Novinky
Obsah časopisu Odpady 10/2008
Editoriál
Uskladnime sa bezpečne!
Snáď žiadny spôsob zneškodňovania odpadov „nepostihlo“ v poslednom období také mediálne zemetrasenie ako skládkovanie. Veď kauza skládky v Pezinku hrala prvé husle v slovenskom spravodajstve po dlhé týždne. A hladina rozbúrených vôd sa neustálila ani dodnes. Skládka v Pezinku a spory okolo nej dokonca vyústili do takmer filozofickej dilemy. Má občan prednosť pred zákonom, alebo je to naopak, a zákon má prednosť pred občanom?
Nečudo, že pri spomenutí výrazu skládka odpadov väčšine našincov napadnú negatívne výrazy. Na obranu „Pani Skládky“ však musíme povedať, že skládkovanie je najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania odpadov v SR a v súčasnosti prevádzkované skládky nie sú žiadne smetiská, ako si možno väčšina občanov myslí, ale ekologické stavby, ktoré minimalizujú negatívny vplyv uloženého odpadu na životné prostredie a celý ekosystém. I keď, bohužiaľ, musíme povedať, že aj tých nelegálnych, čiernych, divokých skládok – smetísk -, ktoré vznikli nepovoleným ukladaním odpadu, nie je málo. Niekoľko tisícové číslo hovorí samo za seba.
Súčasné požiadavky na skládkovanie zahŕňajú tak minimalizáciu dopadu na životné prostredie, ako aj minimalizáciu ohrozenia zdravia obyvateľov. To, že vybudovať takúto bezpečnú skládku, nie je žiadna maličkosť, dokazuje jej zložitý životný cyklus. V prvom kroku vás čaká výber miesta a jeho prieskum, vtedy musíte zvážiť riziká kontaminácie zdrojov pitnej vody v okolí, možné prachové a pachové emisie do okolia. V tejto etape je taktiež potrebné pripraviť stratégiu na minimalizáciu odpadov. Ďalším krokom je návrh skládky a získanie povolenia na jej vybudovanie, vypracovanie detailných konštrukčných plánov skládky, ako aj uceleného programu jej budovania vrátane vyriešenia otázok financovania stavby. Prechádzame k výstavbe skládky – spravidla sa budujú jedna-dve bunky a takmer kompletné podporné zariadenia, vrátane monitorovacích systémov. Krôčik po krôčiku prechádzame k samotnému zahájeniu skládky – zatiaľ čo sa začínajú plniť pripravené bunky, prebieha výstavba ďalších buniek. Všeobecným pravidlom je, že výstavba skládky je dlhodobým zámerom. Dôležité je i samotné uzatvorenie skládky. Po vyčerpaní skládky je totiž potrebné uzatvoriť ju. Žeby koniec zdĺhavého procesu? Veru nie. Typická skládka sa ďalších najmenej 30 rokov monitoruje. Nezriedka je monitorovacie obdobie dlhšie ako samotná činnosť skládky. A na záver vám navyše ostáva povinnosť starať sa o uzavretú skládku minimálne ďalších 30 rokov. Musíte riešiť a účinne odstraňovať všetky vznikajúce problémy. Veru nákladné a náročné dieťa na výchovu
Martina Bodišová
1. Minimalizácia, zhodnocovanie a zneškodňovanie
Skúsenosti z kontrolnej činnosti zneškodňovania odpadov skládkovaním
Ing. Ivan Bágel, SIŽP IŽP Žilina
Ukladanie odpadov na skládkach odpadov je aj v súčasnosti najrozšírenejším a najtradičnejším spôsobom zneškodňovnia odpadov. Slovenská inšpekcia životného prostredia je odborný kontrolný orgán, ktorého základnou činnosťou je výkon štátneho dozoru vo veciach starostlivosti o životné prostredie. V rámci svojej kontrolnej činnosti dozerá a kontroluje aj dodržiavanie zákonných ustanovení pri zneškodňovaní odpadov skládkovaním.
Monitorovací systém merania tesnosti izolácií na skládkach
RNDr. Tomáš Gregor, CSc., RNDr. Vladimír Nosko, CSc., SENSOR, spol. s r.o.
Pri budovaní skládok v súlade s legislatívou je ako jedna z najdôležitejších bariér projektovaná tesniaca vrstva - fólia. V súčasnosti používané fólie sú vyrábané z vysoko-hustotného polyetylénu - PEHD. Hoci má uvedená fólia výborné vlastnosti týkajúce sa jej chemickej odolnosti a nepriepustnosti, po mechanickej stránke je dosť zraniteľná.
Ak si predstavíme, že pri budovaní skládky sa po povrchu fólie (hoci prikrytej textíliou a drenážnou štrkovou vrstvou) pohybujú ťažké nákladné autá a buldozéry, nemôže nás prekvapiť, že môže dôjsť k jej poškodeniu. Vzhľadom na to, že naozaj dochádza k poškodzovaniu fólie a následne aj únikom kontaminantov, bolo potrebné vyvinúť systém, ktorý by dokázal poškodené miesta vyhľadať aj pod drenážnou vrstvou, prípadne pod vrstvou odpadu. Tieto miesta presne identifikovať, odkryť a následne opraviť.
Odborníci z viacerých krajín sa tento problém snažili riešiť. Vo svete bolo vyvinutých viacero systémov, avšak až s vývojom výpočtovej techniky, presných elektronických meracích prístrojov, ako aj nových softvérov sa to po prvýkrát reálne podarilo v roku 1992, a to na Slovensku. Pracovníci spoločnosti SENSOR, s.r.o., pod vedením RNDr. Vladimíra Noska, CSc. na skládke nebezpečných odpadov v Budmericiach nainštalovali fixný monitorovací systém. Uvedený monitorovací systém dokázal merať rozdiely elektrických potenciálov medzi snímačmi položenými pod izolačnou fóliu. Na základe spracovania týchto signálov bolo presne vypočítané miesto, kde došlo k poškodeniu izolácie.
Skládkovanie
prof. Ing. Eva Chmielewská, PhD., Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava
Pod pojmom skládkovanie rozumieme uloženie tuhého odpadu do horninového prostredia tak, aby jeho vplyv na okolité prostredie bol čo najnižší. Použiť sa musí taká technológia uloženia, ktorá neohrozí režim podzemných vôd a dodrží hygienické a estetické podmienky danej lokality, splnením multibariérového princípu ochrany.
Skládkovanie je jeden z najstarších spôsobov zneškodňovania tuhého odpadu, ktorý sa doposiaľ preferuje aj vo vyspelých krajinách sveta. Tento spôsob zneškodňovania nebude možné vylúčiť ani v budúcnosti, pretože pri spaľovaní, kompostovaní alebo triedenom zbere odpadu bude vždy určitá časť z hľadiska technických možností nespracovateľná. Využitie odpadu ako druhotnej suroviny je mnohokrát nerentabilné.
Recyklačný fond poskytne ďalších 39 miliónov korún na podporu zberu a zhodnocovania odpadov
Mgr. Ivana Luptáková
Správna rada Recyklačného fondu na svojom ôsmom tohtoročnom zasadnutí vyhovela 7 žiadostiam o poskytnutie dotácií. Recyklačný fond tak podporí projekty zberu a zhodnocovania odpadov sumou viac ako 39,1 miliónmi korún. Od začiatku roka správna rada schválila dotácie pre celkovo 57 projektov v súhrnnej výške prevyšujúcej 557 miliónov korún.
Súčasnosť a budúcnosť spracovania vyradených obrazoviek a luminoforov: časť 1.
Anna Kochmanová, Andrea Miškufová
Recyklačný fond prispel k strojnásobeniu zberu odpadových olejov
Mgr. Ivana Luptáková
V rámci celého Slovenska doteraz za vyše šesť rokov Recyklačný fond podporil rozšírenie zberu a zhodnotenia odpadových olejov sumou 198,2 milióna Sk. Z toho na 54 jednokomoditných projektov poskytol 175,7 milióna Sk a na 73 viackomoditných projektov, realizovaných hlavne v mestách a obciach, ďalších 22,5 milióna Sk. Spolufinancovaním takto zameraných projektov prispel k tomu, že zvýšenie podielu spracovaných odpadových olejov sa za 6 rokov existencie fondu zvýšilo na približne trojnásobok. Informoval o tom predseda správnej rady Recyklačného fondu Ing. Juraj Dlhopolček.
DETOX je lídrom na trhu recyklácie opotrebovaných olejov
Mgr. Ivana Luptáková
Spoločnosť DETOX, s. r. o., je lídrom na slovenskom trhu v zbere a zhodnocovaní odpadových olejov. Kým v roku 1999 spracovala 352 ton odpadových olejov, v súčasnosti je to viac ako 7-tisíc ton z celkového odhadovaného množstva cca 17 – 20-tisíc ton výskytu odpadových olejov na Slovensku. Recyklačný fond od roku 2002 až doteraz podporil spolu 7 projektov firmy týkajúcich sa opotrebovaných olejov, v celkovej výške takmer 55,6 milióna Sk. DETOX, s. r. o., však podniká aj v ďalších oblastiach odpadového hospodárstva, a tak celkovo Recyklačný fond podporil spolu 13 projektov spoločnosti dotáciami vo výške 61,3 milióna Sk. Informoval o tom konateľ DETOXU Ing. Loránt Vojček.
Rozpúšťadlá do odpadových olejov nepatria
Recyklovaná surovina slúži na energetické využitie a mazanie strojov a náradia
Peter Farárik
Rimavskú Sobotu ako miesto stretnutia novinárov s vedením Recyklačného fondu a dnes už známeho spracovateľa odpadov – Detox, nezvolili náhodne. Témou besedy boli totiž odpadové oleje a v tomto meste na juhu stredného Slovenska má banskobystrický Detox svoj spracovateľský závod. Ako povedal riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška, fond hodnotí Detox ako vysoko úspešnú firmu v oblasti spracovania odpadových olejov a rovnako sa vyjadril aj k spoločným projektom v tejto oblasti.
Závod v Rimavskej Sobote vznikol s podporou Recyklačného fondu a patrí medzi najmodernejšie svojho druhu v strednej Európe. Podľa slov konateľa spoločnosti Detox Ing. Loránta Vojčeka, oleje z áut tvoria len časť spracovávanej suroviny, ale ďaleko náročnejšia je aplikácia olejov z transformátorov, kde sa môžu vyskytnúť aj škodlivé látky. Tie treba pred spracovaním skontrolovať, napríklad, či neobsahujú PCB alebo iné kontaminanty. Zdrojom olejov sú aj emulzie, vyskytujú sa tiež v hydraulických, mazacích alebo chladiacich systémoch. Do Rimavskej Soboty prichádzajú železničné cisterny, ale aj menšie dodávky od malých klientov. Skúsenosti však ukazujú, že niektorí producenti odpadových olejov sa k problému stavajú veľmi nezodpovedne a v dodávkach olejov na recykláciu sa nachádza aj iný odpad, ktorý spracovateľom komplikuje život. Sú to napríklad rozpúšťadlá. Niektorí z klientov sa tak vlastne zbavujú svojich problémov a pridávajú ich spracovateľovi. Treba mať napríklad na pamäti, že rozpúšťadlá majú nízky bod vzplanutia. Podľa Ing. Vojčeka zmeniť myslenie ľudí v tomto smere firma nedokáže, ale dá sa to urobiť, ak budú mať priestor, aby s olejom naložili správne. A na to je potrebné príslušné technické vybavenie. Detox aj preto požiadal o dotácie na projekty, ktoré sa budú dotýkať bezpečného zberu a prevozu olejov. V súčasnosti sa Detox snaží podstatnú časť dopravy presunúť z ciest na železnicu, pričom počet firiem, od ktorých odoberá odpadovú surovinu, sa pohybuje okolo 2-tisíc.
Vysoké Tatry majú špecifické problémy pri separovanom zbere
Recyklačný fond pomáha miliónovými dotáciami udržiavať čistotu Tatier
Mgr. Ivana Luptáková
Na dve etapy projektu „Realizácia separovaného zberu v meste Vysoké Tatry“ poskytol Recyklačný fond spolu dotácie vo výške 6,2 milióna Sk. Celkovo si projekt v rokoch 2005 - 2007 vyžiadal investície vo výške 6,7 milióna Sk. Finančné prostriedky boli použité na rozšírenie separovaného zberu odpadov v meste Vysoké Tatry pre 5 000 trvalých obyvateľov a predpokladaných 12 000 návštevníkov denne (ročne cca 4 mil.). Pre Vysoké Tatry, vzhľadom na ich rozlohu, sprísnené požiadavky na ochranu prírody a krajiny a vysokú návštevnosť turistov a rekreantov, bolo pomerne náročné zabezpečiť technické podmienky na realizáciu separovaného zberu. Informoval o tom primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš.
Recyklačný fond má nezastupiteľnú úlohu pri rozvoji separovaného zberu
Cieľom je milión ton vyseparovaného odpadu v roku 2015 v SR
Mgr. Ivana Luptáková
Najväčšími problémami, ktoré bránia vyššiemu zapojeniu obyvateľstva do separovaného zberu, sú slabá finančná motivácia na separáciu, vysoké náklady na jeho zavádzanie, anonymita separovaného zberu a nízke environmentálne vedomie a správanie obyvateľstva. V súčasnosti sa ešte neseparuje v 350 mestách a obciach vôbec – úlohou Recyklačného fondu je pomôcť im zaviesť separovaný zber. Ale ani tam, kde sa separuje, nedosahuje úroveň separácie dostatočnú úroveň. Separujú sa len niektoré komodity. Je však potrebné aj za pomoci zmeny legislatívy napríklad rozbehnúť separovanie stavebných odpadov, textilu, hydraulických kvapalín, rozpúšťadiel, farieb a lakov a iných komodít, ktoré tvoria značné objemy v komunálnom odpade. Informoval o tom predseda Správnej rady Recyklačného fondu Ing. Juraj Dlhopolček.
2. Predpisy, dokumenty, komentáre
Skládky odpadov – súčasné a pripravované právne predpisy EÚ a SR
Maroš Záhorský
Slovenské technické normy – Skládkovanie odpadov
doc. Ing. Oskár Čermák, PhD, STU Bratislava, Stavebná fakulta, Katedra zdravotného environmentálneho inžinierstva
Požiadavka potreby ochrany životného prostredia znižovaním jeho možnej kontaminácie a požiadavka ochrany zdravia ľudí si vyžiadali v rámci odpadového hospodárstva vydanie legislatívnych predpisov, ktoré stanovujú požiadavky na vyhotovenie zariadení na manipuláciu a zneškodňovanie odpadu. Opatrenia sa dotýkali aj skládok odpadov, pretože skládka odpadov má predstavovať najmenší možný zásah do životného prostredia pri optimálnych nákladoch potrebných na jej zriadenie, výstavbu, prevádzku, uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie.
Požiadavky na skládky z hľadiska vodného hospodárstva boli prvýkrát zapracované vo všeobecnej úrovni v ČSN 83 0905 Ochrana vody pred znečistením zo skládok, ktorá vyšla v roku 1984.
Nariadenie vlády č. 606/1992 zbierky o nakladaní s odpadmi bolo prvým legislatívnym predpisom, ktorý požiadavky na skládky ustanovil zatriedením skládok odpadu podľa ukladaných druhov odpadu. Nariadenie vlády však bolo právnym predpisom, v ktorom chýbali pre projektantov, staviteľov, prevádzkovateľov a štátnu správu niektoré podrobnosti normatívneho charakteru. Preto v roku 1992 bola navrhnutá normotvorná komisia pre odpadové hospodárstvo. Činnosťou tejto komisie boli vydané prvé normy skupiny STN 83 81.. Skládkovanie odpadov..... z oblasti riešenia skládok.
Zmena predpisov EÚ v oblasti odpadového hospodárstva si vyžiadala zabezpečiť implementovanie najnovších predpisov EÚ do právnych predpisov SR. Schválením zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Vyhláška MŽP SR č. 283/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch., v znení ďalších predpisov Vyhláška 509/2002, a iné. Niektoré články však boli vo vydaných normách neplatné.
A tak sa koncom roka 2001 začalo s revíziou noriem v oblasti skládkovania odpadov, ktoré sú v súčasnosti v súlade s predpismi Európskej únie. Okrem toho bolo potrebné normy navzájom zosúladiť, pretože navzájom spolu súvisia a v mnohých článkoch sa na seba odvolávajú.
Technické normy sú dokumenty, ktoré obsahujú technické parametre alebo iné stanovené kritériá, ktorých cieľom je zaručiť vhodnosť použitia daných materiálov, využívania postupnosti riešenia úlohy a zabezpečenie požadovaných parametrov pre požadovaný účel.
Zoznam platných národných noriem v oblasti odpadového hospodárstva Skládkovanie odpadov:
STN 83 8101 Skládkovanie odpadov. Všeobecné ustanovenia.
STN 83 8102 Skládkovanie odpadov. Navrhovanie skládok.
STN 83 8103 Skládkovanie odpadov. Prevádzka a monitoring skládok.
STN 83 8104 Skládkovanie odpadov. Uzavretie a rekultivácia skládok.
STN 83 8105 Skládkovanie odpadov. Inžinierskogeologický prieskum na skládky odpadov.
STN 83 8106 Skládkovanie odpadov. Tesnenie skládok.
STN 83 8107 Skládkovanie odpadov. Nakladanie s priesakovými kvapalinami zo skládok odpadov.
STN 83 8108 Skládkovanie odpadov. Skládkový plyn.
Monitoring skládok geofyzikálnymi metódami v zmysle § 33 vyhlášky 283/2001 Z.z.
doc. RNDr. Gajdoš Vojtech, CSc., RNDr. Vybíral Vladimír
Signál na efektívnejšiu spoluprácu environmentálnych dohovorov
Ing. Katarína Lenková, Slovenská agentúra životného prostredia – Centrum odpadového hospodárstva a Bazilejského dohovoru
Bazilejský, Rotterdamský a Štokholmský dohovor (ďalej len „Dohovor“) sú multilaterálne Dohovory, ktoré riešia príbuznú problematiku – odpady, chemické látky a chemické prípravky. Ich mottom je ochrana zdravia ľudí a životného prostredia. Jednotlivé dohovory pojednávajú o:
- riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní - Bazilejský dohovor;
- udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom schválení na niektoré nebezpečné chemické látky a pesticídy v medzinárodnom obchode - Rotterdamský dohovor;
- perzistentných organických látkach (POPs) - Štokholmský dohovor.
Slovenská republika je zmluvnou stranou všetkých troch environmentálnych dohovorov:
- Bazilejského dohovoru od roku 1993,
- Rotterdamského dohovoru od roku 2007 a
- Štokholmského dohovoru od roku 2004.
Zlepšenie spolupráce a koordinácie aktivít realizovaných v rámci týchto troch Dohovorov, spolupráce medzi sekretariátmi predmetných Dohovorov a efektívne využívanie finančných prostriedkov boli témy, o ktorých sa diskutovalo na pôde UNEP (Program Spojených národov pre životné prostredie) od roku 2002. Riadiaci výbor UNEP prijal v rokoch 2002 a 2005 rozhodnutia zamerané na synergiu týchto environmentálnych dohovorov.
3. Spektrum
Pilotný projekt pre 28 miest a obcí ľubovnianskeho okresu spustený
Ing. Štefan Melkovič
Spustenie projektu Ľubovnianskeho regionálneho združenia miest a obcí: Zavedenie trvalo udržateľného systému nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi v regióne Stará Ľubovňa bolo úspešne zavŕšené. Tento projekt zahŕňa vybudovanie 30 obecných kompostovísk, dodanie potrebnej technológie, vybavenia obecných kompostovísk a v neposlednom rade aj osvetu medzi obyvateľstvom regiónu. Na realizáciu projektu ĽRZMO získalo v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra, Priorita 2 Environmentálna infraštruktúra, Opatrenie 2.3 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva dotáciu vo výške 17,746 mil. SK
Recyklohraní aneb nový ekologický program pro školy
Organizátoři očekávají zapojení nejméně tisícovky škol
Ondřej Tesař, Asekol
Neziskové společnosti ASEKOL, ECOBAT a EKO-KOM, které organizují zpětný odběr elektrozařízení, baterií a obalů, připravily pro české školáky dlouhodobou ekologickou hru pod názvem Recyklohraní. Projekt začíná 1. září a je zaměřen na základní a střední školy, zapojit se mohou i mateřské školy. Jeho cílem je intenzivněji zapojit do sběru elektrozařízení, baterií a akumulátorů a dalších využitelných odpadů mladou generaci a současně žáky v nakládání s odpady vzdělávat. Nad projektem Recyklohraní převzal záštitu ministr školství, mládeže a tělovýchovy Ondřej Liška.
Európske deti prispievajú k ochrane celosvetovej klímy
Ďalší ročník úspešného projektu Zoom vyzýva deti, aby svoju každodennú cestu do školy absolvovali priateľsky k životnému prostrediu.
Deti z celej Európy vo veku od 4 do 10 rokov sa projektom „Zelená stopa“ zapájajú do aktivít proti klimatickým zmenám. Každý kilometer cesty do školy či do škôlky absolvovaný pešo, na bicykli, korčuliach, autobusom či vlakom predstavuje jednu „Zelenú stopu”. Medzinárodná Klimatická aliancia celkové množstvo „Zelených stôp” nazbieraných do 19. novembra 2008 spočíta a odovzdá účastníkom konferencie OSN o zmenách klímy, ktorá sa tento rok bude konať v Poznani v Poľsku 1. - 2. decembra 2008.
V roku 2007 európske deti nazbierali celkom 1 457 039 „Zelených stôp“. Neuveriteľných 467-tisíc stôp vyzbieralo 37-tisíc školákov v Rakúsku, nemeckí škôlkari a školáci sa zapojili v počte 35-tisíc a získali 308-tisíc stôp, 34-tisíc školákov z Holandska získalo 238-tisíc „Zelených stôp“ a 16-tisíc detí z Portugalska 9 726 stôp.
Nová publikácia vydavateľstva EPOS: ODPADY
Odpady vznikajú prakticky pri každej ľudskej činnosti, vo výrobnej i spotrebiteľskej sfére. Ich vznik a hromadenie predstavujú výrazný zásah do životného prostredia. Odpady obsahujú látky, ktoré často ohrozujú prakticky všetky zložky životného prostredia - kvalitu vôd, ovzdušia a pôdy. Prenikajú do rastlín a do potravového reťazca voľne žijúcej zveri a človeka, čím ohrozujú zdravotný stav a život ľudskej populácie, ale aj ostatných živočíchov. Správne nakladanie a hospodárenie s odpadmi sa preto stáva rovnako dôležitým problémom ako zabezpečenie základných životných potrieb. Pri riešení globálnych problémov ľudstva by mal tento sektor zaujímať jedno z prioritných postavení, pretože v súčasnosti využívanie odpadov ako zdroja druhotných surovín predstavuje vo vyspelom svete už významný ekonomický prínos.
Pozor pes!
Juraj Špes
Nadácia Ekopolis vyhlásila 5. ročník programu PrieStory
Už 5. ročník grantového programu PrieStory, zameraného na úpravu verejných priestranstiev, vyhlásila Nadácia Ekopolis. O podporu sa v otvorenom grantovom kole môžu uchádzať skupiny občanov z miest a obcí a mimovládne organizácie. Žiadatelia majú šancu získať okrem finančnej podpory 150 tisíc korún na projekt aj technickú pomoc a poradenstvo pri jeho realizácii. Termín uzávierky prijímania žiadostí je 20. október 2008. Dlhodobým partnerom programu je ČSOB Finančná skupina.
Európska únia a globálne klimatické zmeny
Mgr. Rudolf Pado, predseda a projektový manažér OZ TATRY
Európska únia pokladá zmenu podnebia za jednu z najvážnejších hrozieb, akým čelí naša planéta. EÚ vychádza z predpokladu, že ak sa globálna teplota zvýši o viac než 2 °C nad úroveň pred industrializáciou, je pravdepodobné, že sa zmena podnebia stane nezvratným procesom.
Od roku 1850 sa globálna teplota zvýšila o 0,76 °C (v Európe o 1,0 °C) a predpoklad IPCC pre 21. storočie je v intervale 1,8 až 6,4 °C (pravdepodobný scenár – 1,8 až 4,0 °C). Jedenásť z 12 najteplejších rokov na svete od roku 1850 bolo medzi rokmi 1995 a 2006.
V období medzi rokmi 1970 a 2004 došlo na celom svete k
70 %-nému zvýšeniu emisií skleníkových plynov. V sektore dodávok energií sa zaznamenal nárast až o 145 %. Nárast v oblasti dopravy bol 120 % a v oblasti priemyslu 65 %. K 40 %-nému nárastu došlo v dôsledku zníženej kapacity lesov „zachytávať“ emisie oxidu uhličitého a v dôsledku zmien vo využívaní pôdy.
Lídri EÚ sa preto rozhodli:
- ušetriť 20 % spotreby energie v porovnaní s prognózami na rok 2020 zlepšením energetickej účinnosti,
- do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na celkovej spotrebe energie na 20 %, čím by sa súčasná úroveň využitia týchto zdrojov strojnásobila,
- zvýšiť desaťnásobne – najmenej na 10 % - podiel biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty do roku 2020 za predpokladu, že sa trvalo udržateľné biopalivá „druhej generácie“ z nepotravinových plodín stanú komerčne dostupnými,
- rozvíjať a podporovať technológie s nízkou alebo dokonca s nulovou úrovňou emisií, vrátane zachytávania a skladovania uhlíka,
- lepšie prepojiť energetické trhy EÚ, t. j. zvyšovať konkurenciu na celoeurópskych trhoch s elektrickou energiou a plynom atď.
Klíma bez hraníc
Mgr. Rudolf Pado, predseda a projektový manažér OZ TATRY
História politického nazerania na problematiku klímy má niekoľko významných medzníkov:
- 1979 – zriadený pri OSN Svetový klimatický program
- 1988 – zriadený Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC)
- 1992 – prijatý Rámcový dohovor OSN o zmene klímy
- 1997 – Kjótsky protokol (zníženie emisií skleníkových plynov v priemerne o 5,2 % oproti referenčnej hodnote v roku 1990, a to do obdobia rokov 2008 – 2012).
Spaľovanie lístia, konárov, zvyškov rastlín po zbere úrody a ostatného odpadu zo záhrad a domácnosti je zakázané. Napriek tomu dochádza k neustálemu porušovaniu viacerých zákonov.
Pilotní projekt na podporu třídění vysloužilých hraček na pražských školách přinesl více než tunu elektrozařízení
Ondřej Tesař, Asekol
Nezisková společnost ASEKOL, která se zabývá organizací sběru a recyklace elektrozařízení, 23.6.2008 na půdě Magistrátu hl. m. Prahy vyhlásila výsledky pilotního projektu sběru vysloužilých elektrohraček a drobných elektrozařízení v pražských školách. Mezi dvaačtyřiceti základními školami zapojenými do projektu hrála prim ZŠ Ohradní. Za ní se umístily ZŠ Táborská a ZŠ náměstí Curieových. Celkem se v pilotním projektu za školní rok 2007/2008 podařilo vybrat více než 1 100 kg elektroodpadu.
Vďaka Greenways vznikne 90 km cyklotrás po Slovensku
Nadácia Ekopolis, v spolupráci so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., podporila v rámci grantového programu Greenways 2008 ďalšie tri projekty, celkovo sumou 576-tisíc korún. Medzi Slánskymi vrchmi a Tokajskou oblasťou, v oblasti Sebechlieb a Starej Myjavy budú upravené cyklotrasy - greenways, aby slúžili domácim i návštevníkom na prechádzky, bicyklovanie a ďalšie formy zdravého pohybu. Celková dĺžka upravených trás bude 90 km.
Kalendárium vybraných veľtrhov a výstav v SR, ČR a strednej Európe
Informácie z domova i zo zahraničia
Tato novinka byla publikována v rámci spolupráce s časopisem Odpady.
Zdroj (autor): PaedDr. Erika Fajnorová
Web: http://www.epos.sk
Kontaktní e-mail:
Datum uveřejnění: 26.10.08
Poslední změna: 26.10.2008
Počet shlédnutí: 1942