Obsah časopisu Odpady 6/2009

Editoriál

Staré úlohy nového ministra

Aj keď sme v posledných týždňoch v oblasti ochrany životného prostre¬dia zaznamenali viacero významných udalostí, neubránim sa pocitu, ako by zostali v tieni kauzy predaja prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Nuž asi všetko so všetkým súvisí. Na ministerskom poste životného prostredia došlo už k tretej výmene na najvyššej funkcii a tak Jána Chrbeta vystriedal Viliam Turský, ktorý určite spĺňa aj odborné požiadavky opozície. Hneď na úvod svojho pôsobenia v ministerskom kresle, zverejnil spornú zmluvu rezortu životného prostredia s Interblue Group, avšak bez číselných údajov. Nuž, ale ako povedal nemenovaný politik, buďme radi, že sme ten vzduch predali. Skutočne, ak to berie¬me tak, z emisií máme na bezúročné úvery vo výške 71 miliónov eur na zatepľovanie rodinných a bytových domov (Bezúročné úvery na zatepľovanie zo štátneho fondu rozvoja bývania str. 35). Ide o vládny program zatepľovania, ktorý kabinet premiéra Roberta Fica schválil na svojom zasadaní 20. mája 2009.
Nemenej dôležitý je aj Program vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach, ktorý napĺňa ciele Stratégie vyššieho využíva¬nia obnoviteľných zdrojov energie v SR (Podmienky uplatnenia dotácie pri nákupe slnečných kolektorov a kotlov na biomasu str. 32). V tejto súvislosti stojí za zmienku automatický kotol Bio Forte na spaľovanie tuhých palív od firmy BJ Energy Group, s.r.o. Žilina, dosahujúci vysokú účinnosť spaľovania tradičných a obnoviteľných palív (drevo, uhlie, biomasa), ktoré sú dostupnou surovinou na Slovensku. Za tieto vlastnosti získal Hlavnú cenu Grand Prix na spojených špecializovaných výstavách v Banskej Bystrici, zameraných na stavebníctvo, rozvoj regiónov, obno¬viteľné zdroje energií, komunálnu techniku a recykláciu odpadov.
Nás zaujala predovšetkým 5. výstava zhodnocovania a recyklácie odpadov PRO EKO, ktorá je považovaná za najväčšiu ekologickú výstavu u nás (Nové možnosti využitia druhotných surovín str. 4). PRO EKO s novou nomenklatúrou kladie dôraz na trvalo udržateľný rozvoj a komplexnú prezentáciu eko-technológií. Okrem odpadového hospodárstva, technológie, stroje a zariadenia pre zber, separáciu a recykláciu odpadu, bola obohatená o oblasť ochrany vôd, dekontami¬nácie, sanácie, revitalizácie pôdy a odstraňovanie ekologických záťaží. Hlavnú cenu PRO EKO získala spoločnosť AKU–TRANS, spol. s r.o. Nitra za vybudovanie a realizáciu vysoko-efektívneho oddeleného zberu opotrebovaných olovených batérií a akumulátorov.
Téma recyklácie použitých prenosných batérií a akumulátorov rezo¬novala na medzinárodnej konferencii v Sklených Tepliciach (Odbor¬níci hľadali cesty zvýšenia recyklácie použitých batérií str. 6). Táto problematika nadobúda na dôležitosti, veď len v Európe sa ročne spotrebuje 8 miliárd kusov batérií na akumulátorov. Ako to vyzerá vo svete a na Slovensku dokumentovali aj naši odborníci (Recyklácia lítiových batérií a akumulátorov str. 8). Skutočnosť je pre nás zatiaľ nelichotivá nielen v tejto environmetálnej oblasti, a tak na nového ministra životného prostredia čaká dopracovanie viacerých kľúčových právnych noriem súvisiacich s rezortom. Zmeny sa predpokladajú v riešení problematiky starých environmentálnych záťaží, očakáva sa odmietnutie všetkých plánov na ťažbu uránu na Slovensku, ako aj vý¬stavby uhoľných elektrární v Trebišove a Strážskom, či obmedzovanie výstavby nových skládok i spaľovní.

Ing. Ľubomír Mesároš

1. MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIE

Peter Farárik, Banská Bystrica

Nové možnosti využitia druhotných surovín

 Zaznamenali sme na 5. výstave zhodnocovania a recyklácie odpadov

V poslednej aprílovej dekáde bola Banská Bystrica dejiskom špecializovaných výstavných podujatí zameraných na stavebníctvo, rozvoj regiónov, obnoviteľné zdroje energií, vybavenie hotelov, komunálnu techniku a recykláciu odpadov. Nás zaujala predovšetkým 5. výstava zhodnocovania a recyklácie odpadov PRO EKO, ktorá je považovaná za najväčšiu ekologickú výstavu u nás.

PRO EKO 2009

Zúčastnené firmy sa predstavili a konfrontovali svoje aktivity z rôznych oblastí odpadového hospodárstva. Bežný návštevník získal prehľad o stave zhodnocovania najčastejšie sa vyskytujú-cich odpadov a predstavu o tom, čo všetko sa dá z nich vyrobiť. Odborníci mali zasa možnosť porovnať si svoje skúsenosti s poznatkami iných, čerpať z množstva nápadov a nadviazať širšie kontakty a spoluprácu.

Recyklačný priemysel

Recyklačný priemysel je novým a vďaka podpore Recyklač¬ného fondu aj životaschopným odvetvím. Ako povedal pri tejto príležitosti predseda Správnej rady RF Ing. Juraj Dlhopolček, vďaka finančnej pomoci fondu sa na Slovensku podarilo vlani vyzbierať a vytriediť asi 266 tisíc ton odpadov. Materiálovo sa zhodnotilo vyše 246 tisíc ton, pričom medziročný nárast spra¬covania odpadov predstavuje zvýšenie až o 84 percent. Veľa sa v tejto súvislosti v stánkoch a na sprievodných akciách hovorilo napríklad o starých vozidlách a ich šrotovaní. V súčasnosti je na Slovensku už 30 autorizovaných spracovateľov ojazdených vozidiel, ktorých Recyklačný fond podporil vlani čiastkou takmer 2,3 mil. eur. V tomto roku sa dá očakávať, že do tohto odvetvia bude zrejme plynúť ešte viac finančných zdrojov a spracuje sa možno rekordný počet vozidiel. Tieto zdroje sú pritom stále bo¬haté, veď Slovensko má jeden z najstarších vozidlových parkov v Európe a ten treba modernizovať nielen v záujme bezpečnosti na cestách, ale aj ekológie.

Záver

Ako ukázalo aj týchto niekoľko príkladov z výstavy PRO EKO, recyklačný priemysel je na dobrej ceste zvládnuť hrozby, ktorým musí čeliť moderná spoločnosť. Kým však v minulosti boli podľa Recyklačného fondu najväčšími prekážkami separovaného zberu slabá finančná motivácia na separáciu, vysoké náklady na jeho zavádzanie, anonymita a nízke environmentálne pove¬domie, v súčasnosti je to hospodárska kríza. Jej dosah cítia nielen spracovatelia odpadov, ale aj v obciach a mestách, kde sa zbierajú a separujú. Je preto dôležité prijať účinné kroky, ktoré pomôžu aspoň udržať doterajšiu úroveň separovaného zberu a zhodnocovania odpadov.

Kolektív

Odborníci hľadali cesty vyššej recyklácie použitých batérií

Súčasný stav a perspektívy spracovania použitých prenosných batérií a akumulátorov vo svete aj na Slovensku, nové trendy, legislatíva a ďalšie témy boli súčasťou programu štvordňovej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutočnila 21. až 24. apríla v Sklených Tepliciach. Konferenciu pod názvom Recyklácia použitých prenosných batérií a akumulátorov zorganizovala Technická univerzita v Košiciach v spolupráci s ďalšími inštitúciami a za podpory Ministerstva životného prostredia SR a Recyklačného fondu.

Informovanosť verejnosti o recyklácii použitých batérií

Miesto prvého rokovania odborníkov na spracovanie odpadov z 15 krajín Európy organizátori zvolili zámerne Sklené Teplice v okrese Žiar nad Hronom, kde sa zásluhou vedca a vynálezcu nepriamej amalgamácie zlatonosných rúd Ignáca Antona von Borna uskutočnil 27. augusta 1786 historicky prvý svetový vedecký kongres. Ako uviedol predseda organizačného výboru konferencie Tomáš Havlík, súčasný stav v oblasti spracovania použitých malých batérií a akumulátorov možno na Slovensku prirovnať k štartu na zelenej lúke. „Tento štart
aj vďaka akceptácii smernice Európskej únie nabral správny smer. Slovensko je však len na začiatku cesty a verejnosti chýba informovanosť ako možno recyklovať použité prenosné
batérie a akumulátory,“ dodal T. Havlík. Jeho slová potvrdila aj bohatá a vecná diskusia odborníkov k tejto problematike. Spracovanie použitých batérií Tomáš Havlík potvrdil, že spracovaniu použitých batérií sa venuje Centrum spracovania odpadov pri katedre neželezných
kovov a spracovania odpadov Technickej univerzity v Košiciach. Doterajšie štúdie potvrdili, že ročne sa dá umiestniť na Slovensku až 1000 ton malých batérií, v súčasnosti to je okolo 500 ton. „Do roku 2012 nám smernica Európskej únie ukladá vyzbierať a spracovať 25 percent použitých batérií, čo predstavuje objem okolo 250 ton,“ konkretizoval T. Havlík množstvo použitých batérií, ktoré by malo v najbližších troch rokoch skončiť u spracovateľov a nie na skládkach, keďže doteraz je organizovaný zber použitých elektročlánkov na Slovensku ešte len v štádiu projektov. Podľa neho by mala v tomto roku nadobudnúť v spolupráci s francúzskymi odborníkmi konkrétnu podobu linka na spracovanie prenosných batérií. Jej umiestnenie aj parametre ale nechcel pre obchodné tajomstvo konkretizovať.
Vstupom Slovenska do EÚ sa do legislatívy postupne dostávajú požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o použitých prenosných batériách a akumulátoroch, ktorá zaväzuje štáty EÚ zaviesť zber, dopravu a zhodnotenie na všetky druhy batérií v podmienkach SR. Aj úvodné témy rokovania medzinárodnej konferencie v Sklených Tepliciach a diskusie odborníkov ukázali, ako je potrebné zmapovať súčasný stav a ukázať perspektívy a možnosti likvidácie elektronického odpadu. Ako potvrdil iniciátor konferencie a profesor košickej univerzity T. Havlík, aj napriek platnosti smernice EÚ na území Slovenska od septembra 2008, súčasný stav je časovanou bombou. „Zákon vyslovene zakazuje občanom vyhadzovať staré batérie do odpadu, čo rešpektuje len málokto. Podľa našich výskumov stúpajúcim trendom používania mobilov a počítačov sa zvýšilo až o 30 percent zastúpenie lítiových batérií, ktoré svojím obsahom nebezpečných látok predstavujú
ďalšiu vážnu hrozbu pre ľudí a životné prostredie, ale na druhej strane obsahujú aj zložky ako kobalt, ktoré majú obmedzené zdroje v prírode a možno ich zachovať len urýchlenou recykláciou," priblížil T. Havlík v skratke jeden z konečných efektov historicky prvého medzinárodného stretnutia odborníkov k danej problematike u nás.


M. Petrániková, A. Miškufová, T. Havlík, D. Oráč, Technická univerzita v Košiciach, Hut¬nícka fakulta, Centrum spracovania odpadov, Katedra neželezných kovov a spracovania odpadov

Recyklácia lítiových batérií a akumulátorov

ÚVOD

So stúpajúcou spotrebou mobilných telefónov, prenosných počítačov, fotoaparátov, kamier a iných elektronických zariadení narastá aj dopyt po vyššej kapacite, menšej veľkosti, nižšej hmotnosti batérií a akumulátorov. Lítiové akumulátory majú oproti ostatným elektrickým článkom aj tieto výhody a preto ich podiel na svetovom trhu narastá.

Pri recyklácii lítiových batérií a akumulátorov (LIB) je primárnym cieľom získavanie kobaltu a lítia, pretože cena kobaltu v porov¬naní s inými kovmi je vysoká a lítium je nevyhnutný v mnohých priemyselných aplikáciách. Kvôli výrobe LIB vzrástla cena lítia z 300 US$ na 3000 US$ za tonu[l].

Recyklácia primárnych LIB bola sústredená v Japonsku a Severnej Amerike. V súčasnosti sa primárne aj sekundárne LIB recyklujú už aj v Európe. Nakladanie a spracovanie batérií v Európskej únii sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a rady číslo 2006/66/EU.

V Európe sa ročne spotrebuje približne 8 miliárd kusov batérii a akumulátorov. V roku 2003 lítiové batérie a akumu¬látory predstavovali 28 % podiel na svetovom trhu s batériami. Za posledných päť rokov vzrástol predaj LIB z 8.4 % na 27.3 %, zatiaľ čo predaj Ni-Cd batérií klesol z 63.8 % na 44.4 % [2]. Na Slovensku sa v súčasnosti žiadne batérie a akumulátory nevyrá¬bajú. Z celkového množstva dovezených batérií a akumulátorov na Slovensko v roku 2006 v množstve 341 ton tvorili články na báze Li približne jednu stotinu percenta. Na svete existuje viac ako 350 výrobcov lítiových batérií. Najväčšmi producentmi sú Čína, Japonsko a Kórea.

Lítiové batérie a akumulátory sa najčastejšie používajú v elektro¬nických zariadeniach ako mobilné telefóny, počítače, kamery, prenosné DVD, iPody, USB kľúče, ale tiež sa používajú vo vojenskej technike a v medicíne (kardiostimulátory). Tak isto treba brať do úvahy už existujúcu výrobu hybridných elektromobilov, kde sa sekundárne LIB používajú ako zdroj energie. Z environmentálneho a ekonomického hľadiska je dôležité zaoberať sa recykláciou týchto batérií pretože predstavujú cenný zdroj kovov ako Li, Mn, Co a Ni alebo ich zlúčenín.


Ing. Miroslav Tomeček, Agropret-pulz, a.s.

Lepšie nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom v komunálnej sfére

Najvyšší podiel z odpadov, ktoré sa tvoria v komunálnej sfére, predstavuje biologicky rozložiteľný odpad. Ten reprezentuje približne 30 percent z celkového množstva.. Jeho vyseparovaním sa znižuje nielen  množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládky, ale  zároveň sa vytvárajú aj možnosti jeho materiálového alebo energetického zhodnotenia .

1. Materiálové a energetické zhodnotenie

     Najvyšší objemový i hmotnostný podiel z komunálneho odpadu predstavuje biologicky rozložiteľný odpad. Odpad z údržby verejnej zelene je od  1. januára roku 2006 zakázané ukladať na skládky a musí byť zhodnocovaný. Pri tomto druhu odpadu prichádza do úvahy v prvom rade jeho materiálové zhodnotenie, keď je z neho na kompostárni, alebo na jednoduchom komunitnom kompostovisku vyrobený kompost a cenné organické látky sú prinavrátené späť do obehu. Nastupujúci (resp. vracajúci sa) trend využívania biomasy pri výrobe tepla umožňuje v mnohých lokalitách tiež energetické zhodnotenie podstatnej časti biologicky rozložiteľných odpadov. Štiepka z odpadového dreva a konárov sa tak stáva vítanou surovinou. Táto skutočnosť nadobúda stále väčší význam, napríklad z hľadiska realizácie Programu vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach z dielne Ministerstva hospodárstva SR alebo legislatívy Európskej únie, ktorá dala prednosť spaľovniam pred skládkami komunálneho odpadu.

2. Nové technológie spracovania odpadového dreva

     Upraviť odpad z údržby verejnej zelene a odpadové drevo do takej podoby, aby ho bolo možné kompostovať, či spaľovať, znamená použiť takú technológiu, aby spracované drevo bolo na svoj účel (kompostovanie, spaľovanie) skutočne použiteľné. Zaužívaná prax používania štiepkovačov pri úprave konárov na kompostárni už dávno ukázala, že tento spôsob spracovania drevnej hmoty nie je ideálny. Hladké rezné plochy dreva narezaného nožmi štiepkovača spôsobujú neúnosne dlhý čas kompostovacieho procesu z dôvodu veľmi pozvolného narušovania „hladkých“ drevných plôch mikroorganizmami. Pri kompostovaní bioodpadu na kompostárňach to predstavuje príliš dlhé doby pozdržania kompostovanej masy na spevnených plochách  a pri takto upravenom materiáli nemôžeme hovoriť o intenzívnom kompostovaní. Naproti tomu materiál spracovaný kladivovým drvičom vychádza rozvláknený, čo výrazne znižuje čas kompostovania. Nevýhodou spracovania dreveného odpadu drvičmi je zasa príliš veľká frakcia výsledného produktu, čo robí problémy nielen pri potrebných úkonoch na kompostárni, ale často je frakcia drviny príliš veľká aj na jej energetické využitie spaľovaním. Potenciálne spracovanie ďalších energeticky zaujímavých materiálov vznikajúcich v komunálnej sfére (kartón, zberový papier) je u štiepkovačov nemožné a pri kladivových drvičoch problematické.
     Pomerne jednoduchá technológia rezacích a miešacích vozov SEKO umožňuje spracovanie širokej škály odpadov vhodných na kompostovanie, aj na spaľovanie. Rezací voz SEKO spracovávaný materiál pomalým pohybom závitoviek, vybavených rezacími hviezdicami reže a zároveň premiešava, čím v závislosti od času pozdržania spracovávaného materiálu v aktívnom priestore dosiahne rovnomernú frakciu výsledného produktu požadovanej veľkosti. Výhodou rezacích vozov SEKO je jednak schopnosť spracovania takých materiálov, s ktorými si štiepkovač a väčšina drvičov neporadí (kartón, papier) a tiež jeho mobilita. Ťahaná verzia rezacieho a miešacieho voza SEKO dokáže prechádzať „rajónom“, kde je bioodpad postupne nakladaný a už počas cesty je materiál rezaný a komprimovaný, čo znamená, že počas jednej jazdy je schopný zobrať toľko odpadu, koľko by muselo byť zvážané na miesto spracovania niekoľkými vlečkami. V spoločnosti Agropret pulz, a.s., ktorá je výhradným importérom miešacích vozov SEKO na Slovensko, bolo uskutočnených viacero skúšok spracovania rôznych materiálov na rezacích vozoch SEKO a výsledky ukazujú, že možnosti využitia týchto strojov ďaleko prekračujú hranice ich pôvodného použitia, ktorým je spracovanie biologických odpadov vznikajúcich pri údržbe zelene a v poľnohospodárstve.

Agropret-pulz, a.s.
Kremnická 26, 851 01 Bratislava
Prevádzka : Sereďská cesta 740, 920 03 Hlohovec-Šulekovo
Tel.: 033/73 209 31, fax: 033/73 209 33
e-mail: info@agropretpulz.sk
www.agropretpulz.sk


Prof. Ing. Eva Chmielewská, CSc., Prírodovedecká fakulta UK Bratislava

Zneškodňovanie odpadov spaľovaním resp. energetické zhodnocovanie odpadov

Úvod

Spaľovaním sa odpad zneškodňuje najmä vtedy, ak obsahuje v prevažnej miere organické látky. Nebezpečný odpad je potrebné pred spaľovaním analyzovať na obsah toxických látok. Následne, akreditované pracovisko vykoná predbež¬ný spaľovací test a vhodnosť tohto spôsobu zneškodnenia nakoniec posúdi okresný hygienik z miesta spaľovne. Aby mohol prevádzkovateľ spaľovne organizovať proces spaľovania čo najoptimálnejšie, vychádza z výsledkov analýz odpadu.
Prednosťou tohto spôsobu zneškodňovania odpadu je redukcia jeho objemu na 80-95%, pričom vzniká nereaktívny, inertný popol. Ten sa spravidla ukladá na skládku. Odpad pri spaľovaní môže súčasne v mnohých prípadoch nahrádzať primárne fosílne palivá. Nemenej dôležitým faktom je v rámci spaľovacích procesov výroba energie.
K nevýhodám tohto spôsobu zneškodňovania odpadov patria vysoké investičné a prevádzkové náklady zariadení a potenciálne znečistenie ovzdušia pri nedostatočnom technickom vybavení (niekoľko miliárd Sk).
Prvá komunálna spaľovňa odpadu bola postavená v Nottingha¬me v Anglicku v roku 1874 a už 50 rokov po nej sa táto metóda zneškodňovania odpadov rozšírila aj na európsky kontinent a do Ameriky. Boli to však len jednoduché vsádzkové zariadenia na spaľovanie domového odpadu, ktoré vyžadovali podporné palivo.


Mag. Bernhard Hager, LL.M., Mag. Annamária Tóthová, NH Hager Niederhuber Advokáti s.r.o.

Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého sa stáva realitou

I. Právne hľadisko a CCS

1. Čo znamená CCS?
Skratka CCS znamená „carbon capture storage“ a je tým myslené zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, aby sa predišlo jeho vypúšťaniu do atmosféry. V samotnej podsta¬te ide pri tom o rad technologických procesov, ktorý zahŕňa zachytávanie CO2 z plynov vypúšťaných priemyslom a ich prepravu a injektáž do geologických formácií. Čo na prvý pohľad vyzerá ako neistý pokus o zníženie neustále narastajúceho množstva vypúšťaného CO2 so snahou priblížiť sa k naplneniu Kyotského cieľa, sa zdá byť na najbližšie roky a desaťročia jedna z najzaujímavejších legislatívnych oblastí v rámci práva životného prostredia ako aj v oblasti práva týkajú¬ceho sa povoľovania priemyselných prevádzok.
Európska komisia sa v priebehu posledného roku témou CCS a s ňou spojenými rôznymi uhlami pohľadu intenzívne zaobe¬rala a vidí v tom skutočnú možnosť na zníženie vypúšťania CO2 do atmosféry. Cieľom Komisie je dosiahnuť, aby priemyselné prevádzky a prevádzky na výrobu energie (od určitej veľkosti), vypúšťaný CO2 zachytávali a následne ukladali v podzemných zásobníkoch (napr. bývalé zásobníky zemného plynu) na na¬sledujúce desaťročia ba až storočia.
Prvým krokom k tomu bol návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o geologickom ukladaní oxidu uhliči¬tého z 23. januára 2008, ktorým sa zároveň zmenia už platné smernice (KOM(2008) 18 v konečnom znení). Dňa 6. apríla 2009 bol návrh schválený Radou v prvom čítaní.
Z právneho hľadiska je potrebné CCS posudzovať v prvom rade v rámci komunitárneho práva EÚ a z neho vychádzajúcich zmien a zásahov do jednotlivých národných legislatívnych systémov ako aj v rámci medzinárodného práva (napr. Londýnskeho protokolu alebo dohovoru OSPAR). V tomto ohľade je dôležité ozrejmiť si niektoré právne aspekty tohto návrhu smernice.

2. Návrh smernice

Na základe článku 175 Zmluvy o založení Európskych spo¬ločenstiev (subsidiárna kompetencia Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia) má byť prijatá samostatná „CCS smernica“ (smernica o geologickom ukladaní oxidu uhličitého). Súbežne s tým majú byť pozmenené niektoré, v súčasnosti platné smernice, ako napríklad:
- smernica týkajúca sa posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA),
- smernica o integrovanej prevencii a kontrole životného prostredia (IPKZ),
- smernica o veľkých spaľovacích zariadeniach, - rámcová smernica o vodách,
- smernica o environmentálnej zodpovednosti,
- rámcová smernica o odpadoch a
- nariadenie o preprave odpadov.
Návrh „CCS smernice“ obsahuje v siedmych kapitolách, okrem všeobecných ustanovení a definícii pojmov, aj úpravu k trom právnym aspektom:
• Vyhľadanie a preskúmanie vhodných úložných lokalít pre CO2
• Prevádzkovanie úložiska CO2 ako aj získanie povolenia na prevádzku
• Zapojenie tretej strany do sústavy
Oveľa zaujímavejšia je však otázka, ako veľmi CCS a prípadná „CCS smernica“ ovplyvní podniky z iných odvetví. V tomto prípa¬de sa môžeme zaoberať dvoma s tým súvisiacimi otázkami:
Ako prvé je potrebné vyriešiť otázku, či môže byť prevádzkovate¬ľovi zo strany príslušných úradov nariadená povinnosť (dodatoč¬ného) vytvorenia a prevádzkovania zariadenia na zachytávanie CO2 s cieľom zníženia množstva vypúšťania CO2 do atmosféry. Druhá otázka je, do akej miery môže byť existencia zariadenia na zachytávanie CO2 podmienkou na povolenie určitej prevádzky (od určitej veľkosti a kapacity).

Petr Trávníček, Zbyšek Karafiát

Kogenerace pomocí plynových spalovacích motorů

Úvod

V obecném slova smyslu kogenerace znamená kombinované využití elektrické energie a tepla. Oproti klasickým elektrárnám,
kogenerační zařízení využívají odpadní teplo k ohřevu vody, která se poté používá jako médium při vytápění přilehlých
i vzdálených objektů. Nejčastější aplikací kogeneračních jednotek jsou potom městské a průmyslové teplárny, spalovny komunálních odpadů, bioplynové stanice, ale i nemocnice, hotely atd. Technologická zařízení určená pro kogeneraci se v závislosti na požadovaném výkonu, účelnosti zařízení, investičních možnostech zadavatele a dalších podmínek, vybavují parními turbínami, spalovacími turbínami nebo spalovacími motory.

Frank Grodzki, Lanxess AG

EKO pneumatiky znamenajú zníženie emisií C02

Úvod

Európsky parlament na zasadnutí v Štrasburgu rozhodol, že všetky nové vozidlá budú povinne vybavené od roku 2011 ekologicky šetrnými pneumatikami a od roku 2012 budú pne¬umatiky podľa dosiahnutej úspory paliva, priľnavosti na mokrej vozovke a hodnoty valivého hluku rozdelené do „energetických tried“ podobne ako dnes domáce spotrebiče. Tieto opatrenia majú viesť k zníženiu spotreby paliva až o 20% a k výraznému zníženiu emisií CO2.

1. Povinné úsporné pneumatiky od roku 2011
Rozhodnutie Európskeho parlamentu je dôležitým stimulom pre európskych výrobcov pneumatík a ich subdodávateľov. „Okolo 75 percent všetkých pneumatík, predaných v Európe sa vyu¬žíva ako náhrada za staré a ojazdené pneumatiky,“ vysvetľuje Axel C. Heitmann, predseda predstavenstva spoločnosti LAN¬XESS AG, výrobcu špeciálnych kaučukových zmesí, ktoré sú základnou surovinou pre výrobu ekologických pneumatík.
Podľa údajov Európskej Komisie sú len samotné pneumatiky „zodpovedné“ za 20 percent spotreby paliva automobilu, čo znamená každú piatu plnú nádrž. „Na základe prognóz je predpoklad, že sa v priebehu nasledujúcich 25 rokov počet vozidiel na svete zdvojnásobí a široké využívanie inovo¬vaných technológií pneumatík sa stane nevyhnutnosťou. Eko pneumatiky by len v Európe, v prípade všetkých vozidiel usporili ročne takmer šesť miliárd litrov paliva a asi 15 miliónov ton vylučovaného CO2.
Členovia Európskeho parlamentu hlasovali už v marci za to, aby sa v európskych krajinách od roku 2011 stali pneumatiky šetriace palivo v nových vozidlách povinnými.

2. PREDPISY, DOKUMENTY, KOMENTÁRE

Kolektív

Parlament opätovne schválil novelu zákona o odpadoch, kvôli ktorej prezident vrátil už schválený zákon do NR SR

Úvod

Národná rada SR 15. apríla schválila novelu zákona, kto¬rým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. Poslanci tak prelomili veto prezidenta SR Ivana Gašparo¬viča, ktorý vrátil zákon koncom marca s odôvodnením, že obsahuje nepriame novely dvoch iných noriem zákona o odpadoch a environmentálnom fonde, ktoré s pôvodným zákonom nijako nesúvisia. Tento zákon nadobudol účin¬nosť dňom vyhlásenia (5.5.2009).
 Stanovisko prezidenta I. Gašparoviča
Podľa čl. IV prvého bodu § 22 ods. 1 prvej vety schválené¬ho zákona sa novelizuje povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov vytvárať počas prevádzky skládky odpadov účelovú finančnú rezervu, minimálne vo výške 50% celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí. Výška účelovej finančnej rezervy sa teda znižuje o polovicu. Dôvodom na vytváranie účelovej finančnej rezervy len minimálne vo výške 50 % celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí (nie v súčasnej plnej výške) je podľa odôvodnenia tejto zmeny v tom, že „v čase finančnej krízy je viazanie likvidných prostried¬kov v tomto objeme pre relevantné subjekty veľkou finančnou záťažou", pričom „táto zmena by mala výrazne pozitívny efekt na disponibilnú finančnú likviditu podnikov".
Stanovisko k novele zákona o odpadoch
V čl. IV schváleného zákona však nie je ustanovené, kto, kedy a akým spôsobom uhradí zvyšných 50% celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie sklád¬ky odpadov po jej uzavretí. Smernica Rady č. 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov v článku 8 písm. a) pre členské štáty ustanovuje povinnosť prijať také opatrenia, ktoré by zabezpečili, že pred začatím prevádzky skládky žiadateľ vykonal alebo vykoná primerané opatrenia, vo forme finančnej záruky alebo v podobnej forme, na základe postupov, o ktorých rozhodnú členské štáty, aby sa zabezpečilo, že povinnosti (vrátane opatrení o starostlivosti o skládku po ukončení pre¬vádzky) vyplývajúce z povolenia vydaného podľa ustanovení tejto smernice budú splnené a že budú dodržané postupy pre uzatvorenie skládky, ktoré vyžaduje článok 13 tejto smernice. Zníženie účelovej finančnej rezervy môže spôsobiť, že postupy ustanovené pre uzatváranie skládok sa nebudú dať splniť pre nedostatok finančných prostriedkov.
Stanovisko k novele zákona o Environmentálnom fonde
V čl. V schváleného zákona sa dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. O Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa čl. V schválené¬ho zákona v § 9 zákona č. 587/2004 Z. z. v znení zákona č. 276/2007 Z. z. kde sa ustanovuje postup poskytovania štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie z Environmentálneho fondu, sa dopĺňa odsek 11, podľa ktorého sa postup podľa odsekov 1až 6 nevzťahuje na žiadateľa, ktorým je organizácia v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Zákon č. 587/2004 Z. z. v § 9 ods. 1 ustanovuje náležitosti písomnej žiadosti o podporu činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej envi¬ronmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, podporu prieskumu, výskumu a vývoja zameraného na zisťovanie a zlepšenie stavu životného prostredia, podporu environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie a podporu riešenia mimoriadne závažnej environmentálnej situácie. 

Kolektív

Recyklácia kľúčových materiálov ohrozujúcich životné prostredie

Vláda Slovenskej republiky v prijatom uznesení z 11. marca 2009 uložila ministrovi životného prostredia vypracovať systémové opatrenia recyklácie kľúčových materiálov ohrozujúcich životné prostredie a spôsob ich realizácie. Vychádzala zo správy, ktorú vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s Recyklačným fondom. Obsahuje údaje o súčasnej úrovni recyklácie v rozhodujúcich komoditách odpadov – papier, plasty, sklo a kovový šrot, spôsob realizácie opatrení v oblasti recyklácie kľúčových komodít odpadov, ako aj problémy súvisiace s recykláciou týchto komodít.V rámci opatrení na podporu recyklácie kľúčových odpadov sú navrhované opatrenia, ktoré môže ministerstvo životného prostredia realizovať priamo alebo v spolupráci s inými rezortmi
– predovšetkým Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

1. Recyklácia kľúčových materiálov ohrozujúcich životné prostredie

Ministerstvo životného prostredia od novembra 2008 monitoruje nepriaznivý vývoj situácie v odpadovom hospodárstve Slovenskej republiky, ktorý sa prejavuje znižovaním odberu vyseparovaných druhov odpadov zo strany zhodnocovateľov - recyklátorov.
Nepriaznivá situácia na trhu s recyklovanými produktmi - druhotnými surovinami v Slovenskej republike je spôsobená problémami s odbytom druhotných surovín, a zároveň je sprevádzaná významným poklesom odbytových cien vyseparovaných zložiek odpadov, čo je dôsledok celosvetového poklesu cien primárnych surovín, ktoré sú vo výrobe čoraz viac využívané na úkor druhotných surovín. V súčasnosti sa problémy zhodnocovania a recyklácie koncentrujú v oblasti odberu vyseparovaných zložiek odpadov - plastov, papiera, skla, resp. kovového šrotu.

Podmienky uplatnenia dotácie pri nákupe slnečných kolektorov a kotlov na biomasu

Poznámka redakcie: Informácie boli prevzaté z internetovej stránky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

Tato novinka byla publikována v rámci spolupráce s časopisem Odpady.

Zdroj (autor): Ing. Ľubomír Mesároš
Web: http://www.epos.sk
Kontaktní e-mail:

Tweet

Datum uveřejnění: 29.5.09
Poslední změna: 29.5.2009
Počet shlédnutí: 1320