Zprávy z tisku
Biomasa - najperspektívnejší obnoviteľný energetický zdroj na Slovensku
Projekt ForBiom je zameraný na rozvoj trhu s biomasou. Hlavným cieľom je podpora využívania biomasy pre centrálne zásobovanie teplom (CZT) v Strednej a Východnej Európe. V rámci projektu bol hodnotený potenciál biomasy a náklady v Českej republike, Poľsku, Slovensku a Slovinsku, boli identifikované lokality vhodné pre realizáciu projektov využívania biomasy v systémoch CZT a pripravené pilotné projekty energetického využitia biomasy. Prinášame základné výsledky a výstupy slovenského projektového partnera - neziskové združenie BIOMASA.
Neustále
zvyšovanie cien energií predstavuje veľký problém pre obyvateľstvo,
samosprávu, verejný sektor i firmy. K riešeniu tohto problému
môže výraznou mierou prispieť zvýšené využívanie potenciálu
obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku. Cielená podpora
využívania OZE prispeje k využívaniu domácich energetických
zdrojov, teda znížení závislosti na dovoze a prispeje tiež
k napĺňaniu našich záväzkov, vyplývajúcich z Kjótskeho
protokolu.
Podiel
OZE na celkovej spotrebe primárnych energetických zdrojov predstavuje
na Slovensku asi 3,8% (IEA Energy Statistics,2002). Dostupný potenciál
sa využíva asi len na 27%, z čoho viac ako polovicu tvoria vodné
elektrárne. Najväčší podiel technicky využiteľného potenciálu OZE
predstavuje biomasa (42%), ktorá je využiteľná najmä pre produkciu
tepla. Z uvedeného vyplýva, že stále ostáva veľký nevyužitý
priestor pre rozvoj OZE na Slovensku.
Podpora rozvoja trhu s biomasou bola aj cieľom projektu „ForBiom“, spolufinancovaného programom
SAVE Európskej únie. Predmetom riešenia bola identifikácia základných
charakteristík trhu (potenciál biomasy, odhad nákladov, dopyt po teple
z biomasy), ktoré môžu využiť potenciálni investori pri realizácii
konkrétnych projektov ekonomického využitia biomasy na výrobu tepla.
Tabuľka: Potenciál biomasy a jeho využívanie
Druh biomasy
Technicky využiteľný potenciál
Súčasné využívanie
Súčasné využívanie
Nevyužitý potenciál
[TJ/rok]
[TJ/rok]
[%]
[TJ/rok]
Poľnohospodárske zvyšky
67
18
85
20,7
Drevospracujúci priemysel
70
34
104
10,7
Lesníctvo
113
29
142
14,8
170
40
210
41,3
Porovnanie
jednotlivých zdrojov biomasy ukázalo, že najväčší energetický potenciál
predstavujú energetické plodiny, náklady na jeho využitie sú však
najvyššie (v priemere viac ako dvojnásobné). Náklady ostatných zdrojov
biomasy sú nižšie, ale aj ich potenciál je menší.
Tabuľka: Náklady na biomasu
Druh biomasy
Produkčné náklady
Dopravné náklady
Celkové náklady
[SK/GJ]
[SK/GJ]
[SK/GJ]
Poľnohospodárske zvyšky
67
18
85
Drevospracujúci priemysel
70
34
104
Lesníctvo
113
29
142
nergetické plodiny
170
40
210
Z
uvedených grafov môžeme vidieť, že biomasa poľnohospodárskych zvyškov
ponúka relatívne lacný, avšak malý potenciál, kým najväčší potenciál je
pri energetických plodinách, kde sú však aj náklady najvyššie (v
priemere viac ako dvojnásobné). Priemerná cena biomasy
poľnohospodárskych zvyškov je 85 Sk/GJ, s využiteľným potenciálom 20,7
PJ. Priemerná cena biomasy z drevospracujúceho priemyslu je 104 Sk/GJ,
s využiteľným potenciálom 10,7 PJ. Pokiaľ sme pripravený zaplatiť
vyššiu cenu – 142 Sk/GJ, je možné využiť biomasu z lesníctva s
potenciálom 14,8 PJ a pri cene 210 Sk/GJ je možné využiť najnákladnejší
zdroj biomasy v podobe energetických plodín, s najvyšším potenciálom
41,3 PJ.
Väčšina
regiónov Slovenska sleduje štruktúru potenciálu a ceny biomasy pre celú
krajinu. Potenciál jednotlivých energetických zdrojov závisí od
konkrétnych podmienok v regióne ako sú produkčné možnosti krajiny,
objem produkcie drevospracujúceho priemyslu, dostupnosť regiónu a p.
Dva z hodnotených regiónov sa čiastočne odlišujú od celoslovenského
priemeru. V Bratislavskom vyššom územnom celku (VUC) bola cena biomasy
získanej zo zvyškov z poľnohospodárskej činnosti vyššia ako pri
energetických plodinách a v Trenčianskom VUC boli stanovené náklady na
lesnú biomasu nižšie, ako biomasa z drevospracujúceho priemyslu.
Slovenská
republika neponúka úplne ideálny model, pre efektívnu implementáciu
projektov využitia biomasy. Lokality sa líšia dostupnosťou rozdielnych
druhov paliva a neexistenciou štandardných technologických postupov,
tieto musia byť prispôsobené konkrétnemu druhu biomasy.
Na základe hodnotení však môžeme určiť tzv. kritériá úspešnosti, ktoré by mali vhodné lokality využitia biomasy spĺňať:
-
dlhodobá dostupnosť biomasy ako paliva
-
prijateľná cena paliva
-
-
aktuálna cena tepla nad národným priemerom
-
možnosť nahradenia existujúcej zastaralej technológie alebo technológie poškodzujúcej životné prostredie
Rozhodnutiu
o vhodnosti konkrétnej lokality pre realizáciu projektov využitia
biomasy musí predchádzať podrobná analýza podmienok. Vo všeobecnosti,
za najvhodnejšie lokality možno považovať tie, kde biomasa môže
nahradiť zastaralé, neefektívne a environmentálne nevhodné zariadenia
spaľujúce uhlie a vykurovacie oleje, ktoré sa vyznačujú najvyššími
cenami tepla
Združenie
BIOMASA úspešne zrealizovalo projekty vykurovania biomasou pre objekty
najmä samosprávy v Žilinskom a Trenčianskom regióne a
prevádzkuje menšie systémy centrálneho zásobovanie teplom (CZT)
v Klokočove (Kysuce) a Ľubochni.
BIOMASA = riešenie problémov ochrany životného prostredia i zvyšujúcich sa nákladov na energie:
- cenovo stabilné palivo
- nezávislé od ceny ropy a plynu
- palivo z lokálnych zdrojov
- environmentálne prijateľné palivo
- vznik nových pracovných miest
- podpora rozvoja regiónu
- možnosť spracovania na moderné a užívateľsky pohodlné palivo - pelety
RNDr. Ladislav Židek
generálny riaditeľ
BIOMASA, združenie právnických osôb
023 34 Kysucký Lieskovec, No. 743
Slovenská Republika
Tel.: +421 41 423 1500
Fax: +421 41 423 1505
e-mail: biomasa@biomasa.sk
http://www.biomasa.sk
Datum uveřejnění: 10.5.05
Poslední změna: 10.5.2005
Počet shlédnutí: 768
Biomasa - najperspektívnejší obnoviteľný energetický zdroj na Slovensku
Projekt ForBiom je zameraný na rozvoj trhu s biomasou. Hlavným cieľom je podpora využívania biomasy pre centrálne zásobovanie teplom (CZT) v Strednej a Východnej Európe. V rámci projektu bol hodnotený potenciál biomasy a náklady v Českej republike, Poľsku, Slovensku a Slovinsku, boli identifikované lokality vhodné pre realizáciu projektov využívania biomasy v systémoch CZT a pripravené pilotné projekty energetického využitia biomasy. Prinášame základné výsledky a výstupy slovenského projektového partnera - neziskové združenie BIOMASA.
Neustále zvyšovanie cien energií predstavuje veľký problém pre obyvateľstvo, samosprávu, verejný sektor i firmy. K riešeniu tohto problému môže výraznou mierou prispieť zvýšené využívanie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku. Cielená podpora využívania OZE prispeje k využívaniu domácich energetických zdrojov, teda znížení závislosti na dovoze a prispeje tiež k napĺňaniu našich záväzkov, vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu.
Podiel OZE na celkovej spotrebe primárnych energetických zdrojov predstavuje na Slovensku asi 3,8% (IEA Energy Statistics,2002). Dostupný potenciál sa využíva asi len na 27%, z čoho viac ako polovicu tvoria vodné elektrárne. Najväčší podiel technicky využiteľného potenciálu OZE predstavuje biomasa (42%), ktorá je využiteľná najmä pre produkciu tepla. Z uvedeného vyplýva, že stále ostáva veľký nevyužitý priestor pre rozvoj OZE na Slovensku.
Podpora rozvoja trhu s biomasou bola aj cieľom projektu „ForBiom“, spolufinancovaného programom SAVE Európskej únie. Predmetom riešenia bola identifikácia základných charakteristík trhu (potenciál biomasy, odhad nákladov, dopyt po teple z biomasy), ktoré môžu využiť potenciálni investori pri realizácii konkrétnych projektov ekonomického využitia biomasy na výrobu tepla.
Tabuľka: Potenciál biomasy a jeho využívanie
Druh biomasy |
Technicky využiteľný potenciál |
Súčasné využívanie |
Súčasné využívanie |
Nevyužitý potenciál |
[TJ/rok] |
[TJ/rok] |
[%] |
[TJ/rok] | |
Poľnohospodárske zvyšky |
67 |
18 |
85 |
20,7 |
Drevospracujúci priemysel |
70 |
34 |
104 |
10,7 |
Lesníctvo |
113 |
29 |
142 |
14,8 |
170 |
40 |
210 |
41,3 |
Porovnanie jednotlivých zdrojov biomasy ukázalo, že najväčší energetický potenciál predstavujú energetické plodiny, náklady na jeho využitie sú však najvyššie (v priemere viac ako dvojnásobné). Náklady ostatných zdrojov biomasy sú nižšie, ale aj ich potenciál je menší.
Tabuľka: Náklady na biomasu
Druh biomasy |
Produkčné náklady |
Dopravné náklady |
Celkové náklady |
[SK/GJ] |
[SK/GJ] |
[SK/GJ] | |
Poľnohospodárske zvyšky |
67 |
18 |
85 |
Drevospracujúci priemysel |
70 |
34 |
104 |
Lesníctvo |
113 |
29 |
142 |
nergetické plodiny |
170 |
40 |
210 |
Z uvedených grafov môžeme vidieť, že biomasa poľnohospodárskych zvyškov ponúka relatívne lacný, avšak malý potenciál, kým najväčší potenciál je pri energetických plodinách, kde sú však aj náklady najvyššie (v priemere viac ako dvojnásobné). Priemerná cena biomasy poľnohospodárskych zvyškov je 85 Sk/GJ, s využiteľným potenciálom 20,7 PJ. Priemerná cena biomasy z drevospracujúceho priemyslu je 104 Sk/GJ, s využiteľným potenciálom 10,7 PJ. Pokiaľ sme pripravený zaplatiť vyššiu cenu – 142 Sk/GJ, je možné využiť biomasu z lesníctva s potenciálom 14,8 PJ a pri cene 210 Sk/GJ je možné využiť najnákladnejší zdroj biomasy v podobe energetických plodín, s najvyšším potenciálom 41,3 PJ.
Väčšina regiónov Slovenska sleduje štruktúru potenciálu a ceny biomasy pre celú krajinu. Potenciál jednotlivých energetických zdrojov závisí od konkrétnych podmienok v regióne ako sú produkčné možnosti krajiny, objem produkcie drevospracujúceho priemyslu, dostupnosť regiónu a p. Dva z hodnotených regiónov sa čiastočne odlišujú od celoslovenského priemeru. V Bratislavskom vyššom územnom celku (VUC) bola cena biomasy získanej zo zvyškov z poľnohospodárskej činnosti vyššia ako pri energetických plodinách a v Trenčianskom VUC boli stanovené náklady na lesnú biomasu nižšie, ako biomasa z drevospracujúceho priemyslu.
Slovenská republika neponúka úplne ideálny model, pre efektívnu implementáciu projektov využitia biomasy. Lokality sa líšia dostupnosťou rozdielnych druhov paliva a neexistenciou štandardných technologických postupov, tieto musia byť prispôsobené konkrétnemu druhu biomasy.
Na základe hodnotení však môžeme určiť tzv. kritériá úspešnosti, ktoré by mali vhodné lokality využitia biomasy spĺňať:
-
dlhodobá dostupnosť biomasy ako paliva
-
prijateľná cena paliva
-
aktuálna cena tepla nad národným priemerom
-
možnosť nahradenia existujúcej zastaralej technológie alebo technológie poškodzujúcej životné prostredie
Rozhodnutiu o vhodnosti konkrétnej lokality pre realizáciu projektov využitia biomasy musí predchádzať podrobná analýza podmienok. Vo všeobecnosti, za najvhodnejšie lokality možno považovať tie, kde biomasa môže nahradiť zastaralé, neefektívne a environmentálne nevhodné zariadenia spaľujúce uhlie a vykurovacie oleje, ktoré sa vyznačujú najvyššími cenami tepla
Združenie BIOMASA úspešne zrealizovalo projekty vykurovania biomasou pre objekty najmä samosprávy v Žilinskom a Trenčianskom regióne a prevádzkuje menšie systémy centrálneho zásobovanie teplom (CZT) v Klokočove (Kysuce) a Ľubochni.
BIOMASA = riešenie problémov ochrany životného prostredia i zvyšujúcich sa nákladov na energie:
- cenovo stabilné palivo
- nezávislé od ceny ropy a plynu
- palivo z lokálnych zdrojov
- environmentálne prijateľné palivo
- vznik nových pracovných miest
- podpora rozvoja regiónu
- možnosť spracovania na moderné a užívateľsky pohodlné palivo - pelety
RNDr. Ladislav Židek
generálny riaditeľ
BIOMASA, združenie právnických osôb
023 34 Kysucký Lieskovec, No. 743
Slovenská Republika
Tel.: +421 41 423 1500
Fax: +421 41 423 1505
e-mail: biomasa@biomasa.sk
http://www.biomasa.sk
Datum uveřejnění: 10.5.05
Poslední změna: 10.5.2005
Počet shlédnutí: 768