Nepravdivé mýty o kompostovaní

(Článek v originálu vyšel v časopisu Ekolisty vydávaném Spoločností Priateľov Zeme)

Kompostovanie biologických odpadov je pravdepodobne najstaršou recyklačnou technológiou, ktorá bola kedy popísaná. Bolo o ňom popísaných množstvo článkov, letákov, brožúr a dokonca aj knižiek. Častokrát sa však stáva, že tzv. "zaručené informácie" nevychádzajú z vedeckých poznatkov ani praktických skúseností, ale sú iba nepresnými prekladmi zo zahraničných zdrojov. Tak sa podarilo rozšíriť medzi širokú verejnosť niektoré "nepresnosti", ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú zbytočné škody na životnom prostredí, zdraví ľudí a zvierat alebo v tom lepšom prípade oberajú záhradkárov o drahocenú surovinu a peniaze. Teraz sa pokúsim odpovedať na najčastejšie otázky, ktoré dostávam na prednáškach a stretnutiach zo záhradkármi. Možno sa mi podarí prekonať aj niektoré mýty a napomôcť tak k rozšíreniu kompostovania čo najväčšieho počtu komodít.

"Nekompostujeme, lebo nám do záhrady nalezú dážďovky a zožerú nám priesady a korienky."

Je potrebné si uvedomiť, že dážďovky nežerú zelené rastliny, ani živé korienky, takže nie sú škodcami. Naopak sú veľkými pomocníkmi pretože :

• svojimi chodbičkami kypria pôdu, ale aj kompost, ktoré takto prevzdušňujú a napomáhajú lepšiemu priesaku dažďovej vody;
• napomáhajú rozkladu organických odpadov;
• vo svojich črevách spojujú minerálny a organický podiel pôdy a významne sa tak podieľajú na vzniku trvalého humusu;
• dážďovky nakyprujú utužené miesta;
• výkaly dážďoviek vykazujú v porovnaní s pôdou, v ktorej žijú 10 až 1000 násobný nárast mikroorganizmov. Tie prispievajú k obnove biologických činnosti v pôde, ktorá je základným predpokladom prirodzenej obnovy pôdnej úrodnosti.
• výkaly dážďoviek obsahujú regulátory rastu (giberelíny, cytokininy, auxíny), ktoré kladne ovplyvňujú rast rastlín.

"Drevná štiepka a piliny sa nesmú kompostovať, lebo okysľujú pôdu."

Materiály ako drevná štiepka, hobliny, piliny a stromová kôra majú vysoký obsah uhlíka a preto je pri ich kompostovaní potrebné dodať do kompostovej zakládky materiál bohatý na dusík (napr. čerstvo pokosená tráva, bioodpad z kuchyne, rôzny hnoj). Výborne sa kompostuje napr. čerstvo pokosená tráva, drevná štiepka, zmes lístia a prídavok zeminy v percentuálnom pomere 60:25:10:5. Tieto drevné odpady nám slúžia na udržanie štruktúry v kompostovej kope, čo nám zabezpečí pri komposatovaní dostatok kyslíka pre mikroorganizmy a pôdne živočíchy, ktoré nám bioodpad rozkladajú. Takto zhotovené komposty nám v žiadnom prípade nemôžu pôdu okysľovať.

"Vápno je nevyhnutné pri kompostovaní."

Používanie vápenatých látok pri kompostovaní nie je vo všeobecnosti nevyhnutné. Vápenaté látky by sa naopak mali v komposte používať iba na riešenie vzniknutých problémov. Z výhodou sa vápniny používajú v oblastiach s kyslou pôdou, pri kompostovaní lístia, rašeliny, stromovej kôry, pilín, nahnitých jabĺk alebo rastlín napadnutých nejakou chorobou. Do kompostov je vhodné používať tieto vápniny - mletý vápenec, dolomitický vápenec, mleté vápno. Vápnina by však v komposte nemala prísť do styku s hnojom alebo s hydinovým trusom, aby nedochádzalo k stratám čpavkového dusíka.

"Čím viac zeminy do kompostu dáme, tým je kompost lepší."

Nie je to pravda. Veľký podiel zeminy rovnako ako aj jej hrubá vrstva má na rozkladný proces konzervačné účinky. Podiel do 10% však môže pri kompostovaní aj výrazne pomôcť. Zeminou do kompostu naočkujeme mikroorganizmy a dodávame do neho čiastočky ílu, ktoré zvyšujú vodozádržnosť kompostu, ale sú aj dôležité pre vznik humuso-ílovitého komplexu, ktorý je dôležitý pre výslednú hrudkovitú štruktúru kompostu. Zemina dokáže viazať unikajúce plyny a zápach.

"Biologický odpad z domácnosti do kompostu nepatrí."

Toto tvrdenie nemá opodstatnenie. Práve naopak. Je to hodnotný materiál, ktorý je spravidla veľmi bohatý na živiny a priláka do kompostu pre nás veľmi dôležité dážďovky. Vyhnúť by sme sa mali iba mäsitým a mliečným výrobkom a z hygienických dôvodov trusu mäsožravých zvierat ako aj ľudským fekáliam. Zvyšky varenej stravy by sme mali do kompostu dávať len v malých množstvách, pretože rýchlo začínajú zapáchať a lákajú zvieratá. Preto je potrebné ich pred kompostovaním zmiešať so suchým materiálom alebo zeminou. Pre príklad uvediem surovinovú skladbu s bioodpadom z domácnosti. Biodpad z domácnosti - 50%, čerstvá tráva - 20%, drvená stromová kôra - 10%, piliny - 10%, zemina 5%, zrelý kompost 5%. Navyše jeho kompostovaním si znížite množstvo zmesného odpadu z domácnosti cca o 30-45 % a tým aj poplatky za odvoz a likvidáciu odpadov.

"Burina sa nesmie kompostovať."

Burina, hlavne mladé rastliny, sú cennou surovinou, ktorá do kompostu pridáva na koreňoch zeminu s mikroflórou. Je nutné dbať na to, aby sme do kompostu dávali rastliny ešte pred vysemenením - dozretím semien. Rastliny s vyzretými semenami je vhodné nechať zapariť v plastovom vreci alebo nechať vylúhovať - skvasiť aspoň 14 dní vo vedre s vodou. Rovnako nakladáme s rastlinami, ktoré sa rozmnožujú koreňmi (napr. pýr plazivý, pupenec roľný...).

"Nekompostujem, lebo kompost zapácha."

Zapácha iba kompost, pri ktorom nebola dodržaná niektorá zo základných podmienok kompostovania. Stručne si ich preto pripomeňme :

1. Správne zloženie kompostovacej zakládky. To dosiahneme miešaním čo najrozmanitejších surovín. Základom je miešať mäkké, šťavnaté suroviny (bohaté na dusík) so suchými, drevnatými surovinami (bohaté na uhlík). Vhodný je prídavok zeminy, ktorá okrem iného dokáže viazať zápach.
2. Správna vlhkosť zakládky. Kompost nesmie byť suchý, ani príliš mokrý. Jednoduchou skúškou správnej vlhkosti:
   Do ruky naberieme zmes kompostovaného materiálu a silne ho stlačíme. Medzi prstami by sa vám mali objaviť maximálne 2-3 slzičky vody. Keď následne otvoríme dlaň, mal by kompost zostať pohromade - zmačknutý. Ak z kompostu tečie je príliš vlhký a treba k nemu pridať suchý savý materiál. Ak sa nám po otvorení dlane materiál rozsype je suchý treba ho zvlhčiť.
3. Dostatok kyslíka v zakládke. Ak je správna vlhkosť, tak je väčšinou v zakládke aj dostatočné množstvo kyslíka, ktorý je nevyhnutný pre zdravý rozkladný proces bez zápachu. Z času na čas je potrebné kompost prekopať - prehodiť, aby sa prevzdušnil.
4. Správna veľkosť materiálu. Čím je jemnejší materiál, tým sa rýchlejšie rozkladá. Ale nesmieme zabudnúť, že v zakládke musí byť aj hrubší materiál, ktorý udržiava dostatok dutiniek, cez ktoré môže prúdiť vzduch.

Aby sme úplne zabránili zápachu, nemali by sme do kompostu dávať zvyšky varenej stravy, mliečne a mäsité výrobky (pri varenej strave len v malých množstvách).

Pri vynechaní niektorej z týchto podmienok sa nám naozaj môže stať, že kompostovacia zakládka bude zapáchať. Vždy je to ale menší zápach ako zápach šíriaci sa zo zmesných kontajnerov, kde sú zmiešané všetky nevytriedené druhy odpadov.

"Kompost láka potkany a iných škodcov."

A znova sme pri varenej strave, mliečnych a mäsitých výrobkoch. Tie najviac lákajú nielen hlodavce, ale aj mačky a psov, ktorí môžu kompost roznosiť a rozhrabať po záhrade. Do zakládky z ovocných a zeleninových šupiek a odpadu zo záhrady potkany a ani myši nelezú. Obavám z múch môžeme ľahko zabrániť dôkladným zakrývaním štavnatých, čerstvých surovín presnejšie hnoja, ovocných zvyškov. Pomôže aj zasypávanie kamennou múčkou.

"Kompostovať sa musí v jame a materiál je potrebné utláčať."

Tu je znovu potrebné poukázať na 3 základnú podmienku kompostovania - dostatok kyslíka. V žiadnom prípade by sa kompost nemal nikdy utláčať. Najlepšie je ak nie je ani v jame, ale na voľnom priestranstve. Ak sme sa rozhodli pre kompostovanie v zásobníku je potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo vetracích otvorov.

"Lístie sa nedá kompostovať."

Je to nezmyselné tvrdenie. Je pravda, že niektoré druhy lístia sa rozkladajú ťažšie, ale ešte pod žiadnym stromom som sa nikdy v živote nebrodil po pás v listí, pretože by sa nerozkladalo. Je dobré ak sa z lístia na jeseň urobí kopa a nechá sa zfermentovať (ideálne je ho rozsekať na menšie kúsky napr. trávnou kosačkou). Na jar ho potom môžeme postupne zmiešavať spoločne s ďalšími materiálmi, no hlavne zo zeminou (alebo kompostom) a materiálom, ktorý zabezpečí dobrú štruktúru zakládky. Na dosiahnutie správneho pomeru C:N je potrebné pridať materiál bohatý na dusík (čerstvo pokosená tráva, hnoj, vytriedený bioodpad z domácnosti...). Na zníženie obsahu kyselín je vhodné do zakládky s väčším množstvom lístia pridať vápenatú látku.

Tweet

Bioplynová stanice s kogeneračními jednotkami TEDOM

Olej pro plynové motory – klíčová volba pro kogenerační jednotky

Kam směřuje české odpadové hospodářství z pohledu prevence jejich vzniku?

Jak získat udržitelnou biomasu

Biometan se vyplatí a má budoucnost