Bioodpad problém ? Riešenie - kompostovanie !

Nová právna úprava odpadového hospodárstva SR dôsledne aproximuje predpisy EU. Smernicou Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov je členským štátom uložené vypracovanie národných stratégií k obmedzovaniu množstva biologicky rozložiteľného odpadu, ukladaného na skládky. Opatrenia v Slovenskej republike by mali zabezpečiť zníženie množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládkach v roku 2010 na 75% množstva ukladaného v roku 1995, v roku 2013 by toto zníženie malo dosiahnuť 50% a v roku 2020 - 35% množstva ukladaného v roku 1995. Účelom tohto opatrenia je znížiť tvorbu skládkových plynov, ktorých majoritnou zložkou je metán, ktorý výraznou mierou prispieva k zvyšovaniu skleníkového efektu. Významným nástrojom k dosiahnutiu týchto cieľov je aeróbne kompostovanie biologických odpadov.

Bioodpad v odpadovom hospodárstve je kvantitatívne najvýznamnejšou skupinou odpadov (podľa rôznych prieskumov tvorí 30 - 45% v KO) a spôsob nakladania s nim môže pozitívne i negatívne ovplyvniť základné zložky životného prostredia. Na Slovensku sa bioodpad v drvivej väčšine likviduje spolu s ostatnými zložkami odpadu (sklo, papier, plasty, nebezpečný odpad...) na skládkach a v spaľovniach.

Prečo kompostovať ?

Sám o sebe je vo väčšine prípadov bioodpad neškodná látka, ale jeho zmiešavaním s ostatnými druhmi odpadu prispieva k zvýšeniu škodlivých a nekotrolovateľných reakcií na skládkach a v spaľovniach.

Keď sa organický odpad rozkladá na skládke pri anaeróbnych podmienkach, vytvára sa pritom skládkový plyn (metanogénna fáza), ktorého majoritnou zložkou je metán (CH₄). Metán je jedným z hlavných atmosférických stopových plynov zodpovedných za rozšírený problém skleníkového efektu. Je zistené, že v globálnej škále prispieva metán k tomuto efektu približne 15%-tami [1]. Narastajúce koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére indikujú narastanie globálneho teplotného priemeru, čo môže viesť ku potenciálnej katastrofickej klimatickej premene. Metán je vysoko výbušný, čo zvyšuje jeho nebezpečnosť.

Okrem metánu je zdokumentovaných viac ako 100 rôznych organických zlúčenín, ktoré sú predmetom intenzívneho záujmu výskumu, pretože niektoré z nich majú [2] :

• zvlášť nebezpečné vlastnosti,
• vplyv na tvorbu zvlášť nebezpečných emisií pri energetickom využití skládkového plynu, alebo pri spaľovaní na poľných horákoch, príp. pri požiari alebo tlení na skládke,
• intenzívny zápach.

Je známych vyše 20 odborných štúdií dokumentujúcich nárast zdravotných problémov v okolí skládok, aj riadených, pričom hlavné podozrenie je uvádzané v súvislosti so skládkovými plynmi.

Pokiaľ sa bioodpad dostane do spaľovne, stáva sa zdrojom pre tvorbu toxických plynov, ako sú dioxíny, kvôli svojej vysokej vlhkosti a obsahu soli (chlóru). To dokazujú aj závery EU v Green Paper COM (2000)469, 26/7/2000, v ktorých sa píše, že látky podliehajúce hnilobe sú druhým najvýznamnejším zdrojom chlóru (okolo 17%) v TKO. Navyše tam ešte nie je započítaný papier (ďalších 10% chlóru). Ak je v bioodpade prítomný chlór (biologický odpad ho obsahuje vo forme soli), vzniká vysoko agresívna kyselina chlórovodíková, nebezpečné chlórované uhľovodíky, dioxíny a furány !

Nemalým zaťažením pre životné prostredie a zdravie ľudí je aj pálenie bioodpadu na záhradách a v domácnostiach. Hlavne v jesenných a jarných mesiacoch je celé Slovensko potiahnuté dymovými oblakmi. Tento dym je produktom nedokonalého spaľovania. Obsahuje škodlivé plyny, hlavne oxid uhoľnatý (je jedovatý, schopný viazať sa na krvné farbivo - hemoglobín a tým znemožniť prenos kyslíka krvou, čo môže viesť k vnútornému uduseniu), uhľovodíky (plyny prispievajúce k fotochemickému smogu), dechtové látky (polyaromatické uhľovodíky obsiahnuté v dechtoch boli prvými látkami, u ktorých boli dokázané rakovinotvorné účinky) a v niektorých prípadoch aj jedny z najnebezpečnejších látok - rakovinotvorné dioxíny.

V súčasnosti existuje vo veľkej miere na celom svete komerčná a drastická ťažba rašeliny využívaná ako palivo, pre záhradníctvo, úpravu poľnohospodárskej pôdy a zalesňovanie. Rašeliniská sú však medzinárodne dôležité biotopy, na ktoré sú naviazané vzácne a unikátne druhy rastlín a živočíchov. Ich ťažbou nenávratne tieto lokality ničíme, čím výraznou mierou prispievame k zániku týchto vzácnych druhov. A práve kompost je vynikajúcou, viac ako plnohodnotnou, alternatívou pre rašelinu.

Negatívny dopad má nesprávne zaobchádzanie a likvidácia bioodpadu aj na ekonomické zaťaženie obcí a občanov. Kompostovaním v blízkosti zdroja vzniku bioodpadu sa dá ušetriť v niektorých prípadoch až polovica poplatkov za odvoz a likvidáciu odpadov. Ďalším prínosom je ušetrenie financií za nákup hnojív alebo pestovateľských substrátov, či už na zazeleňovacie práce v obci, pestovanie v záhrade alebo v domácnosti.

Rovnako je kompostovanie považované za najoptimálnejšie riešenie v nakladaní s kalmi z ČOV (splňujúcimi limity STN 46 5735 Priemyselné komposty) a hnojnými odpadmi z poľnohospodárskej výroby, ktoré sú potencionálne rizikové z mikrobiologického hľadiska a z hľadiska eutrofizácie vôd. Správnymi kompostovacími postupmi je možné tieto riziká účinne eliminovať.

Pre tieto, ale i ďalšie dôvody je v súčasnosti pre životné prostredie, zdravie a peňaženku ľudí jedným zo známych a overených spôsobov využitia bioodpadu jeho triedenie u zdroja vzniku a nasledovné aeróbne kompostovanie.

Čo je to kompostovanie ?

Kompostovanie je pravdepodobne najstaršou a najpoužívanejšou recyklačnou technológiou, ktorá bola vedecky popísaná. Kompostovanie je riadený prevažne aeróbny mikrobiálny proces, v priebehu ktorého sú organické odpady premieňané na organo-minerálne hnojivo - kompost. Vyzretý kompost je vysoko stabilné hnojivo, čo znamená, že živiny v ňom obsiahnuté sú do pôdy uvoľňované len veľmi pomaly, takže nehrozí ich vylúhovanie do podzemných vôd. Táto premena organických látok prebieha rovnakým spôsobom ako v pôde, ale môžeme ju technologicky ovládať s cieľom získať čo najväčšie množstvo humusu v čo najkratšom čase.

Cieľom kompostovania je premeniť organický odpad z domácností, zo živností a priemyslu, poľnohospodársky odpad ako aj čistiarenské kaly z komunálnych čistiarní odpadových vôd pomocou prirodzeného pochodu rozkladu do formy, ktorá je silne redukovaná čo do objemu a hmotnosti, je neškodná, hygienicky a esteticky nezávadná, pričom konečný produkt - kompost môže byť použitý pri pestovaní rastlín ako humusové hnojivo.

Pri správnom použití kompostov predovšetkým :

1. zabezpečujeme rastlinám dostatok živín počas celej vegetácie v takej forme a v takom pomere, ktorý im veľmi dobre vyhovuje,
2. udržujeme a vylepšujeme mechanicko-fyzikálne vlastnosti pôdy, jej pórovitosť a predovšetkým jej schopnosť udržiavať vlahu,
3. aktivizujeme biologickú činnosť v pôde tým, že zvyšujeme počet pôdnych mikroorganizmov,
4. vylepšujeme chemické a fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy,
5. obohacujeme pôdu o organické látky a humus.

Čím viac biologických odpadov z domácností, remesiel, priemyslu a poľnohospodárstva bude môcť byť prevedených z lineárneho toku materiálu do prírodného látkového obehu, tým menšie bude zaťaženie životného prostredia a tým účinnejšie bude šetrenie prírodných zdrojov.

Rozoznávame zhruba tri úrovne kompostovania bioodpadu:

1. "domáce kompostovanie" znamená kompostovanie bioodpadu ako aj súčasné používanie kompostu v záhradách, patriacich súkromným domácnostiam;
2. "komunitné kompostovanie" znamená kompostovanie bioodpadu a súčasné používanie kompostu, ktoré vykonáva skupina ľudí v určitej lokalite s cieľom kompostovať ich vlastný bioodpad ako aj odpad iných ľudí;
3. "komunálne kompostovanie" znamená kompostovanie veľkého množstva bioodpadu na centrálnych kompostovacích zariadeniach, ktoré vykonáva vo väčšine špecializovaná firma. Kompost je využívaný pre vlastnú potrebu (poľnohospodárske účely, údržba zelene...) alebo predávané.

Malorozmerové decentralizované metódy kompostovania vyžadujú nižšie dopravné a investičné náklady, zatiaľ čo centralizované technológie umožňujú kvalitné riadenie procesu a kontrolu výsledného produktu.

Domáce kompostovanie prebieha na záhradkách napr. v záhradných kompostéroch, ale môže aj na balkónoch v balkónových vermikompostéroch (vermikompostovanie je metóda kompostovania s využitím dážďoviek napr. vyšľachtenej dážďovky hnojnej - Eisenia foetida, tzv. kalifórnskeho červeného hybrida). K jeho dostatočnému rozšíreniu je potrebné uskutočniť cielenú propagačnú kampaň a podporiť ju aj rôznymi druhmi motivačných prvkov. Napr. V Košiciach Spoločnosť priateľov Zeme organizuje program na rozvoj domáceho kompostovania - v rámci ktorého sa obyvateľom, ktorí prejavia záujem ponúka bezplatné drvenie tvrdších častí bioodpadu, bezplatnú výstavbu drevených kompostovacích zásobníkov ako aj poradenskú a praktickú pomoc. Ak sa takýto program doplní o ekonomickú motiváciu (napr. zníženie poplatkov za odvoz a likvidáciu odpadu pre domácnosti, ktoré kompostujú) je možné dosiahnuť výrazné zníženie produkcie zmesného komunálneho odpadu.

Komunitné kompostovanie môže byť prevádzkované napr. pre skupinu domov, jeden / dva panelové domy, záhradkársku kolóniu, menšiu obec a pod. Pri tomto systéme je nutné určiť vyškolenú zodpovednú osobu (tzv. kompostmajstra), ktorá sa o kompost stará. Takýto kompostmajster sa môže súčasne starať o viaceré komunitné kompostoviská, mestskú časť... Mechanizačné prostriedky používané na drvenie, prekopávanie a preosievanie kompostu môžu byť manuálne alebo mechanické - mobilné, ktoré väčšinou slúžia zároveň pre viaceré komunitné kompostárne. Pre kompostovanie je možné použiť aj jednoduché bioreaktory.

Komunálne kompostovanie je väčšinou plne mechanizované. Kompostuje sa na hromadách alebo v bioreaktoroch. Vo vyspelých štátoch silnie trend kompostovania v uzavretých priestoroch. Pri I. fáze (termofilnej) môže pri nedodržaní technológie alebo pri nevhodnej surovinovej skladbe dôjsť k tvorbe zapáchajúcich plynov, ktoré je možné takto zachytávať napr. v biofiltroch.

Pri tomto type kompostovania je potrebné zabezpečiť oddelený zber biologického odpadu pri zdroji a jeho pravidelný odvoz na centrálnu kompostáreň. Keďže ide o kompostovanie vo veľkom je nutná mechanizácia na drvenie, prekopávanie a preosievanie kompostu. Mechanizačné prostriedky (ak sú dostatočne výkonné), môžu byť ponúkané vo forme služby pre viaceré kompostárne.

Podmienky kompostovania

Aeróbne kompostovanie má celý rad technologických variantov od prekopávaných kompostovacích základok na voľnej ploche, využívania rôznych kompostérov pri domácom a komunitnom kompostovaní cez rôzne systémy intenzívneho prevzdušňovania kompostov za pomoci nútenej aerácie tlakovým odsávaním vznikajúcich plynov až po biofermentory, kde celý proces je možné riadiť počítačom.

Pri všetkých týchto technológiách však musíme zabezpečiť optimálne podmienky na rozvoj a činnosť mikroorganizmov premieňajúcich organickú hmotu. Ide o mikroorganizmy aeróbne s vysokým nárokom na kyslík. Technológia musí umožňovať výmenu plynov medzi zrejúcim kompostom a okolím. Ďalej je potrebné zaistiť maximálne premiešanie zložiek a umožniť optimálny teplotný režim zrejúceho kompostu. Potrebné podmienky sa dajú dosiahnuť predovšetkým:

• úpravou pomeru uhlíka a dusíka (C:N) v čerstvom komposte v rozmedzí 30 - 35 :1,
• úpravou vlhkosti,
• zabezpečením minimálnej prítomnosti fosforu (cca 0,2% suš.),
• úpravou pH,
• úpravou zrnitosti a homogenity substrátu,
• prevzdušňovaním substrátu,
• reguláciou teploty v priebehu kompostovania.

O úspešnom priebehu kompostovania a o výslednej kvalite kompostu rozhoduje zostavenie správnej surovinovej skladby čerstvého kompostu, čo je výber odpadov a stanovenie ich hmotnostného pomeru. Vzájomným pomerom rôznych druhov biodegradovateľných odpadov musíme dosiahnuť požadovaných akostných znakov vyzretého kompostu vrátane neprekročenia maximálneho prípustného množstva cudzorodých látok, ale zároveň musíme zabezpečiť optimálne parametre pre fermentáciu z hľadiska fyzikálneho, chemického i biologického. O intenzite fermentačného procesu pri kompostovaní rozhoduje viacero faktorov. Predovšetkým to je pomer C:N (uhlíka k dusíka) v kompostovanom substráte, ktorý by mal dosahovať hodnotu 30-35:1. Obsah dusíka by nemal presahovať metabolickú potrebu mikroorganizmov a všetok dusík by mal byť v priebehu kompostovania imobilizovaný do organických väzieb.

Vlhkosť čerstvo namiešaného kompostu optimalizujeme na hodnotu, pri ktorej je 70% objemu pórov zaplnených vodou. Nedostatočná vlhkosť spôsobuje vývoj nekompletnej mikroflóry s prevahou pliesní a aktinomycét, nadbytočná vlhkosť navádza anaeróbne podmienky fermentácie a dochádza ku skysnutiu kompostu.

Požiadavka na minimálnu prítomnosť fosforu v substráte (aspoň 0,2% P₂O₅ v sušine) je nutná pre vznik energeticky bohatých väzieb pri premene organických látok. Pre kompostovanie je výhodná neutrálna výmenná reakcia substrátu.

Kompostovaním je možné využiť odpady potravín, pochutín a krmív, poľnohospodárske odpady, hlavne zvieracie fekálie a rastlinný odpad, drevný odpad, hlavne stromovú kôru, piliny a štiepky, primárne a biologické papierenské kaly, textilný odpad, bioodpad vytriedený pri zdroji z domového odpadu, stabilizované čistiarenské kaly, odpady zo septikov a žúmp a pod. Pre výrobu a používanie kompostu platí STN 465735 "Priemyselné komposty", ktorá stanovuje hlavné akostné znaky kompostu (tab. 1) a obmedzuje stopové toxické prvky v bioodpadoch použitých pre výrobu kompostu (tab.2).

Tab.č.1.: Akostné znaky priemyselného kompostu (STN 465735)

Tab.č.2.: Najvyššie prípustné množstvo stopových toxických prvkov v kompostovateľných odpadoch a v kompostoch v mg v 1 kg sušiny (STN 465735).

Výroba kompostu začína privezením materiálu na kompostáreň, jeho rozdrvením, zmiešaním, dovlhčením a uložením na hromadu, či do bioreaktora. Týmto sa dosiahne vyvážený pomer C/N, vhodná vlhkosť, vhodné množstvo živín, správna štruktúra a dostatočná prítomnosť prospešných mikroorganizmov. Nasleduje samotné kompostovanie. Po celú dobu fermentácie je potrebné zabezpečiť aeróbne podmienky tak, aby obsah plynných pórov kompostu neobsahoval menej ako 3% kyslíka. Vzostup teplôt po premiešaní zložiek čerstvého kompostu svedčí o priaznivých podmienkach pre rozvoj mikroflóry. Ak teplota kompostu nestúpa, alebo po podstatnom vzostupe teploty nastane výrazný pokles, je príčina buď v nadmernej vlhkosti obmedzujúcej obsah vzduchu v komposte (prevlhčený kompost tzv. kysne, čo spoznáme poklesom pH a nakyslým zápachom) alebo naopak v nedostatočnej vlhkosti. Zrelý kompost je možné získať až po ukončení termofilnej fázy, pri ktorej dôjde k zahriatiu substrátu na 50-65°C. Dosiahnutie teplôt vyšších ako 55°C po dobu minimálne 21 dní je nutné v prípade výskytu alebo podozrenia z výskytu patogénnych organizmov. Nesmie sa však prekročiť teplota, ktorá by zlikvidovala potrebné mikroorganizmy. Táto teplota sa pohybuje podľa charakteru substrátu v rozmedzí 70-80°C. Stav zrelosti kompostu nastáva pri trvalom poklese teplôt v substráte a pri znížení počtu a aktivity mikroorganizmov. Zrelý kompost nesmie obsahovať čpavkový dusík a jeho vodný výluh nesmie byť fytotoxický.

Výroba kompostu je ukončená odstránením nadrozmerných častíc väčšinou preosievaním, poprípade balením kompostu do spotrebiteľského obalu.

V prípade, že je vyrábaný kompost "šírený do obehu", musí byť registrovaný podľa zákona č. 136/2000 Z.z. "o hnojivách"

Zber bioodpadu

Spracovateľské technológie sú rôzne a ponúka ich v súčasnosti množstvo našich a zahraničných firiem. Záleží už len na nás a hlavne na množstve dostupných bioodpadov a našich financiách pre akú technológiu sa rozhodneme. Nech je už vybraná technológia akákoľvek, vždy je potrebné tento bioodpad vytriediť z komunálneho odpadu - tak, aby obsahoval čo najmenšie množstvo nežiadúcich prímesí - a pochopiteľne dopraviť ho na spracovateľské miesto. Keďže kompostovanie zmesných komunálnych odpadov sa v minulosti neosvedčilo kvôli nadlimitnému množstvu cudzorodých látok vo výslednom produkte - komposte, celosvetovo sa od tohto spôsobu odstupuje. Najlepším riešením a pravdepodobne aj najjednoduchším je separácia bioodpadu už priamo v domácnostiach, podnikoch, stravovacích zariadeniach...

V rodinných domoch (IBV), ktoré majú záhradky, stojí za zváženie, či je účelné zavádzanie zberu bioodpadu. Vo väčšine prípadov sa to z ekonomických dôvodov neoplatí. Ak chceme totiž urobiť účinný zber s dodržaním všetkých potrebných podmienok (napr. nízka donášková vzdialenosť) je potrebné nakúpiť veľké množstvo zberných nádob a to sú vysoké investičné náklady. Preto je pri týchto domoch vhodnejšie zaviesť podporný program na rozvoj domáceho kompostovania. Pri dobrej propagačnej kampani doplnenej o ďalšie podporné prvky sa dá dosiahnuť vysoká účinnosť vyseparovania bioodpadu.

Pokiaľ ide o rodinné domy bez záhradky (s malými predzáhradkami), môže sa to riešiť klasickými zbernými nádobami rôznej veľkosti (Nová Paka v ČR - plastové cca 50 l, Skalica - plechové 110 l, Topoľčany a Nové Zámky - plastové 120 l), alebo špeciálne upravenými nádobami na zber bioodpadu (Pezinok, Strážnice v ČR, Uherské Hradiště v ČR - plastová 120 l). Boli skúšané aj systémy kde sa zbieral bioodpad do plastových vriec (Luhačovice v ČR) no neosvedčilo sa to.

Na oddelený zber v IBV je možné použiť aj košíky vo veľkosti banánovej krabice, do ktorej je možné zbierať bioodpad neobsahujúci tekuté zložky (rôzne šupy). Košíky by sa po vyprázdnení samozrejme vrátili ľuďom. Tento spôsob však predpokladá pomerne častý vývoz. Takýto spôsob sa používa napr. v USA a v Anglicku.

Najdôležitejší a zároveň aj najťažší zber bioodpadu sa momentálne javí v panelovej zástavbe (KBV). Tu ľudia majú len obmedzené možnosti ako využiť bioodpad z kuchyne a tak sú úplne odkázaní na centrálny systém zberu. Na tento zber sa môžu používať špeciálne nádoby na bioodpad (Uherské Hradiště v ČR - plastové 240 l) alebo klasické 1100 litrové nádoby (Pezinok v SR, Rýmařov v ČR), ktoré je vhodné mierne upraviť - mriežka v spodnej časti kontajnera, vetracie otvory. Firmy, ktoré sa zaoberajú výrobou kontajnerov, sa vo väčšine vedia prispôsobiť a vyrobiť kontajnery podľa želania zákazníka (ak ide o väčšie množstvo). Niektoré už vyrábajú nádoby vhodné na tento účel.

Veľmi účinný zber zaviedli v Turni nad Bodvou (zatiaľ pokusne). V KBV býva 240 domácností. Z toho 72 domácností si bioodpad kompostuje samostatne (za domami majú v oplotených priestoroch komunitné kompostoviská) a 168 domácnosti má možnosť zapojiť sa do systému zberu bioodpadu. Každý deň prechádza zamestnanec jednotlivé brány a poschodia a zbiera bioodpad priamo od dverí nájomníkov. Navyše sa tento bioodpad váži, takže existuje presná evidencia zapojenosti domácnosti. Bioodpad sa odváža na miestnu ČOV, kde sa podľa potreby upravuje a kompostuje (zatiaľ pokusne). Na verejných priestranstvách sú navyše umiestnené sklolaminátové nádoby - kompostéry, kde sa môže taktiež ukladať bioodpad. Hneď po zavedení skušobného zberu sa takto denne vyzbieralo v priemere 168 kg bioodpadu, čo znamenalo v priemere 1 kg/deň/domácnosť. Aj tu sa však prejavila dôležitosť pravidelne sa opakujúcej osvety. Po dlhšej odmlke sa vyzbierané množstvo znížilo na 0,6 kg/deň/domácnosť.

Pre porovnanie udávam aj výsledky skušobného projektu zberu bioodpadu v troch ďalších mestách na Slovensku. Systémovo sa však tento zber odlišoval. Do každej domácnosti boli dané 7-10 l nádoby, do ktorých obyvatelia mali ukladať bioodpad. Ten potom vysypávali v IBV - do vlastných 70 l alebo 110 l nádob a v KBV do zberných nádob stojacích vedľa kontajnerov na zmiešaný odpad. V Prešove sa vyzbieralo 0,6 kg/deň/domácnosť, v Poprade - 0,3 kg/deň/domácnosť a v Humennom - 0,29 kg/deň/domácnosť. [3]

Jednoduchý a lacný spôsob zberu bioodpadu je možné zaviesť veľkokapacitnými kontajnermi ktoré sú umiestnené v zberných dvoroch. Nutnosťou je dodržanie krátkej donáškovej vzdialenosti (čím je vzdialenosť väčšia, tým je zapojenosť obyvateľstva menšia). Slúžia väčšinou na ukladanie odpadu zo záhrad. Takéto zberné miesta sú vhodné aj pri programoch na rozvoj domáceho kompostovania, pretože často je na záhradách veľké množstvo jednostranného materiálu (lístia, konárov, opadaného ovocia), ktoré z kapacitných alebo iných dôvodov majiteľ nechce doma kompostovať. Z týchto zberných miest sa môžu vybudovať zberné dvory, kde sa okrem bioodpadu budú zbierať aj iné zložky TKO (papier, sklo, nebezpečný odpad...). Pre udržanie čistoty surovín je potrebné pri týchto dvoroch zabezpečiť obsluhu (dohľad) aj keď to môže fungovať aj bez nej (Bystřice nad Pernštejnem v ČR).

Zriadenie kompostárne

K zriadeniu a k prevádzke priemyselnej kompostárne a k vydaniu jej prevádzkového poriadku je potrebný súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Preto je vhodné ešte pred začatím akejkoľvek práce prekonzultovať si zo štátnou správou možnosti a legislatívne podmienky platné v oblasti nakladania s odpadmi.

Kompostáreň nesmie ohrozovať žiadnu zložku životného prostredia. Túto požiadavku spĺňa kompostovanie na vodohospodársky zabezpečených plochách. Je nutné ich riešiť tak, aby sa zamedzilo vniknutiu prívalových vôd na kompostovaciu plochu. Dno kompostovacej plochy by malo mať sklon 1,5 - 3% smerom k zbernej nádrži. Okraje obrubníka kompostovacej plochy by mali byť vyvýšené nad terénom cca 40 cm. Panelová plocha kompostoviska je neprípustná v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov a ochranných pásmach liečivých a minerálnych vôd, pretože umožňuje pri jej porušení únik škodlivých látok do podložia.

Predpokladom efektívneho kompostovania je minimalizácia nákladov. Nízka zriaďovacia cena kompostárne pozitívne ovplyvňuje jej ekonomickú efektívnosť. Na zníženie investičných nákladov na zriadenie kompostárne je výhodné použiť plochy nevyužívaných vodohospodársky zabezpečených hnojísk, silážnych žľabov, prebytočných kalových polí a rôznych skladov. Takéto priestory sú dostupné vo väčšine obcí a miest. U novovybudovaných zariadení záleží na miere vodohospodárskeho zabezpečenia kompostovacej plochy. Toto zabezpečenie sa dá obmedziť napríklad kompostovaním na uzavretých úložiskách a skládkach, ktoré majú vlastné vodohospodárske zabezpečenie. Možná úspora stavebných investičných nákladov je možná aj budovaním kompostární v náväznosti na už vybudované zberné dvory, skládky odpadov alebo iné objekty odpadového hospodárstva popr. údržby zelene.

Mechanizačné prostriedky

Mechanizačné prostriedky používané na kompostovanie by mali byť prispôsobené kapacite kompostárne, množstvu a druhu spracovávaného bioodpadu. Kompostárne, ktoré počítajú s používaním už dostupnej viacúčelovej mechanizácie (napr. čelné nakladače) majú investičné náklady spravidla podstatne nižšie ako kompostárne vybavené jednoúčelovými strojmi z dovozu.

V niektorých prípadoch môže byť lacnejšie a výhodnejšie namiesto kupovania vlastných mechanizačných prostriedkov požičiavanie výkonných strojov zo susednej kompostárne, poľnohospodárskeho družstva alebo obce.

Pri kompostovaní sa mechanizačné prostriedky zostavujú do tzv. kompostovacích liniek.

Možnosti použitia mechanizácie v kompostovacej linke:

1. s jedným energetickým zdrojom a radou pripojiteľných náradí,
2. zložená z jednoúčelových strojov z vlastným pohonom,
3.  zložené kombináciou predchádzajúcich dvoch variant.

Základné vybavenie kompostovacej linky:

1. energetický prostriedok (nakladače, nosiče náradia, kolesové traktory...),
2. drvič alebo štiepkovač,
3. prekopávač kompostu,
4. preosievač kompostu,
5. ostatné zariadenia (prostriedky na prepravu, aplikáciu kompostu, balenie...).

Ekonomika kompostovania

Keďže každá kompostáreň, každý región má celkom iné, špecifické podmienky, investičné a prevádzkové náklady a tým pochopiteľne aj výsledky, nie je možné v tomto článku  napísať postup ako zabezpečiť ziskovosť vašej kompostárne.

Veľký vplyv na ekonomiku kompostovania budú mať investičné náklady. Tu si je v prvom rade potrebné čo najpodrobnejšie preveriť možnosti v oblasti, kde chcete postaviť kompostáreň. Nájsť miesto, kde bude potrebné postaviť čo najmenej "nového". Táto časť je z celého projektu totiž najnákladnejšia. Rovnako to platí aj pri kúpe mechanizačných prostriedkov, ale aj napr. kontajnerov na zber bioodpadu. V súčasnosti je trh s týmito výrobkami už tak rozšírený, že sa určite oplatí investovať trochu času do zisťovania a preverovania si ponuky domácich a zahraničných výrobcov a predajcov.

Samozrejme nesmieme zabudnúť ani na prevádzkové náklady, ktoré sa dajú tiež efektívne minimalizovať. Tu je potrebné zvážiť napr. aj fakt, že kúpou síce drahších, ale kvalitných strojov môžeme výrazne znížiť práve prevádzkové náklady - mzdy, pohonné hmoty, energiu... Ďalšími možnosťami minimalizácie nákladov je napr. optimalizácia trás a frekvencie zberu bioodpadu, systém a organizácia zberu bioodpadu, ale aj samotné umiestnenie kompostárne...

Niekoľko možností úspor a príjmov, na ktoré by ste nemali zabúdať:

1. platby fyzických a právnických osôb,
2. úspory za neuloženie odpadu na skládku (spaľovne),
3. úspory za nenakupovanie hnojív na údržbu / výsadbu obecnej zelene,
4. zisky z predaja kompostu,
5. príjmy za odoberanie biologického odpadu,
6. získané granty a podpora z fondov, dary a sponzorstvá,
7. príjmy z reklamy.

Na záver

Na záver je už len nutné dodať, že okrem finančných prostriedkov je potrebné na zavedenie systému zberu a kompostovania bioodpadu mať o tejto problematike dostatok informácií a ľudí ochotných prispieť k zlepšeniu stavu v nakladaní s bioodpadom v SR. Každému kto sa "pustí" po tejto nie jednoduchej ceste, ponúka Spoločnosť priateľov Zeme poradenskú a praktickú pomoc.

Literatúra:

1. J.T. Houghton, G.J. Jenkins and J.J. Ephraums (Eds.): ´Climate Change, the IPCC Scientific Assessment´, IPCC, Cambridge University Press, Cambridge, UK (1990).
2. J. Ladomerský, D. Samešová, B. Kapustová : Skládkovanie odpadov v systéme odpadového hospodárstva. Technická univerzita Zvolen, Fakulta Ekológie a environmentalistiky, Katedra environmentálneho inžinierstva (1998).
3. Projekt "Zlepšenie odpadového hospodárstva v regióne Prešov" realizovaného v mestách Prešov, Poprad a Humenné v rokoch 1998 - 2000, koordinovaného holandskou poradenskou spoločnosťou SWC, prostredníctvom lokálnej kancelárie v Prešove REPP-SWC.

Tweet

Regulace teploty plynových motorů

Bioplynová stanice s kogeneračními jednotkami TEDOM

Olej pro plynové motory – klíčová volba pro kogenerační jednotky

Kam směřuje české odpadové hospodářství z pohledu prevence jejich vzniku?

Jak získat udržitelnou biomasu