Odborné články

Kompostovanie bioodpadov - pridajte sa aj Vy

Článek je převzat ze zpravodaje Ekolisty Spoločnosti priateľov Zeme.

Stále narastajúce poplatky za odvoz a likvidáciu odpadu, množstvo čiernych skládok s veľkým množstvom bioodpadu, dusivý dym vznášajúci sa nad záhradami na jar a na jeseň pri pálení lístia a konárov, nebezpečenstvo zaužívaných spôsobov likvidácie odpadu na skládkach a v spaľovniach spojené s tvorbou skládkových plynov a vysokotoxických dioxínov, ale aj nedostatok organickej hmoty a nezdravá pôda je len niekoľko dôvodov, prečo by sme sa mali zaoberať problematikou triedenia a kompostovania bioodpadu. Verím, že aj séria článkov v Ekolistoch napomôže k rozšíreniu radov ľudí, ktorí takto bez väčších problémov konajú.

Kompostovacie suroviny

Kompostovať sa dá až na malé výnimky všetok biologický odpad. To už ale vieme z predchádzajúcich článkov. Problém však nastáva, ak sa z niektorej suroviny vyskytne väčšie množstvo. Vtedy nám to môže spôsobiť viacero problémov. Preto pridávame niekoľko rád, ako s týmito surovinami nakladať, aby nám boli na úžitok.

Sečka a posekané drevo

Sú nevyhnutné predovšetkým pri spoločných kompostoviskách s veľkým podielom kuchynského odpadu, pretože udržiavajú štruktúru a nasávajú vlhkosť. V domácej záhrade sa môže posekané drevo použiť na prikrytie pôdy pod stromami a kríkmi, ale taktiež sa ním môžu vysypať chodníky, no iba v dobre uležanej forme, lebo na seba viaže dusík z pôdy. Dá sa dlho skladovať. Sečka sa rozkladá lepšie, pretože rozdrvené časti poskytujú mikroorganizmom väčšiu plochu a vláknitá štruktúra môže prijať viac vlhkosti.

Lístie

Pri veľkom množstve lístia z neho treba v zime vytvoriť kopu a nechať ho trochu rozložiť. Na jar potom poskytne dobrý materiál na zmiešanie s pokoseným trávnikom. Môže sa tiež používať na pokrytie pôdy a kompostovej hrobli. Lístie z ovocných stromov a z brestu, jaseňa, brezy, javora a lipy sa rozkladá rýchlejšie ako z tvrdých druhov - buka, duba, gaštana a orecha. Lístie z duba, brezy, topoľa a gaštana obsahuje veľa kyseliny - kamenná múčka ju neutralizuje.

Pokosený trávnik

Jeho jemná štruktúra s vysokým obsahom vody sťažuje rozklad. Preto sa ihneď musí zmiešať s materiálom so stabilnou štruktúrou a obsahom uhlíka. Vysoký obsah živín a vody povzbudzuje baktérie k zvýšenej činnosti, čo má za následok ich rýchle rozmnožovanie, a tým aj otepľovanie kopy. Veľká spotreba kyslíka ľahko vedie k hnitiu a vytváraniu zápachu. Toto nebezpečenstvo sa zníži, ak posekaný trávnik predtým dobre vysušíme.

Iné možnosti použitia: pokosený trávnik nechať ležať na mieste (tým sa však kazí trávnik), mulčovať (len tenkú vrstvu alebo suchú trávu, inak začne tráva hniť a zapáchať), pokryť ním kompostovú kopu.

Očkovací kompost, alebo pridanie pôdy

Pridanie zrelého kompostu do novozaloženej kompostovacej kopy má očkovací účinok. Podporuje sa tým rozklad. Hrubé, neúplne rozložené časti, ktoré ostanú ako zvyšok pri preosievaní, majú ten istý účinok.

Pridanie pôdy do kompostu má viacero výhod :

  • obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré napomáhajú rozkladným procesom (očkovací účinok),
  • pri príliš vysokej teplote v komposte (nad 75°C) má pridanie pôdy chladiaci účinok,
  • výrazne dokáže viazať zápach,
  • dokáže viazať vlhkosť a pomaly ju uvoľňovať do okolia.

Kompostovacie prísady

Prísady do kompostu sa používajú predovšetkým v domácej záhrade. Na jednej strane slúžia ako dodávatelia živín a stopových prvkov, na druhej strane viažu zápach a podporujú rozklad. Majú vyrovnávajúci účinok a odstraňujú jednostranné zloženie. Všeobecne platí, že pri správnom kompostovaní kvalitných surovín v správnom pomere je použitie kompostovacích prísad nadbytočné. Používať by sa mali iba na riešenie vzniknutých problémov, napr. s prekyslením (vápniny), s chorobami vstupných materiálov alebo s nedostatkom dusíkatých surovín a fosforu. V niektorých prípadoch sa však ich využitiu nevyhneme ani v kompostovaní vo veľkom.

Používanie vápenatých látok pri kompostovaní nie je vo všeobecnosti nevyhnutné. S výhodou sa však vápniny používajú v oblastiach s kyslou pôdou, pri kompostovaní lístia, rašeliny, stromovej kôry, pilín, nahnitých jabĺk alebo rastlín napadnutých nejakou chorobou. Vápnina by však v komposte nemala prísť do styku s hnojom alebo s hydinovým trusom, aby nedochádzalo k stratám čpavkového dusíka.

Tab.: Vybrané prídavné suroviny a ich použitie

LÁTKA POUŽITIE / ÚČINOK MNOŽSTVO
Horninové múčky Obohacujú kompost minerálnymi látkami (Si, Ca...), podporujú proces rozkladu, viažu dusík a zápach. 2 - 3 kg / m3
Bentonit (kaolinit, ledax-it) Podporujú vytváranie ílovo-humusových komplexov. Táto ílová múčka sa používa pri ľahkých pôdach. až 5 kg / m3
Rohovinová múčka Pridáva sa do kompostov s prebytkom uhlíka. Dodáva dusík. až 5 kg / m3
Výluh z rastlín Podľa druhu rastlín je dodávateľom draslíka a dusíka. 5 - 10 l / m3
Kompostové štartéry Je to zmes vhodných mikroorganizmov. Urýchľujú začiatok rozkladu - nie sú nutné, dajú sa nahradiť zrelým kompostom, zeminou, hnojom. podľa návodu
Vyzretý kompost Obsahuje všetky potrebné mikroorganizmy, pôsobí ako štartér. Stačí ak použijete nadsitnú časť, ktorá zostane po preosievaní. niekoľko vedier
Popol z dreva Obsahuje draslík. Používať iba z chemicky neošetrovaného dreva do 1 kg / m3
Vápenaté hnojivá Mletý vápenec - je univerzálny, obsahuje vápnik v uhličitanovej forme.
Dolomitický vápenec - obsahuje aj horčík.
Mleté vápno / oxid vápenatý
  • vhodný pre komposty na ťažké pôdy,
  • zvyšuje pH kyslých materiálov,
  • pre kompostovanie zvyškov rastlín napadnutých niektorou chorobou,
  • do kompostov pre prekyslené pôdy.
10 - 30 kg /m3
30 kg / m3
3 kg / m3

Kuchynský bioodpad

Tento materiál musíme už na mieste jeho vzniku oddelene ukladať, aby nedošlo k jeho kontaminácii cudzorodými látkami. Je veľmi hustý a obsahuje veľké množstvo vody. Preto sa potrebuje čo najrýchlejšie zapracovať do kompostovacej zakládky spolu s objemným, suchým a štruktúrnym materiálom napr. slama, drevná štiepka). Nutné je časté miešanie a prevzdušňovanie kompostu. Je to veľmi hodnotný materiál obsahujúci množstvo živín. Pri domácom kompostovaní by sme sa mali vyhýbať používaniu zvyškov mäsitých a mliečnych výrobkov.

Niektoré suroviny (napr. slama, hobliny, drevná štiepka...) je vhodné v čase ich vzniku uskladniť a používať ich priebežne na primiešavanie k surovinám, ktoré si to pre svoju štruktúru vyžadujú.

Platia pri tom tieto zásady :

  • skladovať jednotlivé suroviny oddelene podľa druhu,
  • skladovať suroviny s nízkou vlhkosťou do 40%,
  • suroviny s pomerom C : N do 30 : 1 a vlhkosťou nad 40% pokiaľ to je možné neskladovať, ale hneď ich založiť do kompostu.

Špeciálne komposty

Často nám v záhradách vzniká väčšie množstvo rovnakého odpadu. Takéto odpady sa dajú tiež kompostovať, i keď doba rozkladu je kvôli jednostrannému zloženiu vo väčšine prípadov dlhšia, ako pri klasických kompostoch. Potrebná je častejšia kontrola a obracanie.

Komposty z lístia

Pri kompostovaní sa listy rozličných druhov stromov správajú rozdielne. Preto je dobré zmiešavať spoločne rôzne druhy lístia. Lístie je vhodné na jeseň posekať (napr. kosačkou so zberným košom), navŕšiť na hromadu a nechá sa napospas zimnému počasiu. Na jeseň treba nechať lístie trochu obschnúť, naopak na jar pred vrstvením treba dbať na to, aby bolo dostatočne navlhčené. Aby sa nám lístie nezlepilo dohromady musíme ho pri kompostovaní miešať s s hrubším, štruktúrnym materiálom. Na tento účel nám môže poslúžiť ihličie, slama, hobliny alebo posekané drevo. Rovnako aj prídavok vyzretého kompostu alebo zeminy znižuje nebezpečenstvo zlepovania vlhkého lístia. Aby sa dosiahol vhodný pomer C : N, treba okrem toho doplniť aj materiál bohatý na dusík (čerstvo pokosená tráva, vytriedený bioodpad z domácnosti, hnoj).

Kompost z lístia sa silne utláča a preto ho treba po 4 - 6 týždňoch prehodiť. Nemal by sa použiť skôr, ako nasledujúcu jar. Zo zmiešaných druhov lístia sa získava najcennejší humus. Aj lístie z orecha a dubu sa dá kompostovať. Pre urýchlenie rozkladu ho je potrebné v dostatočnej miere miešať s inými organickými odpadmi. Ak kompostujeme väčšie množstva lístia z dubu, topoľa, gaštana, brezy a agátu mali by sme vzniknutý kompost používať pod stromy, kríky alebo druhy rastlín, ktoré potrebujú kyslejšie substráty (napr. rododendrony).

Na úpravu kyslosti kompostu z lístia môžeme použiť prídavok vápenatej látky (viď. časť o prídavných látkach).

Kompost z výliskov a zvyškov ovocia

Vysoký obsah zostatkového cukru spôsobuje pri vhodnej štruktúre, vlhkosti a vzduchu rýchle naštartovanie rozkladného procesu a oteplenie kopy, čo často spôsobuje vysýchanie substrátu. Preto je potrebné častejšie kontrolovať vlhkosť a dbať na jej dostatok. Platne z lisovania ovocia a viniča sa musia rozdrviť, odporúča sa pridať štruktúrny materiál (napr. slamu). Pri tomto materiáli je častý výskyt plesní. Nemusíme však mať z toho obavu, jedná sa prírodný, neškodný proces.

Vzniknutý kompost zostáva dlho kyprý a je vhodný na prípravu substrátov ako náhrada rašeliny.

Kompost z posekaného dreva, pilín a kôry

Nakoľko drevné odpady majú nedostatok dusíka je potrebné ho do kopy v nejakej forme pridať. Výhodné je tieto suroviny kompostovať v zmesi s ďalšími materiálmi, ako napr. zvierací hnoj, bioodpad z domácnosti, tráva, poprípade rastlinný výluh (napr. žihľavový). Ďalej je nutné pridať mikroorganizmy, napr. prostredníctvom hnoja, zeminy, kompostovacieho štartéru a pod. Drevo a kôra bývajú aj príliš suché. Navyše kopy s takýmto materiálom dosahujú vysoké teploty, čo spôsobuje ďalšie vysušovanie kopy a preto je nutné vo zvýšenej miere dohliadať na dostatok vlhkosti. Pri kompostovaní pilín napr. s hnojovicou sa môže ľahko stať, že vodou zaplníme všetky póry, a tým sa kompostovanie zastaví. Stačí však pridať napr. slamu a kompostovanie sa obnoví. Vyprodukovaný kompost má dobrú hrudkovitú štruktúru a hodí sa hlavne pre novú výsadbu stromov a kríkov, ale aj ako zemina pre kvety.

Kompost z trávy

Tráva obsahuje veľké množstvo vody a dusíka, preto ju musíme miešať so surovinami bohatými na uhlík (rozdrvené konáre, lístie...), ktoré nám zabezpečia v zakládke dostatočne množstvo dutín pre vzduch. Nakoľko v kopách posekanej trávy vznikajú vysoké teploty je vhodné vrstvenie s pôdou alebo čerstvým kompostom. Aby nám kopa s velkým množstvom trávy nezľahla a nezačala hniť a zapáchať je vhodné ju nechať pred kompostovaním presušiť. Rovnako musíme kopu častejšie prehadzovať.

Článek: Tisknout s obrázky | Tisknout bez obrázků | Poslat e-mailem

Související články:

Kompostové hospodaření na území KRNAP
Domovní a komunitní kompostování komunálních bioodpadů
Kompostování na Agrokomplexu
1. január 2006- začiatok konca skládkovania a spaľovania bioodpadu
EÚ naznačila jasné smerovanie v nakladaní s biologicky rozložiteľným odpadom
Sběr a komunitní kompostování domovních bioodpadů v ČR
Odpovědi na dotazy k domovnímu kompostování
Nepravdivé mýty o kompostovaní
Kompostovacia kampaň na Slovensku
Optimalizace surovinové skladby při kompostování zbytkové biomasy
Kompostovacie zásobníky - aké sú ?
Kompostování travní fytomasy
Bioodpad problém ? Riešenie - kompostovanie !

Zobrazit ostatní články v kategorii Bioodpady a kompostování

Datum uveřejnění: 19.7.2002
Poslední změna: 18.7.2002
Počet shlédnutí: 12116

Citace tohoto článku:
MOŇOK, Branislav: Kompostovanie bioodpadov - pridajte sa aj Vy. Biom.cz [online]. 2002-07-19 [cit. 2024-11-14]. Dostupné z WWW: <https://biom.cz/czt-pestovani-biomasy-obnovitelne-zdroje-energie-spalovani-biomasy-bioodpady-a-kompostovani/odborne-clanky/kompostovanie-bioodpadov-pridajte-sa-aj-vy>. ISSN: 1801-2655.

Komentáře:
ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto ilustrační foto