Zprávy z tisku

Voda pre globálne ochladzovanie Zeme

Globálne otepľovanie je realitou. Teplota sa za posledných 100 rokov zvýšila o 0,6 stupňov. Intenzita tepla zo Slnka sa zvýšila o 0,6 stupňov za posledných 30 rokov. Hladiny oceánov stúpli za posledných 100 rokov o viac ako 10 cm. Rastie nedostatok vody na všetkých kontinentoch. Je častejší výskyt živelných pohrôm, súch, povodní, zemetrasení, požiare. Pribúdajú regióny bez vody. Rastie globálne napätie kvôli nedostatku vody. Rastie agresivita, nenávisť, terorizmus i riziko vojnových konfliktov.

Riešenie

Ak chce súčasná civilizácia zastaviť destabilizáciu a zabrániť globálnej nerovnováhe, potrebujeme zavodňovať ekosystémy, ktoré v minulosti sme vysušovali. Ak civilizácia vytvorila na všetkých kontinentoch systémy na urýchľovanie odtoku dažďovej vody, je povinnosťou človeka zavodniť vysušené ekosystémy. Program zavodňovania vysušených ekosystémoch dažďovou vodou po celom svete s ročným objemom vodozadržných technológií 80 mld. m3 v priebehu 10-tich rokoch spôsobí vrátenie 800 mld. m3 vody každým rokom do vodného cyklu.

Toto riešenie ochladí planétu Zem, stabilizuje klímu, stabilizuje socio-ekonomické prostredie, vyrieši problémy s vodnými zdrojmi, stabilizuje vodný cyklus, zmierni výskyt extrémov v živelných pohromách, povodniach, suchách, požiaroch, obnoví biodiverzitu, zavodní vysušené oblasti, vytvorí stámilióny pracovných príležitostí a zmierni nebezpečenstvo medzinárodných konfliktov v 21. storočí.
Najvysušenejšie oblasti sveta sú najchudobnejšie a je to výzva, ako riešiť globálny problém vody s problémom chudoby, obnovou biodiverzity prinavrátením perspektívy pre globálny bezpečnostný systém planéty Zem. Odhadované náklady na program zavodňovania vysušenej krajiny je cca 2.000 mld. USD na obdobie 10 rokov (200 mld. USD ročne).


Zdôvodnenie

Všeobecne sa tvrdí, že vyššie uvedené problémy sú spôsobené klimatickou zmenou, ako dôsledok rozkladu ozónovej vrstvy v stratosfére voľnými atómami brómu a chrómu priemyselným znečistením. Tie sa do výšok stratosféry dostávajú produkciou freónov. Z tejto úvahy vyplýva, že zvyšovanie produkcie freónov priemyselnou činnosťou sa urýchľuje proces rozpadu ozónovej vrstvy a následne to spôsobuje klimatickú zmenu. Celkove množstvo ozónu v ozonosfére je závislé aj od produkcie ozónu na Zemi, preto je dobré poznať súvislosti tvorby ozónu práve na Zemi.

Produkciu ozónu má na svedomí fotochemická reakcia, tzv. fotolýza, ktorá vplyvom slnečného žiarenia rozkladá vodu na kyslík a vodík. Fotolýza je funkciu intenzity slnečného žiarenia a dostatku vody. V oceánoch a moriach množstvo vody sa v zásade nemení a preto je fotolýza funkciou intenzity slnečného žiarenia. Intenzita slnečného žiarenia sa môže zvyšovať a to môže mať za následok zvýšenia produkcie ozónu.

Na pevnine planéty Zem je fotolýza závislá aj od dostatku vody v ekosystémoch. Vo vysušených ekosystémoch sa fotolýza utlmuje a preto je možné predpokladať, že produkcia ozónu sa znižuje, ak dochádza k vysušovaniu mokrých ekosystémov. Faktom je, že procesy vysušovania kontinentov v posledných rokoch nabrali dramatické rozmery. Z kontinentov sa za posledných 100 rokov stratilo viac ako 37.000 mld. m3 vody. Z toho logicky vyplýva, že produkcia ozónu na kontinentoch sa znižuje. Ak si uvedomíme, že intenzita fotochemickej reakcie na pevninných zavodnených ekosystémoch je podporovaná aj biologickými procesmi, potom vysušovanie ekosystémov na pevnine planéty Zem spôsobuje radikálne utlmenie produkcie ozónu.

Otázkou je, či zvýšenie produkcie ozónu v oceánskych ekosystémoch vplyvom zvyšovania intenzity žiarenia nahradí utlmenie produkcie ozónu na pevninnej časti planéty vplyvom vysušovania zavodnených ekosystémov. Rozloha znižovania zavodnených plôch na planéte Zem spôsobuje znižovanie produkcie ozónu, napriek tomu, že dochádza k zvyšovaniu intenzity žiarenia.

Okrem zvýšenému rozpadu ozónu v stratosfére dochádza k utlmovaniu produkcie ozónu na planéte Zem. Ak zmenu klímy na planéte Zem má na svedomí rozpad ozónovej vrstvy, potom príčinou zmeny klímy je aj rozpad ozónovej vrstvy znižovaním produkcie ozónu na pevninnej časti planéty Zem, pretože človek permanentne vysušuje zemský povrch.

Vysušovanie ekosystémov vyvoláva aj ďalšie negatívne fenomény. Výmena vody medzi planétou Zem a atmosférou je dôležitou a nevyhnutnou funkciou stabilizácie teploty na planéte. Každá molekula vodnej pary v atmosfére je polhcovač, odrážač a rozptylovač UV žiarenia, tepla a svetla zo Slnka. Atmosféra stabilizuje výmenu tepla medzi planétou a atmosférou a udržuje teplotnú rovnováhu. Vysušovanie zemského povrchu planéty tiež znižuje množstvo vody vyparenej do atmosféry. To spôsobuje stenčovanie ochrannej vrstvy atmosféry, čím sa zvyšuje intenzita žiarenia. Za posledných 100 rokov sa vplyvom vysušovania stratilo z kontinentov i z atmosféry cca 37.000 mld. m3 a podľa výskumov NASA sa za posledné desaťročia intenzita tepla zo Slnka zvýšila o 0,6 stupňov.

Vysušovanie a odľahčovanie zemskej kôry kontinentov na jednej strane, stúpanie hladín a zaťažovanie zemskej kôry oceánov zvýšenými odtokmi vody z kontinentov na druhej strane vyvoláva globálnu nerovnováhu planéty Zem. Táto globalizácia vody do oceánov na planéte Zem nesie v sebe znaky globalizacie ekonomického prostredia.

Najintenzívnejší proces rozkladu vody je v mokradných ekosystémoch na zemskom povrchu. Keďže človek permanentne vysušuje mokradné ekosystémy, spôsobuje rozpad nielen ozónovej vrstvy, ale aj rozpad celej atmosféry.

Stenčovanie ochrannej vrstvy atmosféry nad kontinentmi taktiež spôsobuje zmeny tlakov v atmosfére, pretože stabilná výmena vody medzi oceánmi a atmosférou a nestabilná výmena vody medzi zemským povrchom kontinentov a atmosférou zintenzívňuje horizontálnu výmenu teplých a studených vzduchových más v atmosfére. To sa prejavuje extremalizáciou náhlych vpádov studených a teplých frontálnych systémov z oceánov na kontinenty.

Procesy vysušovania kontinentov sú závislé od viacerých faktorov. Najdôležitejší faktor, ovplyvňujúci stav vody v ekosystémoch, je urbanizácia a spriemyselňovanie zemského povrchu vplyvom populačného rastu. Na všetkých kontinentoch vznikajú tzv. prehriate vysušené škvrny (predovšetkým rozsiahle urbárne a agrárne zóny). Tieto prehriate vysušené oblasti (prevažne nížinné preľudnené oblasti) v kontaktnej zóne s chladnými vlhkejšími oblasťami (prevažne horské málo zaľudnené oblasti) zdynamizuvávajú výmenu vzduchových más v atmosfére. Výsledkom tohto procesu je časová a priestorová zmena rozdelenia zrážok. V chladnejších horských oblastiach prší viac a intenzívnejšie a v nížinách sa prehlbuje nedostatok zrážok s častejším výskytom dlhších suchých období.

Zvýšeným odtokom dažďovej vody z kontinentov do oceánov spôsobuje odľahčovanie zemskej kôry kontinentov a zaťažovanie zemskej kôry oceánov. To spôsobuje zmenu tlaku v zemskej kôre s rastom rizík porúch na geologických zlomoch v zemskej kôre (častejší a intenzívnejší výskyt zemetrasení na pevnine i pod hladinou oceánov (vznik napríklad tsunami vĺn). Za posledných 100 rokov sa odľahčila zemská kôra kontinentov v globále o 37.000 mld. ton a zaťažila sa zemská kôra o tú istú hodnotu.

Ak proces vysušovania kontinentov nebude zastavený a spriemyselňovanie ekosystémov bude pokračovať, budú rásť poruchy počasia, zmena klímy a nedostatok vody s katastrofálnymi dopadmi na socio-ekonomické prostredie.

Preto spriemyselňovanie ekosystémov na pevnine planéty spôsobuje nielen ubúdanie vodných zdrojov, ale i globálnu nerovnováhu na planéte Zem. Globálna nerovnováha na planéte Zem sa prejavuje globálnym otepľovaním, stúpaním hladín oceánov, extremalizáciou počasia, zemetraseniami s rozvratom socio-ekonomického prostredia.

Príčinou vytvárania globálnej nerovnováhy je metafyzická predstava o vode. Metafyzická predstava o vode znamená, že voda je obnoviteľný zdroj energie a že človek nemôže do vodného cyklu zasiahnuť. Doteraz človek žije v ilúzii, že môže spriemyselňovať ekosystémy bez toho, že by spôsobil zmeny vo vodnom cykle. Všetky technológie, ktoré človek vymyslel v 20. storočí, sú orientované na vysušovanie ekosystémov a to zásadným spôsobom zasahuje do vodného cyklu, v ktorom je stále menej a menej vody.


Čo sa stane, ak sa to nebude realizovať

Podľa prognóz OSN bude žiť v roku 2020 vo vysušených regiónoch planéty Zem viac ako 3 miliardy ľudí. Planéta Zem sa vplyvom pokračovania znižovania objemu vody vo vodnom cykle dostane do katastrofálneho chaosu s nedozernými prírodnými katastrofami, vojnovými konfliktami, rozvráteným životným prostredím i extrémnymi klimatickými zmenami.


Ako inštitucionálne riešiť globálny program zavodňovania vysušených ekosystémov?

1. Spracovať medzinárodný dohovor a zaviazať všetky štáty sveta k implementácii programu zavodňovania vysušených ekosystémov do národných legislatív; vytvoriť podmienky pre zadržanie 200 m3 dažďovej vody na rok a na obyvateľa.

2. Pomoc vyspelých krajín chudobným krajinám orientovať sa na zadržanie dažďovej vody v ekosystémoch povodí. Napríklad Európska únia by mohla celý program pomoci Afrike orientovať na zavodňovanie vysušených ekosystémov dažďovou vodou.

3. Zriadiť Globálny fond zavodňovania vysušených ekosystémov dažďovou vodou.

http://www.changenet.sk

 

Datum uveřejnění: 1. ledna 1970
Poslední změna: 27. dubna 2006
Počet shlédnutí: 276