Obsah časopisu Odpady 8/2009

titulní strana

ODPADY 08/2009

Mnohí neseparujú, ale budú musieť
Podľa európskej smernice by mali všetky členské štáty Európskej únie do roku 2020 recyklovať 50 percent komunálneho a 70 percent priemyselného odpadu. Stav na Slovensku je v tejto oblasti varujúci, jednoducho u nás stále platí vysoká miera skládkovania a nízka mie¬ra recyklácie, aj keď od budúceho roka by mali všetky obce a mestá povinne separovať štyri zložky komunálneho odpadu, papier, plast, kov a sklo. To, že väčšina komunálnych odpadov skončí na skládkach, neplatí v Žiari nad Hronom. Úspešný projekt separovaného zberu odpadov je predovšetkým výsledok viacročnej práce zodpovedného manažmentu mesta. Významným krokom vpred je aj recyklácia odpadu z plastov, ktorú zabezpečuje Transform Recykling a. s. V súčasnosti v závode prebieha skúšobná prevádzka a jeho projektovaná kapacita predstavuje 2 500 ton odpadu ročne (Miera separácie v okrese Žiar nad Hronom rastie str. 3.).
Naplnenie týchto povinností, môže skomplikovať súčasná hospodárska a finančná kríza. Aj keď separácia v daných podmienkach nemá eko¬nomické výhody, ekologický prínos sa nedá vyčísliť žiadnymi peniazmi. Hospodárska kríza má výrazný dopad na odpadové hospodárstvo. Miestne samosprávy sa už od jesene minulého roka stretávajú s prob¬lémom kam s vyseparovaným odpadom. Zberové spoločnosti im od¬mietajú ďalej zabezpečovať separovaný zber, druhotné suroviny majú tak nízke ceny, že obchodovanie s nimi je takmer nemožné a náklady na zber, recykláciu a zhodnotenie neúmerne rastú. Napriek tomu, ak je správne a efektívne nastavený celý systém, je možné separovaný zber zavádzať a rozvíjať i v čase krízy (Separovanie odpadu môže fungovať aj napriek kríze str.8.), (Logistika separovaného zberu v meste Čadca str. 5.).
Mestá a obce mali pôvodne od budúceho roku povinne separovať päť zložiek komunálneho odpadu, vrátane biologicky rozložiteľné¬ho. Povinnosť separovať poslednú zložku miestnym samosprávam pribudne však až v roku 2013. To je dostatočný čas na prípravu a realizáciu konkrétnych opatrení, s využitím najprogresívnejších metód jeho spracovania. Praktické skúsenosti zo zneškodňovania biologického odpadu, jeho znižovanie na skládkach, ale aj možnosti efektívneho a ekonomického zhodnocovania v podmienkach miest a obcí dokumentuje bioreaktor na spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov (Návrh zemního bioreaktoru pro zpracování biologicky rozložitelných odpadů str. 17.).
Na separovaný zber úzko nadväzuje recyklácia odpadu. Slovenský ústav technickej normalizácie vydáva s dátumom 1. augusta 2009 slovenskú technickú normu STN ISO 15270 Plasty, ktorá vychádza z Medzinárodnej normy ISO 15270: 2008 Plastick. Pri zhodnocovaní a recyklácii plastov sa často využíva pohľad z oblasti nakladania s tuhým odpadom, táto norma sa však zameriava na integrované nakladanie so zdrojmi na základe analýzy životného cyklu, čo je oveľa širší rámec ako koncepcia nakladania s tuhým odpadom (Nová technická norma pre zhodnocovanie plastov str. 18.).
Myslím si, že k zlepšeniu situácie nepomôže ani kontroverzná novela zákona o odpadoch, ktorá zavádza nové povinnosti pre dovozcov a výrobcov elektrotovarov a ďalších, na strane druhej prináša milióny naviac neštátnemu fondu. Dané ciele si vyžadujú veľké úsilie a za¬nietenosť pre ochranu životného prostredia ako to už niekoľko rokov dokumentujú zodpovední predstavitelia mnohých miest a obcí, ktorí nebudú musieť, lebo už roky separujú.  



1. MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIE

Peter Farárik, Banská Bystrica
Miera separácie v okrese Žiar nad Hronom rastie

Mesto Žiar nad Hronom získalo v roku 2008 cenu Zlatý mravec za komunálne odpadové hospodárstvo. Systém zberu komunálneho odpadu fungujúci v meste od roku 2005 mu zabezpečil umiestnenie na vrchole rebríčka miery separácie medzi mestami na Slovensku.
To, že mesto Žiar nad Hronom patrí v separovaní odpadov k špičke nie je náhodné. Je to predovšetkým výsledok viacročnej práce zodpovedného manažmentu mesta, ale aj spolupráce s Recyklačným fondom. Zavedenie separovaného zberu, ktorého systém v tomto meste a okolitých obciach funguje od roku 2005, si vyžiadalo takmer 830 tisíc eur, pričom Recyklačný fond sa na tom podieľal čiastkou necelých 198 tisíc eur. Vlani sa mestu podarilo vyseparovať už viac ako 195 ton plastov, 187 ton papiera a 213 ton skla. Ako povedala vedúca odboru životného prostredia Mestského úradu v Žiari nad Hronom Zuzana Gallová miera separácie v regióne rýchlo rastie a momentálne sa pohybuje na úrovni asi 28 kg odpadu na zhodnotenie na jedného obyvateľa.


Ing. Ľubomír Vojar, Mestský podnik služieb Čadca
Doc. Ing. Anna Kejíková, PhD., Fakulta PEDAS, KŽD, Žilinská univerzita
LOGISTIKA SEPAROVANÉHO ZBERU V MESTE ČADCA

Pri znižovaní nákladov na odpadové hospodárstvo je preto potrebné sústrediť pozornosť na náklady spojené so separovaným zberom. Náklady na doseparovanie je možné ovplyvniť zvolením vhodnej technológie napr. linky, lisu, drviča skla a podobne. Ide najmä o ich správne priestorové umiestnenie za účelom zníženia nákladov na manipuláciu.
Dôležité je ale aj navrhnúť najoptimálnejší systém zvozu komunálnych odpadov, ktorý je závislý od vhodného návrhu kontajnerov alebo vriec a následne návrhu vhodnej zvozovej techniky. Na uvedenom princípe začalo so separovaným zberom v roku 1995 aj mesto Čadca.
Separovaný zber bol realizovaný externou súkromnou firmou len na sídliskách, pomocou kontajnerov o objeme 1,5 m3, ktoré boli určené na zber skla a papiera. Z dôvodu nedostatočného odbytu druhotných surovín a vysokých nákladov na zvoz bol zber realizovaný skôr alibisticky. Celý zber bol v roku 2002 rozšírený aj o rodinné domy pomocou vrecového systému, realizovaný už vlastnou príspevkovou firmou s cieľom získať skúsenosti z uplatňovania separovaného zberu.


Katarína Kretter, Envi-pak
Separovanie odpadu môže fungovať aj napriek kríze

Hospodárska kríza má výrazný dopad i na odpadové hospodárstvo. Miestne samosprávy sa už od jesene minulého roka stretávajú s problémom – kam s vyseparovaným odpadom. Zberové spoločnosti im odmietajú ďalej zabezpečovať separovaný zber, druhotné suroviny majú tak nízke ceny, že obchodovanie s nimi je takmer nemožné a náklady na zber, recykláciu a zhodnotenie neúmerne rastú. Napriek tomu, ak je správne a efektívne nastavený celý systém, je možné separovaný zber zavádzať a rozvíjať i v čase krízy.

Kolektív
Pôjdu milióny do vzduchu?

Príprava zmluvy na odber pary medzi Teplárňou Košice (TEKO), a. s., a taliansko-slovenskou spoločnosťou na zber a likvidáciu komunálneho odpadu KOSIT, a. s., Košice, uviazla na mŕtvom bode. Kameňom úrazu sa stali hlavne možné pokuty za výpadky v jej dodávkach. Košická spaľovňa, ktorú prevádzkuje KOSIT, produkuje ročne približne 500.000 ton pary a keď sa obidve strany nedohodnú, stratí sa táto alternatívna a obnoviteľná energia opäť bez úžitku v ovzduší.

Ing. Ľudovít Slovák, Mach trade, s.r.o.
SPRACOVANIE PRENOSNÝCH BATÉRIÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Spoločnosť MACH TRADE spol. s r. o. Sereď ako jediná firma v Slovenskej republike je oprávnená a vykonáva zhodnocovanie a recykláciu opotrebovaných batérií a akumulátorov a ostatných olovených odpadov. Svoju činnosť začala v roku 1995 a v súčasnosti zhodnocuje 100 % vytriedených a do systému zberu - dopravy a zhodnocovania odovzdaných batérií a akumulátorov z celého Slovenska. Kapacitné možnosti sú trojnásobne vyššie ako je výskyt opotrebovaných batérií a akumulátorov.
Tým je splnený princíp, že Slovenská republika je schopná na vnútroštátnej úrovni uplatňovať zásady najbližšieho prednostného zhodnotenia a sebestačnosti v súlade so schváleným programom odpadového hospodárstva SR a smernice č. 2006/66/ES.


Ing. Eva Marsová, odd. chémie a životného prostredia SÚTN
Nová technická norma pre zhodnocovanie plastov

Zhodnocovanie a recyklácia odpadu z plastov? Návod ako na to poskytuje norma STN ISO 15270 Plasty.
Táto medzinárodná norma znamená nový štandard v separovaní a recyklácie plastov vypracovaná s cieľom pomôcť všetkým zainteresovaným stranám v priemysle plastov pri rozvoji
 – trvalo udržateľnej globálnej infraštruktúry zhodnocovania a recyklácie plastov,
 – trvalo udržateľného trhu pre zhodnocované plastové materiály a z nich vyrobené výrobky.


JUDr. Božena Gašparíková, CSc., ETIAM, a.s.
Národná rada schválila kontroverzný návrh novely zákona o odpadoch

§ 21 ods. 2 písm. f) – prevádzkovateľ skládky bude po¬vinný priebežne oznamovať ObÚŽP negatívne stavy a vplyvy zistené monitoringom počas prevádzkovania skládky a po jej uzavretí.
§ 22 účelová finančná rezerva – ponecháva sa povinnosť odvádzať ročne minimálne 50% ročnej výšky účelovej finanč¬nej rezervy, ale ku dňu podania žiadosti o uzavretie skládky bude musieť účelová finančná rezerva dosiahnuť výšku celkových nákladov potrebných na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky po jej uzavretí.
- § 23 ods. 4 zákaz vývozu nebezpečného odpadu z územia SR – gestorský výbor NRSR odporučil toto usta¬novenie vypustiť, ale v pléne NRSR bolo odhlasované, že v zákone zostáva ustanovenie o prednostnom zhodnocovaní nebezpečných odpadov na území SR za podmienky, že je to v súlade s POH SR.

Jana Šimonovičová, Tomáš Kizek, CPEP SAŽP
Dve vlajky jedného projektu

Vzdelávacie programy pre školy
V septembri 2008 začala Slovenská agentúra životného prostredia s realizáciou trojročného enviro-výchovného projektu s celým názvom „Zlepšenie environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000)“. Hlavným cieľom je prispieť k zvýšeniu environmentálneho povedomia žiakov, pedagogickej, odbornej aj širokej verejnosti prostredníctvom:
a) vytvorenia materiálovej a informačnej základne,
b) zvyšovania kvalifikácie odbornej verejnosti,
c) rozšírenia ponuky edukačných programov pre školy,
d) posilnením spolupráce a komunikácie medzi zainteresovanými skupinami a
e) prostredníctvom mediálnej kampane pre širokú verejnosť.
Ambíciou vyše 30-členného pracovného tímu je dať environmentálnej výchove na Slovensku osviežujúci nádych realizáciou nových, ale aj „oprášením“ starších veľmi úspešných aktivít.

Tato novinka byla publikována v rámci spolupráce s časopisem Odpady.