s odvodneným kalom) je závislá od jeho poréznosti, vlhkosti a vhodného pomeru C : N.

Praktické skúsenosti zo skúšobného chodu prevádzky v rokoch 2002 až 2004 nám ukázali, že meniaca sa kvalita hnojovice si vyžaduje vytvoriť doplňujúce technologické podmienky, ktoré budú zárukou toho, že uvedené technologické poznatky a princípy budú objektívne platné aj v prevádzkovej praxi. Z tohto dôvodu sme uskutočnili prevádzkový pokus, ktorého cieľom bolo preukázať nutnosť a vhodnosť chemického ošetrenia hnojovice, overiť separačnú účinnosť deliaceho uzla a stanoviť distribúciu látok a živín hnojovice do kvapalnej (filtrát) a tuhej fázy (odvodnený kal).

4) Experimentálne podmienky prevádzkového pokusu

Počas prevádzkového pokusu, ktorý trval 10 hodín, sme vykonali dva typy experimentov /4/. Prvý (typ A) sa vykonal bez použitia a druhý (typ B) s použitím koagulantu a flokulantu. Cieľom bolo preukázať, že použitie chemikálií jednoznačne vedie k vyššej účinnosti deliaceho systému a overiť výsledky laboratórnych a poloprevádzkových pokusov, ktoré boli podkladom pre projektovú dokumentáciu stavby a optimalizáciu prevádzkových nákladov technológie. Hodnoty parametrov jednotlivých technologických prúdov počas pokusu sú uvedené v tab.3.

Tab. 3. Technologické parametre jednotlivých pokusov

Ukazovateľ	Rozmer	Technologické údaje pokusov
		A	B
Prietok hnojovice	l/h	15 000	15 000
Hustota hnojovice *	kg/l	1,04117	1,04030
Hmotnosť hnojovice	kg	15 618	15 604
Obsah sušiny v hnojovici	%	3,123	2,703
Prietok koagulantu (PIX)**	l/h	0	100
Prietok flokulantu	l/h	0	150
Celková hmotnosť hnojovice	kg	15 618	15 904
Hmotnosť filtrátu	kg	13 913	14 342
Hmotnosť odvodneného kalu	kg	1 705	1 562

* Závislosť objemovej hmotnosti hnojovice od obsahu sušiny /5/
** Hustota koagulantu je 1,5 kg/l (KEMIFLOC)

Prietoky hnojovice, PIX-u a flokulantu sa riadili dávkovacími čerpadlami a merali prietokomermi, množstvá odvodneného kalu sa vážili tenzometricky a obsahy sušiny, organických látok a živín v hnojovici, vo filtráte a v odvodnenom kale sa stanovili analyticky. Každý pokus trval 2 hodiny s tým, že prevádzka sa stabilizovala pred započatím pokusu 3 hodiny a vzorky sa odoberali každú hodinu. Vzorky pre analytické stanovenia sa získali z odobratých vzoriek, so zmiešaním rovnakých množstiev pre každý typ pokusu.

5) Výsledky a diskusia

Vyhodnotenie obidvoch typov prevádzkových pokusov (A, B) sa vykonali na základe materiálovej bilancie a nameraných koncentrácií jednotlivých zložiek pre časový úsek 1 hodiny. Namerané obsahy látok a živín v hnojovici, vo filtráte a odvodnenom kale pre pokusy A a B uvádza tab.4.

Tab. 4. Obsah látok a živín v hnojovici, filtráte a odvodnenom kale (v % pôvodného materiálu)

Parameter	Hnojovica		Filtrát		Odvodnený kal
	A	B	A	B	A	B
Sušina	3,123	2,703	1,673	0,679	15,063	20,913
Organické látky	2,295	2,014	0,945	0,351	13,040	16,926
Dusík celkový	0,272	0,252	0,251	0,178	0,416	0,882
Dusík NH4+	0,165	0,141	0,161	0,131	0,162	0,191
Fosfor celkový	0,073	0,058	0,057	0,004	0,182	0,532
Draslík	0,093	0,091	0,089	0,071	0,099	0,185
Vápnik	0,095	0,069	0,075	0,016	0,293	0,528
Horčík	0,026	0,018	0,024	0,009	0,044	0,088

Ako môžeme z tab. 4. vidieť, koncentrácia sušiny v hnojovici v jednotlivých typoch pokusov bola rôzna, aj napriek pomerne krátkemu časovému posunu medzi pokusmi (z tohto dôvodu je potrebná homogenizácia hnojovice pred jej spracovaním). Stanovené obsahy sušiny (pokus A – 3,12 %, pokus B – 2,70 %) pri porovnaní s tab.1. poukazujú na silné zriedenie hnojovice s technologickou vodou, pričom aj obsahy ostatných parametrov zodpovedajú tomuto zriedeniu. Z údajov tab.3. a tab.4. vidíme, že v pokuse A (neošetrená hnojovica) sme z 15 618 kg hnojovice so sušinou 3,12 % vyrobili 1 705 kg kalu so sušinou 15,06 %, pričom sa oddelilo 13 913 kg filtrátu s obsahom sušiny 1,67 %. V pokuse B (ošetrená hnojovica), pri obsahu sušiny 2,70 % v hnojovici, sme vyrobili 1 562 kg kalu s obsahom sušiny 20,91 %, pričom sa oddelilo 14 342 kg filtrátu s obsahom sušiny iba 0,68 %. Z týchto údajov jednoznačne vyplýva, že z chemicky ošetrenej hnojovice, i keď s nižším obsahom sušiny, sa získal kal s oveľa vyšším obsahom sušiny (o 5,85 %) a filtrát s obsahom sušiny výrazne nižším ako z neošetrenej hnojovice (0,68 % oproti 1,67 %). Tento výsledok poukazuje na tú skutočnosť, že chemické ošetrenie hnojovice pred separáciou je opodstatnené, nakoľko okrem nerozpustných látok sa do kalu vyzrážali aj koloidné častice a separáciou boli vydelené z filtrátu. Ak porovnáme obsahy organických látok vo filtráte u vzoriek A a B (tab. 4.) vidíme, že vo vzorke B je ich obsah 2,7-krát nižší, čo oproti ich pomeru v hnojovici je výrazná zmena. To dokazuje, že v prípade chemického ošetrenia hnojovice sa do kalu vyzrážali a následne separovali hlavne koloidné častice organických látok a organicky viazané živiny. Následne týmto efektom sa významne odľahčil filtrát od organického znečistenia, čím bola B-ČOV menej zaťažená pri jeho dočistení, čo má za následok menšie náklady pre dosiahnutie predpísaných limitov vyčistenej odpadovej vody vypúšťanej do recipientu.

Distribúcia jednotlivých látok a živín z hnojovice do filtrátu a odvodneného kalu je uvedená v tab.5.

Tab. 5. Množstvo látok a živín v hnojovici, ich rozdelenie do jej frakcií (kg) a ich podiel z hnojovice vo frakciách (%)

Parameter	Hnojovica		Filtrát				Odvodnený kal
	A	B	A	%	B	%	A	%	B	%
Celková hmotnosť	15 618	15 904	13 913	89,08	14 342	90,18	1705	10,92	1562	9,82
Sušina	487,75	429,89	232,76	47,72	97,38	22,64	256,82	52,65	326,66	76,41
Organické látky	358,43	320,31	131,48	36,68	50,34	15,71	222,33	62,03	264,38	82,54
Dusík celkový	42,48	40,08	34,92	82,21	25,53	63,66	7,09	16,70	13,78	34,38
Dusík NH4+	25,77	22,42	22,40	86,92	18,79	83,73	2,76	10,72	2,98	13,30
Fosfor celkový	11,40	9,22	7,93	69,56	0,57	6,22	3,10	27,22	8,31	90,09
Draslík	14,52	14,47	12,38	85,25	10,18	70,32	1,69	11,62	2,89	19,97
Vápnik	14,84	10,97	10,43	70,33	2,29	20,90	5,00	33,67	8,25	75,16
Horčík	4,06	2,86	3,34	82,23	1,29	45,06	0,75	18,47	1,37	48,02

Napriek tomu, že v pokuse B bol obsah sušiny nižší ako v pokuse A, vydelilo sa z hnojovice 9,8 % hmoty, čo je o niečo menej ako v pokuse A (10,9 %). Na druhej strane z tab. 5. vidíme, že podiel sušiny resp. organických látok je v odvodnenom kale z chemicky ošetrenej hnojovice vyšší o 23,3 resp. o 20,5 %, čo výrazne poukazuje na to, že sa oddelilo oveľa viac nerozpustných látok a koloidov ako v prípade neošetrenej hnojovice. Z literatúry je známe, že najrozšírenejším separátorom medzi chovateľmi ošípaných vo svetovom merítku je separátor FAN. Podľa firemných údajov /6/, z hnojovice s obsahom sušiny 7,9 %, separátor FAN oddelil 10 % hmoty, 41,6 % sušiny a 48,7 % organických látok. Nami realizovaný dvojstupňový deliaci systém vydelil z hnojovice s oveľa nižšou sušinou (3,12 %) v pokuse A 10,9 % hmoty, 52,6 % sušiny a 62 % organických látok. Z tohto porovnania je zrejmé, že kombinácia rotačného zahusťovača s pásovým lisom plne vyhovuje pre spracovanie hnojovice na humusové hnojivo. Pri realizovanej kontinuálnej technológii je veľmi dôležité, aby sušina odvodneného kalu dosahovala min. 20 %, čo je podmienkou pre získanie vhodného substrátu pre kompostovanie. Ako z tab.4. môžeme vidieť, pri pokuse B sa získal kal so sušinou 20,9 %, čo spĺňa požadované kritérium. Naopak, pri pokuse A je sušina oveľa nižšia (15 %), čo nielen znemožňuje pripraviť vhodný substrát, ale aj rezultuje vysoké znečistenie filtrátu, tým vysoké zaťaženie B-ČOV, nebezpečie prekročenia limitov vypúšťanej odpadovej vody do recipientu a zvýšené prevádzkové náklady.

Pre konečnú kvalitu organického hnojiva HUMAVIT je dôležitá distribúcia živín z hnojovice do odvodneného kalu a filtrátu. Z charakteru jednotlivých živín vieme, že dusík v hnojovici, hlavne amoniakálne zlúčeniny, sa nachádza vo forme rozpustných solí, čo prudko znižuje pravdepodobnosť vyzrážania dusíkatých látok z hnojovice do kalu. Ako ukazuje tab.5., z celkového dusíka obsiahnutého v hnojovici, sa pri pokuse A dostane do filtrátu 82,2 % a do kalu len 16,7 %. Pri ošetrenej hnojovici (pokus B) sa tento pomer vylepší, nakoľko do kalu sa dostalo 34,3 % z celkového množstva dusíka (čo je dvakrát viac ako v pokuse A) a len 63,7 % do filtrátu. U amoniakálneho dusíka nie je prakticky žiadny rozdiel medzi jednotlivými pokusmi, čo dokumentujú ich obsahy vo filtráte 86,9 % (A) a 83,7 % (B). Pri spomínanom pokuse so separátorom FAN sa pri neošetrenej hnojovici oddelilo 16,7 % dusíka do kalu, čo je prakticky totožné s našim výsledkom.

Chemické ošetrenie hnojovice významne zvýšilo distribúciu fosforu do odvodneného kalu. Kým v pokuse A sa do filtrátu dostalo až 70 % fosforu, tak v pokuse B to bolo len 6,2 %. Na druhej strane sa táto skutočnosť musela premietnuť aj v kale, kde v pokuse B sa dostalo do kalu až 90,1 % fosforu z hnojovice, kým u pokusu A to bolo len 27,2 %, čo je 3,3-krát menej. Týmto efektom sa výrazne znížilo zaťaženie B-ČOV fosforom na vstupe a tak sa mohol zabezpečiť veľmi prísny limit na výstupe do recipientu (viď tab.2.).

Napriek tomu, že draslík podobne ako amoniakálny dusík vo väčšine prípadov tvorí rozpustné soli, z tab.5. je vidieť, že v prípade pokusu B sa dosiahol významne vyšší podiel draslíka z hnojovice v kale (20 %) ako pri pokuse A (11,6 %). Naopak vo filtráte pri pokuse A bol podiel draslíka z hnojovice 85,2 % a pri pokuse B 70,3 %. Celkom opačný výsledok sa dosiahol u vápnika, ktorý v hnojovici je viazaný väčšinou na nerozpustné organické soli, čo sa významne prejavilo pri jeho vyzrážaní do kalu v prípade ošetrenej hnojovici. Pri pokuse B podiel vyzrážaného vápnika do kalu predstavoval 75,1 %, zatiaľ pri pokuse A to bolo len 33,6 %, čo je 2,2-krát menej. Tento efekt sa prejavil aj vo filtráte, kde podiel vápnika z hnojovice v pokuse A bol 70,3 % a pri pokuse B 20,9 %. V prípade horčíka je situácia podobná, nakoľko v pokuse A bol jeho podiel v kale len 18,4 %, kým v pokuse B to bolo 48 %, čo je 2,6-krát viac. Na druhej strane aj filtráty v obidvoch pokusoch vykazovali tento trend účinnosti distribúcie pre horčík, nakoľko v pokuse A bol jeho podiel z hnojovice 82,2 % a v pokuse B len 45 %.

6) Záver

Vyhodnotenie výsledkov prevádzkového pokusu na realizovanej kontinuálnej technológii spracovania hnojovice na organicko-humusové hnojivo jednoznačne preukázalo, že použitie koagulantu a flokulantu je nevyhnutné. Aplikáciou chemikálií sa zvýšilo nielen absolútne množstvo sušiny a organických látok v odvodnenom kale, ale aj obsah živín, ktoré sú potrebné pri výrobe kvalitného organického hnojiva kompostovaním. Pre technológiu kompostovania je dôležité získať odvodnený kal so sušinou minimálne 20 %, čo sa dá dosiahnuť len použitím chemikálií pri spracovaní hnojovice.

Prevádzkový pokus plne potvrdil vhodnosť koagulantu PIX, výrobok fy KEMIFLOC a.s., pre realizovanú technológiu. Súčasne boli úspešne overené výsledky laboratórneho a poloprevádzkového výskumu, ktoré boli podkladom pre projektovú dokumentáciu výstavby novej technológie a pre ekonomiku diela.

Realizácia novej technológie spracovania hnojovice v RDP Koš, ktorá je v prevádzke už dva roky, je významným príspevkom k riešeniu ekologických problémov vznikajúcich pri likvidácii biologických kvapalných aj tuhých odpadov z veľkochovov živočíšnej výroby. Práve udržanie produkcie vo veľkochovoch sa stáva na Slovensku kardinálnou otázkou Slovenského poľnohospodárstva pri zabezpečení dostatočnej výroby mäsa a ekonomickej konkurencie schopnosti v podmienkach hospodársky integrovanej Európy.

7) Literatúra

1. Římovský K., Svěráková J. : Spůsoby spracování a využití kejdy. Zborník referátov zo seminára VÚŽV, Nitra 1993, str.21-31
2. Škarda M. : Hospodaření s organickými hnojivy, SZN Praha 1982
3. Kiss G., Slobodník J., Guizon J., Tallo E., Klein V., Stredanský Ľ. : Patent č. 282682
4. Kiss G., Grolmusová K., Kozmenko H., Záňová L. : Interný materiál, Environmental Institute, 2003
5. Podstavek B. : Spracovanie a zužitkovanie druhotných produktov živočíšnej výroby. Príroda, Bratislava 1983
6. FAN : Firemný materiál spoločnosti

Tweet

Bioplynová stanice s kogeneračními jednotkami TEDOM

Olej pro plynové motory – klíčová volba pro kogenerační jednotky

Kam směřuje české odpadové hospodářství z pohledu prevence jejich vzniku?

Jak získat udržitelnou biomasu

Biometan se vyplatí a má budoucnost