Odborné články
Biodegradácia ropných výrobkov v silne kontaminovaných pôdach kompostovaním
Problémom odbúrania ropných výrobkov v pôde sa výskum aj prax zaoberá už dlhšie obdobie. Teoreticky je rozpracovaný a prakticky overený celý rad ciest biodegradácie ropných látok (Eszényiová 1995, Bujnovský 1999, Lhotský, Koranda 1997, Bičovský, Šťastný 1997, Medveď 2006). Našou úlohou bolo overiť možnosti biodegradácie ropných látok v pôde pri jej silnom znečistení motorovou naftou a motorovým olejom s využitím druhotných surovín z poľnohospodárskej výroby. Ako metódu biodegradácie sme použili kompostovanie. Technológia kompostovania nie je jednotná a volí sa v závislosti od stanoveného cieľa, ktorý sa má kompostovaním dosiahnuť. Ten okrem výroby humusového hnojiva môže mať za cieľ aj degradáciu nežiaducich organických látok v substrátoch. V takom prípade technológiu kompostovania je vždy potrebné prispôsobovať prvoradému cieľu. Ale zmyslom využívania kompostu zostáva jeho pôvodný význam - doplňovať zásoby pôdneho humusu, ktorý je v pôde neustále mineralizovaný. Technologické regulácie sú možné najmä v oblasti aerácie a vlhkosti.
1. Materiál a metódy
Problematika sa riešila v maloprevádzkových dvojročných pokusoch na výskumno-prevádzkovej stanici Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Macove, kde sa kompostovanie realizovalo v 6 plastových kompostéroch s objemom 0,29 m3. Surovinovú skladbu v 5 kompostéroch (K1 až K5) tvorilo 80 kg kontaminovanej pôdy a 50 kg čerstvého slamovitého nevyzretého maštaľného hnoja. Šiesty kompostér (K6) predstavoval tzv. kontrolu s obsahom 80 kg nekontaminovanej pôdy a 50 kg čerstvého maštaľného hnoja. Základné chemické ukazovatele surovinovej skladby pred založením pokusov sú uvedené v tabuľka č. 1. Skúšalo sa 5 variantov technológie kompostovania (tabuľka č. 2).
Tabuľka č. 1: Chemická analýza surovinovej skladby
Surovina | Sušina % | CO32- % | Ncelk % | NEL mg.kg-1 | pH | Spalite’lné látky | Cox |
---|---|---|---|---|---|---|---|
Nekontaminovana pôda | 89,2 | 23,4 | 0,166 | 150 | 7,55 | - | 2,11 |
Čerstvý maštaľný hnoj | 32,5 | - | 1,57 | 295 | - | 83,2 | - |
Tabuľka č. 2: Varianty technológie kompostovania
Variant č. | Označenie kompostéra | Rozdelenie aeróbnych (a) a anaeróbnych (n) fáz (1 fáza = 30 dní) | |||
---|---|---|---|---|---|
1 | K1 | a | a | a | a |
2 | K2 | n | a | a | a |
3 | K3, K6 | n | n | a | a |
4 | K4 | n | n | n | a |
5 | K5 | n | n | n | n |
Pôda bola kontaminovaná zmesou motorovej nafty a motorového oleja v hmotnostnom pomere 1:2, dôkladne zhomogenizovaná a stabilizovaná. Proces kontaminácie (homogenizácia, stabilizácia) prebiehal od 10. mája do 1. júna. Koncentrácia ropných látok v kontaminovanej pôde sa v jednotlivých kompostéroch (K1 až K5) pohybovala od 1,55 do 1,58 %. Kompostovacie pokusy boli založené 2. júna striedavým vrstvením kontaminovanej pôdy a čerstvého slamovitého nevyzretého maštaľného hnoja v kompostéroch. Aerobné fázy boli zabezpečované prevzdušňovaním (prekopávaním) surovinovej skladby. Kompostovacie pokusy boli ukončené 1. októbra.
Vyprodukovaný kompost z kompostéra K1 bol v dávke 10 kg.m-2 aplikovaný na jeseň (28.okóbra) do pôdy pre pestovanie cukrovej repy a kukurice na zrno v poľnom maloparcelkovom pokuse. Na porovnanie bol založený variant, kde bol namiesto kompostu do pôdy aplikovaný vyzretý maštaľný hnoj v dávke 5 kg.m-2. Plocha jednej pokusnej parcely mala výmeru 1m2. Jednotlivé parcelky boli od seba izolované 10 mm hrubými doskami z plastu zakopanými do hĺbky 0,35 m. Sejba kukurice na zrno a cukrovej repy bola realizovaná 27. apríla, zber repy 12. októbra a zber kukurice 9. októbra.
2. Výsledky a diskusia
Produkcia kompostu v jednotlivých kompostéroch je uvedená v tabuľke č. 3.
Tabuľka č.3: Produkcia kompostu
Ukazateľ | Označenie kompostérov | |||||
---|---|---|---|---|---|---|
K1 | K2 | K3 | K4 | K5 | K6 | |
Hmotnosť kompostu v kg suchej hmoty | 62,4 | 62,0 | 69,7 | 77,2 | 65,2 | 75,9 |
Z výsledkov v tabuľke č. 3 vyplýva, že produkciu kompostu ovplyvnilo rozdelenie aeróbnych a anaeróbnych fáz počas kompostovania. Ak stotožníme 30 dní s jednou fázou, tak môžeme konštatovať, že vyššia produkcia kompostu bola za podmienok, keď prvé 2-3 fázy kompostovania boli anaeróbne a až posledné 1-2 fázy aeróbne. Kvalita vyprodukovaných kompostov je prezentovaná v tabuľke č. 4.
Tabuľka č. 4: Základné ukazovatele kvality vyprodukovaných kompostov.
Hodnotiace ukazatele | Varianty kompostovania (označenie kompostérov) | |||||
---|---|---|---|---|---|---|
K1 | K2 | K3 | K4 | K5 | K6 | |
Vlhkosť v % | 35,0 | 40,4 | 35,2 | 35,7 | 43,1 | 32,2 |
Spaliteľné látky v % | 15,3 | 12,5 | 11,2 | 9,72 | 13,4 | 10,2 |
Celkový dusík v % | 0,53 | 0,42 | 0,38 | 0,34 | 0,50 | 0,36 |
C : N | 14,5 | 14,9 | 14,8 | 14,3 | 13,4 | 14,2 |
pH | 7,32 | 7,93 | 7,94 | 7,95 | 7,68 | 7,83 |
Humus v % | 13,4 | 11,9 | 10,1 | 12,6 | 12,3 | 8,19 |
Bol vyprodukovaný zemitý kompost s vysokým obsahom humusu od 8,2 do 13,4 %. Produkcia humusu v kompostéroch sa pohybovala od 3,62 kg do 7,16 kg „novovzniknutého“ humusu na kompostér. Ovplyvňovalo ju rozdelenie aeróbnych a anaeróbnych fáz v priebehu kompostovania. Najviac humusu sa vyprodukovalo v kompostéri K4, kde prvé 3 fázy kompostovania boli anaeróbne a posledná štvrtá aeróbna. Hodnoty produkcie „novovzniknutého“ humusu však platia len v zjednodušených podmienkach, kedy zanedbáme mineralizáciu pôdneho humusu, ktorý obsahovala v surovinovej skladbe pôda a nepresnosti stanovenia humusu samotnou oxidometrickou metódou. Oxidovateľný uhlík v komposte totiž nemusí, vzhľadom na surovinovú skladbu zakládky, zahrňovať len uhlík skutočného humusu, ale i uhlík organickej hmoty, ktorá v komposte neprešla transformačným procesom humunifikácie. Všetky vyprodukované komposty spĺňali podmienky akosti priemyselných kompostov z hľadiska obsahu ťažkých kovov, keď sa v mg.kg-1 suchého kompostu pohybovali v týchto rozmedziach:
- kadmium (0,092 až 0,236),
- meď (17,5 až 19,2),
- zinok (92,2 až 102,1),
- olovo (8,4 až10,7),
- chróm (13,1 až 17,3),
- ortuť (0,034 až 0,039),
- arzén (5,5 až 6,0).
Bilancia nepolárnych extrahovateľných látok (NEL) v systéme surovinová skladba (kontaminovaná pôda, maštaľný hnoj) - kompost je prezentovaná v tabuľke č. 5.
Tabuľka č. 5: Bilancia NEL v systéme surovinová skladba – kompost
Označenie kompostérov | Celkový obsah NEL v g/kompostér | Úbytek NEL v % | |
---|---|---|---|
V surovinovej skladbe | Po ukončení pokusu | ||
K1 | 1254,4 | 185,4 | 85,22 |
K2 | 1271,5 | 236,9 | 81,37 |
K3 | 1244,0 | 255,2 | 79,49 |
K4 | 12,42 | 222,2 | 82,12 |
K5 | 1259,2 | 170,9 | 86,43 |
K6 | 16,9 | 2,2 | 86,98 |
Z tabuľky č. 5 vyplýva, že vzhľadom na obsah NEL v surovinovej skladbe bol docielený 79 až 86 % úbytok ropných látok. Biodegradáciu ropných látok v kontaminovanej pôde ovplyvňovalo rozdelenie anaeróbnych a aeróbnych fáz pri kompostovaní. Najvyššia bola vo výlučne anaeróbnych, resp. aeróbnych podmienkach. Striedanie anaeróbnych fáz s aeróbnymi nezvýšilo účinok biodegradácie, naopak, úbytok NEL bol nižší o 3 až 7 %. Uhľovodíková kontaminácia bola hodnotená ako celkový obsah nepolárnych extrahovateľných látok (NEL), ktoré sú skupinovým ukazovateľom s významnou indikačnou hodnotou pri stanovení uhľovodíkov len v tých prípadoch, kedy možno jednoznačne dokázať, že skúmaný substrát obsahuje len ropné látky. Vo vzorkách kompostu môže byť obsah NEL nielen ropného, ale aj biogénneho pôvodu a nami použitou metódou to nebolo možné rozlíšiť. Preto naše sledovanie biodegradácie ropných látok stanovením NEL mohlo priniesť nepresnosti spôsobené zvyšujúcimi sa interferenciami látok zamieňanými za uhľovodíky. Ide hlavne o niektoré frakcie organickej zložky zemitého kompostu (humus, resp. humínové kyseliny) a vznikajúce prekurzory humusu, tzv. tranzienty biodegradácie, ktoré majú podobné fyzikálno - chemické vlastnosti ako humus, resp. humínové kyseliny (Poór 1997). Z uvedeného vyplýva, že účinnosť biodegradácie ropných látok kompostovaním je pravdepodobne vyššia, ako je to prezentované v tabuľke č. 5. Vo všeobecnosti technológia kompostovania nie je jednotná a volí sa v závislosti od stanoveného cieľa, ktorý sa má kompostovaním dosiahnuť. V našom prípade to v prvom rade bola biodegradácia ropných výrobkov v pôde a v druhom rade výroba humusového hnojiva. Z tohto a aj z ekonomického hľadiska (náklady na aeráciu) možno pokladať zo skúmaných variantov kompostovania za optimálny anaeróbny variant vo všetkých štyroch fázach kompostovania.
Úroda cukrovej repy a jej technologická akosť sú prezentované v tabuľkách č. 6 a 7.
Tabuľka č.6: Úrody cukrovej repy
Variant hnojenia | Dávky hnojenia | Úroda v kg.m-2 | |
---|---|---|---|
Buľvy | Skrojky | ||
1 | A | 7,7 | 9,0 |
2 | B | 8,7 | 9,2 |
A: (100 t kompostu K1.ha-1+ 50 kg N.ha-1 + 40 kg P.ha-1 + 90 kg K.ha-1) na jeseň a 50 kg N.ha-1 na jar
B: (50 t maštaľného hnoja.ha-1 + 50 kg N.ha-1 + 40 kg P.ha-1 + 90 kg K.ha-1) na jeseň a 50 kg N.ha-1 na jar
Tabuľka č. 7: Technologická akosť cukrovej repy
Variant hnojenia | Technologická akosť | Produkcia digesčného cukru v kg.m-2 | |||
---|---|---|---|---|---|
Cukernatosť v % | Necukry v mmol/100g | ||||
K | Na | α-aminoN | |||
1 | 14,72 | 6,0 | 0,31 | 2,98 | 1,13 |
2 | 14,42 | 6,4 | 0,15 | 2,78 | 1,25 |
Z údajov tabuliek č. 6 a7 vyplýva, že aplikácia kompostu K1 neovplyvnila výraznejšie negatívne úrodu cukrovej repy a ani jej technologickú akosť, hoci v porovnaní s aplikovaným maštaľným hnojom sa dosiahla nižšia úroda buliev o 11 %. V prepočte na 1 ha úroda buliev predstavovala 77 ton pri produkcii 11,3 tony digesčného cukru z hektára. Z tabuľky č. 7 vidieť, že aplikácia kompostu pozitívne ovplyvnila obsah sacharózy v repe - bol o 0,3% vyšší ako v repe, kde bol namiesto kompostu aplikovaný maštaľný hnoj.
Úrody kukurice na zrno prezentuje tabuľka č. 8.
Tabuľka č. 8: Úroda kukurice na zrno
Variant hnojenia | Dávky hnojív | Úroda v kg.m-2 | |
---|---|---|---|
Nadzemná časť kukurice | Zrno | ||
1 | A | 6,5 | 2,16 |
2 | B | 5,9 | 1,87 |
A: (100 t kompostu K1. ha-1 + 75 kg N.ha-1 + 40 kg P.ha-1 + 90 kg K.ha-1 ) na jeseň a 37,5 kg N.ha-1 na jar
B: (50 t maštaľného hnoja.ha-1 + 75 kg N.ha-1 + 40 kg P.ha-1 + 90 kg K.ha-1 ) na jeseň a 37,5 kg N.ha-1 na jar
Z údajov v tabuľke č. 8 vyplýva, že zapravenie kompostu K1 úrodu ovplyvnilo pozitívne. Úroda nadzemnej biomasy kukurice i zrna bola vyššia ako úroda kukurice pestovanej so štandardným hnojením s maštaľným hnojom.
3. Záver
K biodegradácii ropných výrobkov v silne kontaminovaných pôdach kompostovaním možno s úspechom využiť čerstvý slamovitý nevyzretý maštaľný hnoj. Za 120 dní je tak možné degradovať ropné látky v pôde pri silnom znečistení naftou a motorovým olejom so 79 až 86 % účinnosťou. Kompostovaním je možné pôdu silne kontaminovanú ropnými výrobkami stabilizovať na zemitý netoxický kompost s vysokým obsahom humusových látok, vhodný na pestovanie cukrovej repy. Využitie kompostu pri pestovaní kukurice na zrno možno odporučiť až po prešetrení jeho vplyvu na kvalitatívne ukazovatele tejto plodiny.
Literatúra:
- Eszényiová A.: Asanácia pôdy znečistenej ropnými látkami biologickou cestou. Ropa a uhlie,37, 1995,č. 1,s. 62-66.
- Bičovský, K. - Šťastný, J.: Zkušenosti se sanací zemin. Odpady, 1997, č. 2, s.14-15.
- Bujnovský, R. et al.: Riešenie podmienok kompostovateľnosti biologického kalu z ČOV Slovnaft a.s. a využitia získaného kompostu. Priebežná správa. VÚPOP Bratislava 1999.
- Lhotský, R. - Koranda, K.: Biodegradace organických kontaminantu. Princípy, možnosti a omezení. Odpady, 1997, č. 2, s. 11-14.
- Medveď, M.: Biodegradácia motorovej nafty v pôde. Odpady, 2006, č. 9, s. 35-38.
- Poór, J.: Interpretácia a spoľahlivosť výsledkov stanovenia nepolárnych extrahovateľných látok- vzorkovanie a analytické metódy. In: Zborník prednášok. Vzorkovanie a analytika pre ekológiu. Žilina 1997.