Obsah časopisu Odpady 9/2009

ODPADY 09/2009

Editorál

Zvíťazí zdravý rozum nad lobizmom?

Nielen samotné vrátenie zákona o odpadoch, ale aj odôvodnenie jeho vrátenia prezidentom republiky, je uznaním odborných argumentov proti prijatiu spomínanej novely. Možné dopady zákonom schválených zmien, dotýkajúcich sa rozšírenia okruhu výrobcov a dovozcov, ktorí budú povinní platiť príspevok do Recyklačného fondu, označil prezident v čase globálnej krízy za rizikové, a tým neprípustné v dôsledku negatívnych vplyvov na sociálnu situáciu obyvateľov Slovenskej republiky. V konečnom dôsledku môžu viesť k deštrukcii vybudovaných systémov nakladania s odpadom, predovšetkým s negatívnym dosahom na oblasť separovaného zberu, ale aj množstvo a kvalitu vyzbieraného, spracovaného a zhodnoteného elektroodpadu. Nevyhnutné sú také opatrenia, ktoré utlmia a postupne odstránia negatívne dopady krízy, ktorá sa samozrejme v plnej miere prejavuje aj v odpadovom hospodárstve (Kríza v odpadovom hospodárstve str. 3.).

Zásadnou otázkou je aj realizácia novelizovaného zákona v súvislosti so zmenami preukazovania zhodnotenia elektroodpadov. V zmysle tejto legislatívy si výrobca a dovozca elektrozariadení môže znížiť príspevok do Recyklačného fondu o množstvo odpadu z výrobkov a materiálov, o ktorom preukáže, že zabezpečil jeho zhodnotenie niektorou z činností R1 - R11, pričom výsledkom nebude odpad, ale výrobok. Z praktického hľadiska je pre spracovateľov nemožné preukázať zhodnotenie všetkých materiálov a častí pochádzajúcich z elektroodpadu spôsobom, keď sa z nich stáva výrobok (Nevykonateľnosť novely zákona o odpadoch str.23.). Vrátenie novely zákona o odpadoch prezidentom treba vnímať ako krok na vytvorenie priestoru pre ďalšie objektívne rokovania o jeho možných dopadoch na obce a mestá a najmä na radových občanov. Treba tiež pripomenúť, že rozšírenie okruhu výrobcov a dovozcov, ktorí sú povinní platiť príspevok do Recyklačného fondu, nebolo predmetom úpravy vládneho návrhu zákona, ktorý poslanci zásadným spôsobom zmenili. Je nevyhnutné zamedziť účelovému prijímaniu zákonov v prospech určitých záujmových skupín, pretože to vedie k poškodzovaniu záujmov Slovenska a jeho obyvateľov.

Trvalou súčasťou odpadového hospodárstva je zber a likvidácia nepotrebných a použitých olejov, akoby ich spaľovaním boli vyriešené všetky problémy (Nakladanie s opotrebovanými olejmi str. 11.). Túto problematiku v poslednom čase prekryli otázky separovaného zberu a kompostovania (Víťazmi sú všetci str. 38.).

Trvalú pozornosť si zasluhuje aj problém zdrojov vody. Švédska metropola Štokholm hostila v druhej polovici augusta účastníkov 19. ročníka Svetového týždňa vody. Toto prestížne celosvetové fórum zhodnotilo situáciu v dostupnosti vodných zdrojov a využívaní pitnej a úžitkovej vody vo svete. Oficiálne materiály OSN uvádzajú, že viac ako 2,5 miliardy ľudí vo svete nemá prístup k zdrojom vyhovujúcej pitnej a úžitkovej vody. Preto je dôležité nielen šetriť s pitnou vodou , ale aj využívať iné zdroje ako napríklad dažďovú vodu (Hospodárenie s dažďovými vodami – používanie dažďových vôd v praxi – 3. časť, str. 17.)

1. MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIE
KRÍZA V ODPADOVOM HOSPODÁRSTVE
Ing. Milan Lukáč
V novodobej histórii SR je pojem hospodárskej a finanènej krízy úplne nový. Samozrejme, že táto kríza neobišla ani odpadové hospodárstvo. Pritom na rozdiel od iných odvetví národného hospodárstva, kde vláda SR prijala a prijíma viacero záchranných opatrení, odpadové hospodárstvo je na okraji jej záujmu a aj tie opatrenia, ktoré sa pod tlakom dotknutých subjektov èinných v odpadovom hospodárstve predkladali, doposia¾ realizované neboli.
Zrejme ešte divoké skládky vytvárané aj pod vplyvom krízou zhoršených podmienok nakladania s odpadom sú ešte ïaleko. No keï sa bude odpad kopiť v obciach a mestách, keï sa odpad už nebude zhodnocovať prípadne bude zneškodòovať v rozpore so zákonom bude už neskoro.

AJ RÁDIOAKTÍVNY ODPAD JE ODPAD
Ing. Daniela Urblíková, PhD., EU Bratislava – PHF v Košiciach, Katedra marketingu a obchodu

Rádioaktivita a rádioaktívne látky sa stali súèasťou nášho života, bez toho, aby sme si to uvedomovali. Niektoré zariadenia, èi veci osobnej spotreby obsahujú rádioaktívne prvky,  v žiadnom prípade neohrozujú životné prostredie, èi dokonca naše zdravie. Iné sú v oblasti zdravotníctva, potravinárstva, vedy a jadrovej energetiky, ktoré sa musia postupne zlikvidovať a zneškodniť. Tento proces si však vyžaduje vyššie finanèné náklady, pretože rádioaktívny odpad patrí medzi nebezpeèný. Všeobecne platný Zákon o odpadoch 223/2001 charakterizuje odpad ako „hnute¾nú vec, ktorej sa jej držite¾ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom, èi osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.“ Pokia¾ ide o rádioaktívny odpad, nakladanie s ním tento zákon neupravuje, pretože sa ho dotýka výluène tzv. atómový zákon, t.j. èíslo 541/2004 o mierovom využívaní jadrovej energie. Kategorizuje jadrové materiály, rádioaktívny odpad, podmienky nakladania s nimi ako aj s vyhoreným jadrovým palivom a urèuje podmienky jadrovej bezpeènosti. Medzi najnebezpeènejšie odpady patria rádioaktívne odpady z jadrových elektrární a z rôznych (civilných aj vojenských) jadrových zariadení. Tieto odpady sú nebezpeèné svojimi nepriaznivými vplyvmi rádioaktívneho žiarenia na ¾udské zdravie a na zdravie všetkých živých organizmov. Bezpeèné zneškodnenie a uloženie vyprodukovaného rádioaktívneho odpadu je celosvetovým problémom a vyžaduje ve¾mi vysoké finanèné náklady.

NAKLADANIE S OPOTREBOVANÝMI OLEJMI
Prof. Ing. Eva Chmielewská, CSc., UK Bratislava

Bez rôznych druhov olejov a mazív si už súèasnosť nevieme ani predstaviť. Oleje sa využívajú prakticky vo všetkých odvetviach, ale najviac asi v strojárenstve a energetike, bez neho si nevieme predstaviť automobilový priemysel a dopravu, domácnosti, èi reštauraèné zariadenia. Vo ve¾kej miere slúžia aj ako chladiace médium v elektrických transformátoroch, i prenosové médium v hydraulických zariadeniach. Je preto celkom logické, že ich spotreba neustále rastie a teda stúpa aj množstvo odpadových olejov. Ich nebezpeèenstvo spoèíva v skutoènosti, že nieko¾ko litrov dokáže kontaminovať obrovské množstvo pôdy, povrchových a podzemných vôd. Teda z ekologického, ale aj hospodárskeho h¾adiska tieto druhotné suroviny vypúšťať do odpadových vôd alebo skladovať je neúnosné a nemyslite¾né. Preto sa h¾adajú efektívne technológie ich obnovenia, aby sa v èo najväèšej miere nahradili fosílne zdroje, ktorých zásoby sa rýchlo míòajú. Recyklácia druhotných surovín tvorí ve¾ké rezervy v znižovaní nárokov na energiu, èo okrem iného, prináša aj znaènú úsporu finanèných prostriedkov. Vyžaduje si to však širší rozsah iniciatív a zmien v environmentálnej politike, vrátane diverzifikácie zdrojov a technológií.

HOSPODÁRENIE S DAŽÏOVÝMI VODAMI –
POUŽÍVANIE DAŽÏOVÝCH VÔD V PRAXI (3. ÈASŤ)
Tatiana Mifková1

Už v staroveku existovali tzv. cisterny – podzemné nádrže, kde bola dažïová voda akumulovaná pre najrôznejšie potreby vtedajšej spoloènosti. V rímskej ríši sa u mnohých obytných domov nachádzali otvorené nádrže, v ktorých bola  dažïová voda zhromažïovaná (strechy). Prepady boli zaústené do podzemných cisterien, kde bola voda chránená pred vyparovaním, zneèistením a súèasne udržiavaná jej pomerne nízka teplota. K najznámejším svetovým príkladom patrí Masada, skalný masív, ležiaci v púšti západne od Màtveho mora. Tento systém je ojedinelý ako svojím druhom, tak aj rozsahom.
V súèasnosti je u nás používanie dažïových vôd zriedkavé a z toho plynú aj malé skúsenosti v tejto oblasti. Hlavným dôvodom je nedostatoèná motivácia – ako legislatívna, tak aj ekonomická.
Naša súèasná legislatíva nie je trendu využívania dažïových vôd príliš naklonená. V oblasti využitia dažïových vôd je v Európe najïalej Nemecko, kde sa platia poplatky za vypustenú dažïovú vodu. Taktiež vo Francúzsku je viac ako 10-roèná tradícia využitia a akumulácie dažïových vôd pomocou plastových blokov. V Austrálii je využitie dažïovej vody vhodné aj z h¾adiska nedostatku vody, preto sú dažïové vody využívané na zavlažovanie a splachovanie.

RECYKLAÈNÝ FOND ¾UTUJE ROZHODNUTIE PREZIDENTA
Mgr. Ivana Luptáková

Recyklaèný fond vyjadril ¾útosť nad tým, že prezident SR Ivan Gašparoviè nepodpísal novelu zákona o odpadoch, ktorú schválila Národná rada SR 30. júna 2009. Dôsledkom bude nedostatok financií na podporu separovaného zberu pre mestá a obce a na zhodnocovanie druhotných surovín, uviedol to riadite¾ fondu Ján Líška.

NEVYKONATE¾NOSŤ NOVELY ZÁKONA O ODPADOCH
PACOVNÉ STRETNUTIE KOLEKTÍVNYCH SYSTÉMOV
A SPRACOVATE¾OV ELEKTROODPADU
Kolektív
Dòa 7. augusta 2009  sa v budove Kovoprojektu v bratislavskej Ružovej doline zišlo 21 odborníkov zložených zo zástupcov spracovate¾ov a kolektívnych systémov, ktorí posúdili vykonate¾nosť novely zákona o odpadoch vo vzťahu k preukazovaniu zhodnotenia elektroodpadov.
Témou stretnutia bolo posúdenie vykonate¾nosti zákona a definovať technické nedostatky v súvislosti so zmenami v preukazovaní zhodnotenia elektroodpadov Recyklaènému fondu niektorou z èinností R1 - R11 bez možnosti preukázania materiálového toku, prièom výsledkom zhodnotenia nebude odpad.

NOVINKY V OBLASTI PRÁVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA JÚL – AUGUST 2009
Mag. Bernhard Hager, LL.M., Mag. Annamária Tóthová,
NH Hager Niederhuber Advokáti s.r.o.

Národná rada schválila koncom júna množstvo nových zákonov a noviel zákonov, ktoré buï priamo alebo nepriamo ovplyvòujú životné prostredie a odpadové hospodárstvo. Medzi ne patri predovšetkým novela zákona o odpadoch, dlho oèakávaný zákon o podpore obnovite¾ných zdrojov energie, zákon o vodách, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a mnohé iné.
Niektoré z týchto zákonov boli zverejnené v zbierke zákonov, iné boli zase prezidentom vrátené. Preto sa budeme snažiť priblížiť niektoré zmeny v oblasti práva životného prostredia, ktoré už platné sú a taktiež tie, ktoré sa po opätovnom schválení niektorých zákonov Národnou radou SR dajú oèakávať.

SPRÁVA O PLNENÍ AKÈNÉHO PROGRAMU SR NA POSTUPNÉ VYLÚÈENIE POUŽÍVANIA LÁTOK
POŠKODZUJÚCICH OZÓNOVÚ VRSTVU V ROKOCH 2001-2008
Poznámka redakcie:  Materiál je pripravený na rokovanie vlády SR

V záujme plnenia povinností a prijatých opatrení vyplývajúcich z Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu a jeho dodatkov Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo v roku 2001 Akèný program SR na postupné vylúèenie používania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu v rokoch 2001 – 2008 (ïalej len „akèný program), ktorý nadväzoval na realizáciu a plnenie ïalších úloh predtým prijatého Akèného programu SR, ktorý bol vypracovaný na roky 1996 až 2000. Vláda Slovenskej republiky akèný program na svojom rokovaní dòa 13. júna 2001 schválila uznesením è. 532.
Akèný program pozostáva z 8 kapitol a dvoch príloh.


VÍŤAZMI SÚ VŠETCI
Mgr. Rudolf Pado, predseda a projektový manažér OZ TATRY

Celoslovenská súťaž kolektívov základných a stredných škôl „Neseparujte sa! Separujte s nami“ je zameraná na mapovanie nelegálnych skládok odpadov a aktivity vedúce k ich odstraòovaniu. Dôležitou súèasťou je zavádzanie separovaného zberu vo výchovno–vzdelávacích zaradeniach, osvetovo–propagaèná práca v miestnej komunite zameraná na triedenie odpadov, predchádzanie vzniku nelegálnych skládok odpadov, spa¾ovanie odpadov a kompostovanie biologických odpadov.
OZ TATRY odmenila knižnými darmi v súhrnnej hodnote  816,44 € (24 596 Sk) nasledovné kolektívy:  ZŠ J. A. Komenského – Kolárovo, Detská ekopolícia – Zábiedovo, MŠ Kollárova, el. triedy Bernolákova 18 – Malacky, Školské stredisko záujmovej èinnosti pri SOŠ, Na Pántoch 9 – Bratislava, ZŠ Bobrovec, Súkromná ZŠ – Zaježová. Všetky zapojené školy dostali od OZ TATRY špeciálny diplom.   

Tato novinka byla publikována v rámci spolupráce s časopisem Odpady.

Zdroj (autor): Ing. Ľubomír Mesároš
Web: http://www.epos.sk
Kontaktní e-mail:

Tweet

Datum uveřejnění: 20.8.09
Poslední změna: 20.8.2009
Počet shlédnutí: 579