Zprávy z tisku
Záujem triediť biodpad prejavila viac ako polovica Slovákov
Podľa prieskumu verejnej mienky vykonaného občianskym združením CEPTA Zvolen v období 15. mája až 30. júna 2006 na vzorke 1 051 občanov z celého Slovenska, približne 57% Slovákov je ochotných triediť biologicky rozložiteľné odpady, tzv. bioodpad, pričom 23% to už v súčasnosti robí.
Podľa prieskumu 24% respondentov vyjadrilo ochotu triediť bioodpad systémom triedeného zberu v obci na výrobu komunálneho kompostu a 34% je ochotných kompostovať bioodpad priamo doma v záhrade.
„Domáce kompostovanie je najľahšou cestou, ako zhodnotiť bioodpad, treba však mať aspoň malú záhradu s možnosťou kompostovania, čo prichádza do úvahy najmä pri rodinných domoch,“ informoval TASR zástupca združenia Miloš Veverka.
Podľa prieskumu CEPTA až 87% respondentov sa snaží znižovať tvorbu odpadov. Väčšinou ide o triedenie odpadu a kompostovanie bioodpadu. 28% respondentov pociťovalo nedostatok informácií o problematike bioodpadu, a preto nevedelo k jeho triedeniu zaujať stanovisko. Za potrebné bioodpad triediť považovalo 7%, pretože „bioodpad na skládke komunálneho odpadu zhnije“, čo podľa Veverku svedčí o zlej informovanosti.
„Bioodpad a iné rozložiteľné časti komunálneho odpadu, drevo a papier, spôsobujú na skládke množstvo problémov, z ktorých najvýznamnejším je tvorba skládkového plynu," uviedol ďalej Veverka. Skládkový plyn zložený najmä z metánu a oxidu uhličitého sa uvoľňuje z telesa skládky a prispieva ku zvyšovaniu skleníkového efektu atmosféry. Okrem tvorby skládkového plynu dochádza ku vzniku korozívneho prostredia v telese skládky, problémovým výluhom a k zápachu. Zanedbateľný nie je ani záber miesta na skládke, keďže bioodpad tvorí 35 – 50% odpadu z domácností.
Obce a mestá postupne nabiehajú na triedenie a kompostovanie bioodpadu z úprav verejnej zelene, cintorínov a parkov, čo im ukladá zákon o odpadoch od 1. 1. 2006. O domácnosti sa má zber bioodpadu rozšíriť podľa zákona od 1.1. 2010.
Podľa prieskumu je triedenie bioodpadu záťažou pre rozpočty samospráv a vyžadovalo by si istú formu finančnej podpory od štátu. „Navrhujeme preto odviesť malú časť DPH platenej za zeleninu a ovocie na vytvorenie fondu a rozvoj systému podporujúceho zber a spracovanie bioodpadu," uviedol k problematike predseda CEPTA Daniel Lešinský. Bioodpad totiž tvorí okolo 40% nášho komunálneho odpadu – je problémovou látkou na skládkach a v spaľovniach, ale i hodnotnou surovinou v kompostárňach či pri výrobe bioplynu. "A práve tieto technológie potrebujú pre svoj rozvoj na Slovensku systematickú podporu,“ dodal Lešinský.
TASR
Datum uveřejnění: 6.8.06
Poslední změna: 6.8.2006
Počet shlédnutí: 193
Záujem triediť biodpad prejavila viac ako polovica Slovákov
Podľa prieskumu verejnej mienky vykonaného občianskym združením CEPTA Zvolen v období 15. mája až 30. júna 2006 na vzorke 1 051 občanov z celého Slovenska, približne 57% Slovákov je ochotných triediť biologicky rozložiteľné odpady, tzv. bioodpad, pričom 23% to už v súčasnosti robí.
Podľa prieskumu 24% respondentov vyjadrilo ochotu triediť bioodpad systémom triedeného zberu v obci na výrobu komunálneho kompostu a 34% je ochotných kompostovať bioodpad priamo doma v záhrade.
„Domáce kompostovanie je najľahšou cestou, ako zhodnotiť bioodpad, treba však mať aspoň malú záhradu s možnosťou kompostovania, čo prichádza do úvahy najmä pri rodinných domoch,“ informoval TASR zástupca združenia Miloš Veverka.
Podľa prieskumu CEPTA až 87% respondentov sa snaží znižovať tvorbu odpadov. Väčšinou ide o triedenie odpadu a kompostovanie bioodpadu. 28% respondentov pociťovalo nedostatok informácií o problematike bioodpadu, a preto nevedelo k jeho triedeniu zaujať stanovisko. Za potrebné bioodpad triediť považovalo 7%, pretože „bioodpad na skládke komunálneho odpadu zhnije“, čo podľa Veverku svedčí o zlej informovanosti.
„Bioodpad a iné rozložiteľné časti komunálneho odpadu, drevo a papier, spôsobujú na skládke množstvo problémov, z ktorých najvýznamnejším je tvorba skládkového plynu," uviedol ďalej Veverka. Skládkový plyn zložený najmä z metánu a oxidu uhličitého sa uvoľňuje z telesa skládky a prispieva ku zvyšovaniu skleníkového efektu atmosféry. Okrem tvorby skládkového plynu dochádza ku vzniku korozívneho prostredia v telese skládky, problémovým výluhom a k zápachu. Zanedbateľný nie je ani záber miesta na skládke, keďže bioodpad tvorí 35 – 50% odpadu z domácností.
Obce a mestá postupne nabiehajú na triedenie a kompostovanie bioodpadu z úprav verejnej zelene, cintorínov a parkov, čo im ukladá zákon o odpadoch od 1. 1. 2006. O domácnosti sa má zber bioodpadu rozšíriť podľa zákona od 1.1. 2010.
Podľa prieskumu je triedenie bioodpadu záťažou pre rozpočty samospráv a vyžadovalo by si istú formu finančnej podpory od štátu. „Navrhujeme preto odviesť malú časť DPH platenej za zeleninu a ovocie na vytvorenie fondu a rozvoj systému podporujúceho zber a spracovanie bioodpadu," uviedol k problematike predseda CEPTA Daniel Lešinský. Bioodpad totiž tvorí okolo 40% nášho komunálneho odpadu – je problémovou látkou na skládkach a v spaľovniach, ale i hodnotnou surovinou v kompostárňach či pri výrobe bioplynu. "A práve tieto technológie potrebujú pre svoj rozvoj na Slovensku systematickú podporu,“ dodal Lešinský.
TASR
Datum uveřejnění: 6.8.06
Poslední změna: 6.8.2006
Počet shlédnutí: 193