Odborné články

Ako predpovedať budúci vývoj množstva TKO

Správne rozhodovanie si pri hospodárení s odpadom vyžaduje vedomosti o dopadoch na súčasnú a budúcu produkciu odpadu a separovaný zber. Predchádzajúce odhady bez rozsiahleho zváženia charakteristiky produkcie odpadu mali za následok výrazne predimenzovanú kapacitu zariadení na spracovanie odpadu. Osobitne v krajinách, kde neboli náročné environmentálne štandardy, ale s rýchlym rastom hospodárskeho rozvoja sú tieto dopady značné v dôsledku prognózy produkcie odpadu, ako aj hodnotenia budúceho fungovania separovaného zberu. Preto riešenie problému vyžaduje presnú metódu určenia príslušných činiteľov ovplyvňujúcich vývoj množstva odpadu. Aby sa zabezpečili dva kvantitatívne odhady s primeranou presnosťou, treba uskutočniť dva po sebe nasledujúce, ale nezávislé odhady. To pokrýva odhad:

  • budúcej produkcie odpadu (bez ohľadu na to, či sa budú zložky zberať separovane alebo nie)
  • realizácie separovaného zberu v budúcnosti (aké percento zložky odpadu (napr. skla) sa zberá separovane?)

Produkcia tuhého komunálneho odpadu je východiskovým bodom v rámci každého systému hospodárenia s odpadmi. Vstup pokrýva široký súbor produktov, ktoré kupuje, používa, mení, uskladňuje a neskôr zneškodňuje producent odpadu. Produkciu možno pripísať skupinám s podobnými materiálovými charakteristikami, ako napríklad papier a lepenka, organický odpad a pod. Množstvo produkovaného tuhého komunálneho odpadu (TKO) na obyvateľa do značnej miery závisí od sociálnych a ekonomických podmienok. To možno dokázať na základe značne odlišnej miery produkcie TKO v európskych mestách. Ako príklad, porovnanie ekonomických oblastí v roku 2000 ukazuje, že veľké mestá EÚ-15 mali ďaleko vyššiu mieru produkcie TKO (510 kg/obyv./rok) ako mestá strednej a východnej Európy (354 kg/obyv./rok). Budúci rast množstva odpadu je však ešte dôležitejší (ako samotné množstvá), pretože odhaduje dôležitý predpoklad na plánovanie primeranej kapacity systémov hospodárenia s odpadmi. Nevhodné odhady môžu viesť k vyšším nákladom a environmentálnemu zaťaženiu v dôsledku napr. predimenzovania spracovateľských zariadení. Presný odhad môže byť ešte skomplikovaný v oblastiach s podobným ekonomickým významom (aj keď možno očakávať, že toto porovnanie bude ľahšie ako v prípade rôznorodých oblastí). Veľké mestá strednej a východnej Európy nám môžu slúžiť ako príklad. Ročná miera rastu produkcie TKO na obyvateľa v období 1995 – 2001 sa pohybuje medzi poklesom o 5 % ročne a nárastom o 10 % ročne, kým priemerná hodnota dosahuje mieru rastu 4,3 % ročne.

Aký je prínos prognózy rastu produkcie TKO ?

Obvykle používaný spôsob predpovedí množstva TKO zahŕňa rast obyvateľstva, ako aj dlhodobý vývoj produkcie na obyvateľa, ktorý hodnotí za dané časové obdobie. Ďalšie dôležité ukazovatele týkajúce sa základného spoločenského a hospodárskeho rozvoja za normálnych okolností odborníci (najmä technicky vzdelaní). Príklad nesprávnej predpovede pre mesto Poznaň v Poľsku v roku 1998 ukazuje pomerne extrémny príklad nesprávnej predpovede trendu vedúcej k chybe asi 100 kg/obyv./rok v priebehu troch rokov.

Ukazovatele hodnotené pri prognóze rastu produkcie TKO

  • Celkový počet obyvateľstva
  • Hustota obyvateľstva
  • Veková štruktúra obyvateľstva (0 až 14 rokov, 15 až 59 rokov, 60 a viac rokov)
  • Zamestnanosť v odvetviach (poľnohospodárstvo/priemysel/služby)
  • Hrubý domáci produkt
  • Miera dojčenskej úmrtnosti
  • Očakávaná dĺžka života pri narodení
  • Priemerná veľkosť domácnosti
  • Miera nezamestnanosti

Hrubý domáci produkt

Tento ukazovateľ ekonomickej sily regiónu bol často používaný na hodnotenie vývoja v mieste vzniku odpadu. Takýto vzťah sa potvrdil osobitne vo veľmi bohatých mestách.

Sociálne ukazovatele

Ukazovatele bohatstva spoločnosti neboli v minulosti uvažované v hodnoteniach prúdov odpadu. Ukázalo sa však, že miera dojčenskej úmrtnosti, predpokladaná dĺžka života pri narodení a percento osôb zamestnaných v poľnohospodárstve majú výrazný dopad, najmä v rýchle sa rozvíjajúcich krajinách východnej Európy. Tieto ukazovatele sú výhodné zásluhou dostupnosti a kvality a predpovedateľnosti údajov.

Vek

Pozitívny vzťah medzi skupinou ľudí vo veku 15 až 59 rokov (t. j. skupinou vo veku s najväčšou ekonomickou aktivitou) a množstvom vyprodukovaného odpadu potvrdzuje predchádzajúce skúsenosti.

Veľkosť domácností

Malý počet ľudí, ktorí žijú v priemernej domácnosti, tiež ukazuje na to, že sa produkuje viac odpadu.

Realizácia separovaného zberu

Separovaný zber realizovaný producentmi odpadu hrá podstatnú úlohu v integrovanom hospodárení s odpadom. Spôsob zberu druhov odpadu určuje súbor možností hospodárenia, ako napríklad recyklácia materiálu, biologická úprava a pod. V takzvanom Triadskom modeli, sa uvádza, že správanie občana ovplyvňujú tri faktory. Zegwaard (2000) aplikoval túto teóriu na separáciu odpadu:

  • motivácia (sú občania motivovaní, aby separovali odpad?)
  • schopnosť (sú občania fyzicky a mentálne schopní separovať odpad?)
  • príležitosť (sú zabezpečené príležitosti umožňujúce občanom separovať odpad?)
  • Obr. 1: Schéma

Legenda:

  • Generated waste ~ Vyprodukovaný odpad
  • Instruments/measures ~ Nástroje/opatrenia
  • Communication ~ Komunikácia (spätná väzba ~ feedback, stimulating information ~ stimulačné informácie)
  • Incentives ~motivácia (stimulative ~ stimulačná,, corrective financial ~ finančná regulácia)
  • Communication: what/how/why ~ Komunikácia čo/ako/prečo
  • Adjust/improve collection method ~ Prispôsobenie/zlepšenie spôsobu zberu
  • Motivation ~ Motivácia

Na to, aby systém odpadového hospodárstva úspešne fungoval, treba analyzovať množstvo a zloženie odpadu a v počiatočnom štádiu treba vypracovať prognózy. Okrem toho treba monitorovať procesy odpadového hospodárstva jeho zneškodňovanie a kontinuálne merať emisie. Všetky tieto úlohy si okrem postavenia zariadení a nákupu vybavenia vyžadujú monitorovací a kontrolný systém. Kým množstvo odpadu možno určiť na základe váženia všetkého množstva dodaného dopadu, zloženie odpadu by sa malo analyzovať každé dva roky. Vzťahy s verejnosťou sú jednou z dôležitých úloh v rámci moderného systému odpadového hospodárstva. Nový systém možno úspešne realizovať len vtedy, ak ho obyvatelia prijmú a budú sa na ňom podieľať. Preto by mal odbor vzťahov s verejnosťou vypracovávať informačné materiály, organizovať podujatia, školské návštevy apod.

Obr. 2: Ponuka informačných materiálov od mimovládnych organizácií je široká

Na prezentovanie informácií možno využiť informačné materiály, miestne médiá, noviny, televíziu a rozhlas. Ďalšou úlohou vzťahov s verejnosťou je zhromažďovanie sťažností a požiadaviek obyvateľov a analyzovanie aspektov, ako sú ochota platiť a dostupnosť. Preplnené kontajnery, ako výsledok nesprávnej logistiky zvozu, sú častou príčinou sťažností od občanov.

Na realizáciu vzťahov s verejnosťou je potrebný kvalifikovaný personál, ktorý má pedagogické schopnosti a vedomosti o záležitostiach odpadového hospodárstva. Okrem toho sú veľmi dôležité skúsenosti komunikácie s verejnými oznamovacími prostriedkami. Keďže sú úlohy veľmi zložité, treba, aby bol personál kvalifikovaný a skúsený.

Obr. 3: Takáto situácia občana, ktorý chce vyniesť separát, asi nepoteší
Preto je povinnosťou subjektov prijímajúcich rozhodnutia, aby skontrolovali schopnosť riadenia predtým, ako sa rozhodnú pre nový systém odpadového hospodárstva. Okrem dostupnosti kvalifikovaného personálu treba vybudovať novú inštitucionálnu štruktúru, alebo prebudovať existujúcu štruktúru. Na fungujúce odpadového hospodárstva sú potrebné príslušné rozdelenie a decentralizácia zodpovednosti. Treba tiež zabezpečiť efektívnu koordináciu v rámci odpadového hospodárstva a silným odbormi mesta.

Článek: Tisknout s obrázky | Tisknout bez obrázků | Poslat e-mailem

Související články:

Integrovaný systém nakládání s odpady – 1. část
Integrovaný systém nakládání s odpady – 2. část
Město Švihov realizuje projekt komunitního kompostování bioodpadů
Informační kampaně radí občanům proč a jak třídit bioodpady

Zobrazit ostatní články v kategorii Bioodpady a kompostování

Datum uveřejnění: 6.3.2009
Poslední změna: 1.3.2009
Počet shlédnutí: 2592

Citace tohoto článku:
HAŠKO, Dušan: Ako predpovedať budúci vývoj množstva TKO. Biom.cz [online]. 2009-03-06 [cit. 2018-11-19]. Dostupné z WWW: <https://biom.cz/cz/odborne-clanky/ako-predpovedet-buduci-vyvoj-mnozstva-tko>. ISSN: 1801-2655.

Komentáře:
ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto