Odborné články

Vplyv sociálneho správania sa obce na ekonomiku nakladania s komunálnym odpadom

Úvod

V prostredí slovenskej samosprávy môžeme nájsť príklady obcí, ktoré majú vyrovnaný, respektíve prebytkový rozpočet pri nakladaní s komunálnym odpadom. Väčšina obecných rozpočtov samospráv je však v tomto smere stratová. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim priblížiť niektoré dôvody tohto stavu.

SOCIÁLNE = EKOLOGICKÉ ?

Väčšina samospráv sa snaží pri nakladaní s komunálnym odpadom správať smerom k občanovi sociálne. Tento sociálny prístup spočíva v tom, že skutočné náklady, ktoré obec za zvoz a zneškodnenie komunálneho odpadu vynaloží, nepremietne v plnej výške do poplatku, ktorý od občana za túto službu žiada. Plní tak funkciu akéhosi sociálneho nárazníka. Deficit, ktorý týmto prístupom vzniká, vykrýva obec z iných zdrojov, ktoré následne chýbajú pri zabezpečení jej ďalších funkcií. Vzniká tak začarovaný kruh, respektíve neustále sa prehlbujúca špirála (ktorá vzhľadom na rastúce množstvo komunálneho odpadu a náklady s ním spojené) ťahá ekonomiku obce pomaly ku dnu. Plytváte alebo šetríte ?

Za povšimnutie stojí, že tí istí sociálne sa správajúci starostovia sa pri stretnutiach s občanmi či vládnymi predstaviteľmi neustále sťažujú, aké ťažké je ľudí prevychovať a naučiť základným ekologickým návykom. Áno, je to pravda. Neuvedomujú si však, že práve ich sociálne správanie (rozumej dlhodobo neudržateľné vykrývanie deficitov odpadového hospodárstva, ktoré u občanov nepriamo podporuje rast produkcie komunálneho odpadu a zároveň znižuje účinnosť jeho triedenia) je jednou z hlavných prekážok uvedomenia si zodpovednosti občana za odpad, ktorý produkuje a dopadov (ekologických ale hlavne ekonomických), ktoré z toho vyplývajú.

EKOLOGICKÉ = SOCIÁLNE

Akákoľvek rozsiahla a intenzívna osvetová kampaň v oblasti dopadov nezodpovedného správania občanov na životné prostredie obce bude neúčinná, pokiaľ jej nebude predchádzať uvedomenie si finančnej náročnosti, ktorá vznikne prenesením plnej zodpovednosti za produkovaný odpad, na jeho pôvodcu – občana. Iste, zo začiatku to bude pre obyvateľov obcí s príliš sociálnym vedením šok, pretože prvým krokom k dosiahnutiu dlhodobo udržateľného systému nakladania s komunálnym odpadom je, aby občan (i obec vo vzťahu k externým firmám) vedel, za čo platí, prečo platí sumu, akú platí a ako môže svojím pričinením dosiahnuť, aby platil menej. Zo skúseností niektorých slovenských obcí (ktorých je žiaľ len pár) sa ako vhodný nástroj pre zvýšenie ekologického povedomia občanov a zabezpečenia dlhodobej ekonomickej udržateľnosti systému nakladania s komunálnym odpadom javí jeho množstvový zber s možnosťou výberu veľkosti odpadovej nádoby resp. vreca a intervalom jej vývozu (viď. www.hranovnica.sk). Výhodou tohto systému je jeho adresnosť a presná elektronická evidencia a archivácia množstva produkovaného odpadu v konkrétnej domácnosti. Občan si pri tomto systéme uvedomuje, že môže sám ovplyvniť, koľko za odpad zaplatí (tým, že z neho viac vytriedi), čím sa zvyšuje tlak na rast účinnosti triedeného zberu. Situácii, že obec v tomto systéme zaplavia nelegálne skládky, sa dá predísť informovaním občanov, že náklady na ich likvidáciu sa v budúcom roku automaticky premietnu do zvýšenia poplatku za jednotku množstva zmesového komunálneho odpadu. Občan si tak uvedomí, že jeho nezodpovedné správanie sa automaticky prejaví i na jeho peňaženke. Zvýši sa i pozornosť ostatných spoluobčanov, ktorí doteraz vinníkov tolerovali, pretože ich konanie sa priamo netýkalo ich peňaženky (každý platil rovnako).

Systém množstvového zberu je v konečnom dôsledku ekologicky vhodnejší, sociálne spravodlivejší a adresnejší ako systém paušálnych poplatkov. Jeho sociálnosť je adresná a profituje z nej občan, ktorý sa správa ekologicky i ekonomicky zodpovedne.

Zodpovednosť vedenia obce

Z vlastnej skúsenosti viem, že predstavitelia mnohých obcí vo vzťahu k subjektmi, ktoré odpad vyvážajú, respektíve zneškodňujú, veľakrát ani nevedia (a niekedy ani nechcú vedieť), za čo a prečo vlastne platia. Neprehľadné faktúry, z ktorých sa dá zistiť všetko možné, len nie opodstatnenosť a reálnosť fakturovanej sumy, im sťažujú ich orientáciu a prehľad. To má následne za následok, že obec platí i za to, za čo platiť nemusí, respektíve, za čo by mali platiť jej. Ako dôkaz toho, že sa oplatí zaujímať sa o to, za čo a prečo platím, uvádzam príklad, nemenovanej obce okresu Lučenec, ktorej som v rámci tvorby POH preveroval výšku a štruktúru nákladov nakladania s KO, ktoré im boli fakturované externou firmou. Zistil som, že daná obec neodôvodnene platila i za to, čo by nemala, respektíve, za čo by mala firma platiť jej. Tento prístup nebol zo strany externej firmy nezákonný, no z hľadiska korektnosti obchodných vzťahov minimálne neetický. Na základe tohto zistenia si vedenie obce pri následnom rokovaní o vypovedaní, respektíve (v prípade nápravy) predĺžení zmluvy vydobylo bezplatný odvoz triedeného zberu (čo obec v roku 2007 stálo vyše 100 000,-Sk !!! ) i najlepšiu cenu za vývoz kuka nádoby v danom okrese.

Záver

Nie je mojím cieľom podnecovať v tomto smere v obciach zrod novodobej formy vlčieho kapitalizmu. Cieľom je uvedomiť si, že pri vhodnom zvolení druhu poplatkov a ich správnom nastavení a prepojení s triedeným zberom je možné pri nakladaní s komunálnym odpadom dosiahnuť minimálne vyrovnaný hospodársky výsledok - v dlhodobom horizonte i zisk. Cieľom je upriamiť pozornosť predstaviteľov tých samospráv, ktoré paušálnym socializmom držia svojich občanov v ilúzii dlhodobo “lacného odpadu“ na riziká, ktoré sa prejavujú v podobe neustále rastúceho množstva odpadu (pri minimálnej účinnosti triedeného zberu), ktorý je sprevádzaný rastom nákladov na jeho zvoz a zneškodňovanie. Cieľom je upriamiť pozornosť na riziká dlhodobého tlmenia tohto rastu nákladov smerom k občanovi, ktoré brzdia efekt uvedomenia si, čo všetko by sa z peňazí, ktoré idú na vykrývanie týchto rozdielov, mohlo v obci (jej vzhľade i službách) zmeniť k lepšiemu. Samosprávy naďalej nariekajú nad tým, že nemajú dostatok financií. Áno, je to tak, ale za tento stav si môžu z časti sami, v dôsledku svojho, niekedy až príliš sociálneho správania v rôznych sférach svojej pôsobnosti (nakladanie s komunálnym odpadom je len jedna z nich). Toto ich správanie však v konečnom dôsledku vôbec nie je sociálne ani zodpovedné, pretože sa ním vytvára ilúzia, ktorá sa skôr či neskôr rozplynie a prebudenie z nej nebude vôbec prijemné – hlavne pre radového občana.

Článek: Tisknout s obrázky | Tisknout bez obrázků | Poslat e-mailem

Související články:

Návrhy riešenia krízy v odpadovom hospodárstve od OZ Priateľov Zeme – SPZ
Vzdelávanie ako prostriedok rozvoja a skvalitňovania poskytovaných služieb v odpadovom hospodárstve
Nizozemský program - více energie z odpadů
Integrovaný systém nakládání s odpady – 1. část

Zobrazit ostatní články v kategorii Bioodpady a kompostování

Datum uveřejnění: 6.2.2009
Poslední změna: 6.2.2009
Počet shlédnutí: 2435

Citace tohoto článku:
HAŠKO, Dušan: Vplyv sociálneho správania sa obce na ekonomiku nakladania s komunálnym odpadom. Biom.cz [online]. 2009-02-06 [cit. 2018-10-21]. Dostupné z WWW: <https://biom.cz/cz/odborne-clanky/Vplyv-socialneho-spravania-sa-obce-na-ekonomiku-nakladania-s-komunalnym-odpadom>. ISSN: 1801-2655.

Komentáře:
ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto