Kompostovacie zásobníky - aké sú ?

Keď sme sa rozhodli, že začneme kompostovať svoje bioodpady, mali by sme zvážiť či k tomu použijeme kompostovací zásobník alebo budeme kompostovať iba jednoducho na kope - hrobli. Pri rozhodovaní nám môžu pomôcť aj informácie o materiáloch, z ktorých sa zásobníky zhotovujú, o funkčnosti, životnosti a cenách jednotlivých systémov kompostovania.

Na úvod

Je potrebné vedieť aké základné podmienky musíme splniť pri kompostovaní:

1. čo najrozmanitejší biologický materiál,
2. dostatočný prístup vzduchu ku kompostovaciemu materiálu,
3. dostatočnú vlhkosť kompostovacieho materiálu,
4. správne zloženie a veľkosť materiálu v kompostovacej zakládke.

Správne umiestnenie kompostoviska

Správnu polohu kompostoviska si musíme dopredu dobre premyslieť, aby sme počas priebehu rozkladu nemuseli kompost prenášať.

Na čo by sme nemali zabúdať pri rozhodovaní?

• kompostovisko by nemalo byť príliš ďaleko od domu, z ktorého sa nosia suroviny (donášková vzdialenosť);
• mal by byť k nemu ľahký prístup za každého počasia;
• okolo kompostoviska by mal byť ponechaný dostatočný priestor pre manipuláciu s náradím;
• odporúča sa spevnený podklad pracovného miesta (nie kompostoviska), ktorý pomôže hlavne pri daždivom počasí;
• kompostovisko by malo byť postavené tak, aby nič neobmedzovalo proces rozkladu, nie na priamom slnku alebo silnom vetre, kde materiál rýchlo vysychá a bez vlhkosti proces nepokračuje;
• aby sme zabránili prílišnému zamokreniu, je vhodné vytvoriť polopriepustnú ochranu z listov pod stromom alebo krom (podobnú funkciu splní aj zasadená tekvica, ktorá svojimi veľkými listami na jednej strane bráni prístupu dažďa a na druhej bráni slnku pri vysušovaní materiálu). Na tento účel je tiež možné použiť špeciálnu fóliu na prikrytie, ktorá prepúšťa vzduch, no nie vodu, ale aj poklop, ktorý v prípade dlhotrvajúcich dažďov možno položiť na zásobník;
• nemali by sme zabudnúť ani na susedov, ktorým by mohla vaša aktivita z rôznych dôvodov prekážať, hoci pri dodržaní správneho postupu kompostovania je táto obava zbytočná.

Kompostovanie v zakládke - hrobli

Hrobľa je základom všetkých foriem kompostovania. K jej výstavbe nie je potrebný žiaden zásobník. To znamená, že je najmenej náročná na financie. Stačí materiál vhodne navrstviť, prípadne zakryť. Používa sa hlavne tam, kde je veľa biologického materiálu a dostatok priestoru. Hlavnou nevýhodou je totiž väčší záber pôdy ako pri zásobníkoch. Pokiaľ ide o rozmery, pre domáce kompostovanie sa odporúča šírka najviac 2 m. Tým sa obmedzí aj výška na asi 1,5 m (kvôli stabilite). Dĺžka môže byť rôzna, podľa potreby. S pribúdajúcim časom sa hrobľa môže predlžovať tak, že sa na konci hromadia nové bioodpady a na začiatku sa odoberá hotový kompost. Ak však tomu zabráni nedostatok miesta, môže sa vytvoriť aj nová hrobľa. Záleží len na priestore. Nezabudnime na voľný priestor na prehodenie zakládky a na manipuláciu s náradím.

Kompostovanie v zásobníkoch

Zásobníky na kompost sú vhodné hlavne tam, kde je nedostatok miesta, kde potrebujeme mať kompostovaný materiál z rôznych dôvodov zakrytý. Pri troche fantázie a zručnosti môže zásobník pôsobiť atraktívne a dotvoriť tak vzhľad záhradky. Ak sme sa už pevne rozhodli pre zásobník, je potrebné zodpovedať si na niektoré otázky. Hlavne na to, aký veľký má byť zásobník (záleží od množstva materiálu), z akého materiálu, či si ho zhotovíme sami z dreva alebo si kúpime hotový plastový, kovový, murovaný atď. a koľko sme ochotní zaň zaplatiť. Skôr ako sa rozhodneme, je dobré sa oboznámiť s niektorými ich vlastnosťami.

- Drevené zásobníky

sú väčšinou najlacnejšie a najlepšie zapadajú do celkového rámca prírodne stvárnenej záhrady. Drevo je ľahko opracovateľné, a preto si z neho môžeme zhotoviť zásobník aj sami, priamo "na mieru". Takto vytvorené zásobníky patria medzi najvkusnejšie. Najlepšie sa osvedčili zásobníky s odnímateľnou prednou stenou (dobrá manipulácia s kompostovaným materiálom). Najčastejšou chybou pri zhotovovaní takýchto zásobníkov je vytvorenie nedostatočných alebo naopak príliš veľkých vetracích otvorov (dostatočné otvory sú cca 5 cm). Najväčšou nevýhodou týchto zásobníkov je obmedzená životnosť, nakoľko sú vystavené neustálemu vplyvu počasia a rozkladným procesom. Pri výbere materiálu je potrebné zistiť či nebol ošetrený (konzervovaný) prípravkom, ktorý obsahuje jedovaté látky. Mohli by sa cez kompost dostať do potravinového reťazca.

- Betónové a kamenné zásobníky

sú drahšie, no trvanlivé, vhodné do veľkých záhrad. Pôsobia mohutným a ťažkým dojmom. Zásobník by nemal mať spodnú časť vybetónovanú (zabránili by sme prístupu pôdnych organizmov). Nesmieme zabudnúť na vetracie otvory a na vytvorenie možnosti odtoku nadbytočnej vody. S výhodou sa používajú tam, kde je zvyškový alebo ľahko dostupný stavebný materiál. Znižuje to náklady na jeho výstavbu. Pri týchto zásobníkoch ešte väčšmi platí dôkladné naplánovanie ich umiestnenia v záhrade. Dodatočné premiestňovanie je veľmi obtiažne. Pri výstavbe nepoužívajte materiály, ktoré by mohli obsahovať nejaké škodlivé látky (azbest, eternit...).

- Zásobník z pletiva

je veľmi ľahko zhotoviteľný, no pri dnešných cenách vhodného pletiva aj dosť drahý. Opticky je najmenej nápadný, no pôsobí stále akosi provizórne. Na jeho zhotovenie nám stačí asi 3 m pletiva (podľa veľkosti) s menšími okami, ktoré sa stočí a na konci spojí (je dobré ak je spoj ľahko rozoberateľný). Výška by nemala výrazne presahovať cez 1,2 m (z dôvodu ľahšieho ukladania kompostovaného materiálu a z dôvodu stability kompostoviska). Na zlepšenie stability je vhodné ak po obvode zásobníka umiestnime 3 - 4 (drevené alebo kovové) koly a pletivo o nich prichytíme. Na zmiernenie vplyvu nadmerného premočenia alebo vysýchania sa môže na vnútornú stranu takto zhotoveného zásobníka upevniť čierne plastové vrece z vyhotovenými vetracími otvormi po celej ploche.

- Plastové zásobníky

môžu byť uzavreté (kompostéry) alebo otvorené (klasické latkové z recyklovaných plastových profilov). Uzavreté umožňujú kompostovanie aj na malých priestoroch (napr. malé predzáhradky, balkón). Ich najväčšou nevýhodou je vysoká nákupná cena a malý objem. Spočiatku nám, ak nie sme zvyknutí na uzavreté systémy, bude robiť problém dosiahnuť regulovaný rozklad. Slabé prevzdušnenie, malý priestor a malá možnosť dodatočného spracovania sú hlavné problémy, ktoré sťažujú rozklad. Na jednej strane má materiál sklony k zamokreniu, na druhej, keď je zásobník tmavej farby vystavený priamemu slnku, vzniká nebezpečenstvo vysušenia materiálu. Ak však dodržíme všetky pravidlá kompostovania, materiál sa nám v týchto zásobníkoch rozloží rýchlejšie ako v otvorených zásobníkoch. Niektoré druhy plastových zásobníkov sú vhodné na dážďovkové kompostovanie.

- Otvorené plastové kompostéry

(z rôznych profilov) plnia tú istú funkciu ako drevené zásobníky. Majú však oproti dreveným zásobníkom jednu veľkú výhodu nepomerne dlhšiu životnosť bez potreby ošetrovania. Problémom je materiálová dostupnosť a vysoké ceny.

- Kovové zásobníky

Treba však dať pozor, aby mali antikoróznu povrchovú úpravu, dostatočné vetranie a tepelnú izoláciu. Ak ju nemajú, sú pre svoju tepelnú vodivosť veľmi závislé na počasí. Pocínované zásobníky majú za následok vysoký obsah cínu v komposte, a preto sa neodporúčajú. Použiť sa môžu aj staré deravé sudy (je potrebné vedieť, čo v nich bolo uskladnené). Do tých je potrebné vytvoriť dostatočné množstvo vetracích otvorov a diery na odtok nadbytočnej vody.

Okrem vyššie popísaných zásobníkov a kompostérov existujú aj mnohé ďalšie typy. Časté sú aj kombinácie rôznych materiálov. Pri nich však platí to isté, čo je už vyššie uvedené.

Pri výrobe kompostovacích zásobníkov je výhodné používať odpadové materiály (napr. staré sudy, tehly zo stavby, odpadové dosky, vyradené drevené a plastové palety...). Nezabudnite sa však informovať, čo v nich bolo skladované alebo aké náterové, popr. konzervačné prípravky boli na nich použité, aby nedošlo ku kontaminácii kompostu a následne aj potravín..

Zdroj: Tabuľka upravená podľa článku "Porovnání v ČR dostupných kompostérů".

Vysvetlivky k tabuľke: Živ. = predpokladaná životnosť kompostéru (roky); Aer. = Kvalita aerácie (ako v škole 1-5); Man. = ľahkosť manipulácie s kompostérom (ako v škole 1-5)

Tweet

Regulace teploty plynových motorů

Bioplynová stanice s kogeneračními jednotkami TEDOM

Olej pro plynové motory – klíčová volba pro kogenerační jednotky

Kam směřuje české odpadové hospodářství z pohledu prevence jejich vzniku?

Jak získat udržitelnou biomasu