Novinky
Obsah časopisu Odpady 6/2008
Dajme zelenú zelenému prístupu v dizajne
Médiá a súčasná kultúra často interpretujú dizajn vo svetle luxusu a exkluzivity. Chápu ho zúžene, ako luxusnú záležitosť, ako efektnú pridanú hodnotu subjektom, ktorými by sme sa vo svojom starostlivo pestovanom a efektnom životnom štýle mali obklopovať. Tomuto elitárskemu pohľadu, zväčša podporenému účinnou silou marketingu, sa však vyčíta predovšetkým to, že prehliada také – z ekonomického hľadiska nezaujímavé – témy dizajnérskej tvorby, akými sú ekológia, udržateľnosť či jej sociálny rozmer.
Spätnou reakciou je potom mnohokrát len čiastková reflexia niektorých problémov, ktoré sa však opäť situujú do pozície diktovanej ekonomickými záujmami, napríklad v podobe súčasného „trendy“ ošiaľu spôsobeného „fair-trade“ výrobkami. A kruh sa nám uzatvára.
Odhaduje sa, že viac ako 80 % všetkých environmentálnych vplyvov, ktoré vznikajú v súvislosti s výrobkami, je predurčených už vo fáze návrhu. Príroda si s tým, čo vytvorí, dokáže poradiť aj sama, sama si to vyrobí i zrecykluje. Jej etické i morálne krédo ostáva čisté.
K dizajnu sa bežne pristupuje ako k pôsobivému vonkajšiemu stvárneniu (stylingu) logicky použitých technológií a materiálov, nadväzujúcemu na obsah výrobku. V bežnom uvažovaní si ho verejnosť rozhodne nespája s etikou. Prepojenie dizajnu a etiky je však veľmi dôležité. Na morálnu zodpovednosť dizajnérov poukazujú už od šesťdesiatych rokov mnohí kritici rozhorčení exploatáciou životného prostredia či zneužívaním tretieho sveta. Ekodizajn, relatívne úspešne zavedený pojem, neznamená podľa jeho zástancov len ekologicky ohľaduplnú tvorbu, vyplnenú princípmi recyklovateľnosti a šetrnosti k prírode, ale aj sociálnu angažovanosť, zohľadnenie ekonomických ideálov a základného humánneho taktu.
Možno výstižnejším prívlastkom než eko je preto „mravne ušľachtilý“ dizajn, ktorý mravnosť uplatňuje nielen vo vzťahu k človeku, ale aj k spoločnosti, životnému prostrediu i k samotnému dizajnu alebo dizajnérovi. Taká tvorba však už nemôže byť postavená na „štýloch a trendoch“. A v tomto bode sa automaticky stáva nezaujímavou pre komerčné ciele spoločností, ktoré často ovládajú návrhárov; a tiež nezaujímavou pre cieľového spotrebiteľa, ktorý predsa len vždy túži po reklamou kodifikovanom blaženom živote. Potenciál niektorých eticky umocnených tvorivých aktivít však dokáže preklenúť aj takto deformovaný pohľad spoločnosti. Niektoré zo zaujímavých projektov sa vďaka premyslenému marketingu alebo vlastnou rafinovanosťou dostali do pozornosti záujmových skupín, médií a napokon aj koncových zákazníkov, potešených svojou – možno trochu iluzórnou – etickou angažovanosťou.
Ak Vám otázka environmentálne priaznivých výrobkov nie je cudzia, dávam do pozornosti články z rubriky Ekodizajn.
Martina Bodišová
1. Minimalizácia, zhodnocovanie a zneškodňovanie
Spoločnosť .A.S.A. a jej pôsobenie v SR – predstavenie prevádzok – prebvádzka v TrnaveMgr. Eva Rajčáková
Spoločnosť .A.S.A. Trnava, spol. s r.o., ako spoločný podnik mesta Trnaav a spoločnosti .A.S.A. International Environmental Services GmbH s rovnakým 50 %-ným podielom pre obe strany stabilne pôsobí v odpadovom hospodárstve už 15 rokov.
Nakladanie s komunálnym odpadom troch miest a 59 obcí je od zberu až po konečné zneškodnenie, prípadne zhodnotenie každodennou pracovnou náplňou spoločnosti, ktorá predstavuje záberové územie takmer 173 500 obavyteľov.
Okrem komunálnej sféry spoločnosť ponúka:
- komplexné služby v nakladaní s ostatným aj nebezpečným odpadom pre firmy a organizácie,
- ďalej zabezpečuje zber a prepravu odpadov z lekárskych a nemocničných zariadení,
- prevádzkuje skládku ostatného odpadu a zariadenie na zhodnocovanie biologických odpadov.
Vymedzujeme pojem ekodizajn
Mgr. Martina Bodišová
S témou ekodizajn sa na stránkach nášho časopisu stretávame už niekoľko rokov. V tomto príspevku „ekodizajnovo zainteresovaným“ i tejto problematike neznalým bližšie vymedzujeme pojem ekodizajn, oboznamujeme s úlohou ekodizajnu v environmentálnej politike. Nezabudli sme ani na historický exkurz do dejín ekodizajnu.
Vyrábame ekodizajnový výrobok
Mgr. Martina Bodišová
Základný postup pri vývoji výrobku šetrného voči životnému prostrediu sa s tradičným postupom vývoja výrobku zhoduje v tom, že rovnako ako tradičný postup vychádza z určitého zadania, ktoré je niekoľkými krokmi preverované a vylepšované tak, aby boli optimálne splnené všetky dôležité požiadavky. Do záverečného štádia tak v oboch prípadoch spadá vypracovanie komplexnej dokumentácie nutnej k začatiu výroby nového alebo inovovaného výrobku, odskúšanie prototypov a prípadné práce spojené s uvedením výrobku na trh.
Odlišnými rysmi ekodizajnu od tradičného spôsobu vývoja výrobku je predovšetkým stanovenie environmentálneho profilu výrobku a zvolenie vhodnej stratégie ekodizajnu, čiže spôsobu, ktorým bude negatívny dopad výrobku na životné prostredie znížený.
Predstavujeme Recyklačný fond
Ing. Ivan Tirpák, CSc., Ing. Katarína Bauerová, sektor odpadových olejov RF
V júli minulého roka sme v časopise Odpady začali s rubrikou Predstavujeme Recyklačný fond. Postupne sme vám predstavili činnosť Všeobecného sektora (7/2007), Sektor plastov (8/2007), Sektor elektrických a elektronických zariadení (EEZ) (9/2007), Sektor skla (10/2007), Sektor vozidiel (11/2007), Stratégiu zberu a zhodnocovania zberového papiera na Slovensku po vzniku Recyklačného fondu (12/2007), Sektor opotrebovaných batérií a akumulátorov(1/2008) a Sektor opotrebovaných pneumatík (3/208). Seriál dnes uzatvárame príspevkom o Vývoji procesu nakladania s odpadovými olejmi po vzniku Recyklačného fondu, ktorý pre nás pripravili Ing. Ivan Tirpák, CSc. a Ing. Katarína Bauerová zo sektora odpadových olejov Recyklačného fondu.
Recyklačný fond poskytene ďalších 36,5 milóna korún na podpori zberu a zhodnocovania odpadov
Mgr. Ivana Luptáková
Správna rada Recyklačného fondu na svojom štvrtom tohtoročnom zasadnutí vyhovela 7 žiadostiam o poskytnutie dotácií. Recyklačný fond tak podporí projekty zberu a zhodonocovania odpadov ďalšími viac ako 36,5 miliónmi korún. Od začiatku roka správna rada schválila dotácie pre celkovo 30 projektov v súhrnnej výške bezmála 228,4 miliónov korún.
Biomasa ako palivo
prof. Ing. František Janíček, PhD., doc. Ing. Ivan Daruľa, PhD., doc. Ing. Ján Gaduš, PhD., Ing. Juraj Kubica
Text upravila Ivana Lisická
Získavanie energie z biomasy patrí medzi najstaršie energetické technológie, ktoré ľudstvo používalo ako primárny zdroj tepla a svetla už v dobe kamennej. O niekoľko tisícročí nástupom fosílnych palív sa rýchlo obnoviteľná biomasa dostala do úzadia.
V súčasnosti dopady využívania fosílnych palív na naše životné prostredie a ich neobnoviteľnosť si vynucujú zamyslieť sa nad inými možnosťami a spôsobmi získavania energie, a to, na jednej strane zo zdrojov, ktoré sú rýchlo obnoviteľné, a na strane druhej z takých, u ktorých počas procesu získavania energie z nich nedochádza k nadmernému znečisťovaniu životného prostredia. Táto cesta vedie k opätovnému návratu k prvotnému zdroju energie - k rýchloobnoviteľnej biomase.
Banskobystrický kraj dostal z Recyklačného fondu 645 miliónov Sk
Mgr. Ivana Luptáková
Recyklačný fond doteraz za viac ako 6 rokov činnosti schválil projekty za viac než 2,99 miliardy Sk, keď vyhovel viac ako 6 300 žiadostiam podnikateľov a obcí o finančné prostriedky. V tomto roku už schválil dotácie zatiaľ pre celkovo 23 projektov v súhrnnej výške 191,8 milióna korún. S prispením fondu sa vytvorilo doteraz 930 nových pracovných miest. Len vlani sa s podporou Recyklačného fondu na Slovensku vyzbieralo 212 000 ton a zhodnotilo 134 000 ton odpadov. Informoval o tom predseda Správnej rady Recyklačného fondu Ing. Juraj Dlhopolček.
2. Predpisy, dokumenty, komentáre
Zákon č. 665/2007 Z.z. z 11. decembra 2007 o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu (Zákon o ekodizajne)
Dôvodová správa k novému zákonu o ekodizajne
Zákon a ekodizajn v architektúre
Branislav Jelenčík
Ekodizajn v znení zákona – Zákon z 11. decembra o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu (zákon o ekodizajne) pohľadom dizajnéra
Branislav Jelenčík
Je celkom prirodzeným osudom zákonov byť alebo nebyť v strede pozornosti širokej verejnosti. Žiaden odborník, špecialista či profesionál dnes už asi nie je rozčarovaný zo skúseností s verejnou akceptáciou konkrétnych zákonov, z povedomia o ich znení či korektnosti výkladu. Zákony jednoducho pribúdajú. Menia svoju podobu. Stávajú sa európskejšími. Na druhej strane „Matka spravodlivosť“ má zaviazané oči, aby nevidela biedu ich ohýbania a prispôsobovania. Naviac má isto v ušiach aj kusy vaty, aby nepočula! Zákon o pravidlách v cestnej doprave či o zdravotnej starostlivosti má na verejnosť ďaleko intenzívnejší dopad ako tzv. špecializované – profesne úzko zamerané zákony. Tak by sa aspoň mohlo zdať na prvý dojem. Prípadne z reakcií médií a záujmových skupín. Je to však nespochybniteľná pravda? Koncom minulého roka prijala NRSR odborníkmi dlho očakávaný zákon „O environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu“ – pre nás jednoducho „Zákon o ekodizajne“. V záplave iných mediálnych bômb ako koalično–opozičné šarvátky, Ďurianovej životný príbeh, 2. pilier dôchodkového poistenia a pod., široká verejnosť radšej nebola znepokojovaná jeho prítomnosťou. Akési pokyny pre výrobcov, spracovateľov, či prepytujem dizajnérov predsa nikoho nezaujímaju. Prišiel však február a tu zrazu niekoľkotisíc ľudí stálo v sychravom piatkovom popoludní na námestí v Pezinku, aby zabojovali proti nepovolene budovanej skládke. Koľko z nich vedelo o tomto zákone, koľko z nich si uvedomovalo, že ich chce štát formou zákona chrániť pred nežiaducimi dopadmi na životné prostredie, pred nekontrolovateľným nárastom nespracovateľného odpadu či plytvania surovinami, alebo viditeľného vypúšťania karcinogénnych čiastočiek hore komínmi. A to dokonca priamo systémovo, takpovediac od začiatku, od prvých ídeí či čiar na výkresoch. Od rozpočtov, cez prípravu výroby, spracovanie polotovarov, výrobné operácie, logistiku až po revitalizáciu, recykláciu alebo konečné narábanie s odpadom. Že to nesúvisí? Naopak! Práve premyslená politika implementácie ekodizajnu do výrobného realizačného kontextu môže byť prvotným účinným krokom aj v boji proti neregulovaným skládkam, proti narastajúcej hrozbe „vtečenia“ riek odpadu z periférií do ulíc našich miest. (Mimochodom tá pezinská skládka je pekelne blízko mesta). Protestujúci sa oprávnene odvolávajú na jeden zo zákonov. Uvedomujú si však existenciu iného zákona, ktorý má s ich aktivitou priamy súvis? Keby som chcel vyjadriť kacírsku myšlienku, som hlboko presvedčený (vzhľadom na slovenskú realitu), že len malé percento z nich by bolo ochotné vzdať sa nákupu tovaru, ktorý by bol v rozpore s týmto zákonom, ak by bol cenovo alebo inak výhodný. Ešte zanedbateľnejšie percento by dokázalo tento tovar z hľadiska znenia zákona rozpoznať – vyhodnotiť. O percente tých, ktorí zodpovedajú za podobu tovaru, výrobkov a môžu svojím rozhodnutím zákon obchádzať, ignorovať či vybavovať výnimky v povoľovaní – a neurobili by to za nič na svete, si neodvážim ani zauvažovať! Skúsme sa teda na túto problematiku pozrieť podrobnejšie.
3. Spektrum
Deň Zeme: ENVI-PAK sa pridal k akcii Vyčistime si Slovensko
Oprávnená organizácia ENVI-PAK sa ako partner pridala k Ministerstvu životného prostredia SR a mimovládnej ochranárskej organizácii Greenpeace, ktorí spoločne vyhlásili projekt Vyčistime si Slovensko. Cieľom projektu je prispieť k odstráneniu odpadov nachádzajúcich s v našom okolí. Ide najmä o drobný odpad, ktorý nezodpovední ľudia vyhadzujú v okolí ciest. Myšlienkou iniciatívy, na ktorej sa zúčastňuje aj Združenie miest a obcí Slovenska, je vyzvať občanov, aby na obvodných úradoch životného prostredia nahlásili miesta, kde sa nachádzajú čierne skládky.
4. výstava recyklácie a zhodnocovania odpadov R.I.S.
Mgr. Ľubomír Pospíšek, BB Expo, spol. s r.o.
Štvrtý ročník najväčšej ekologickej výstavy na Slovensku recyklácia a zhodnocovanie odpadov R.I.S. (Recyklácia, Inovácia, Separácia) sa uskutočnil 22. - 25. apríla 2008 v Banskej Bystrici.
Výstavy sa zúčastnilo 84 vystavovateľov z oblasti odpadového hospodárstva. Okrem slovenských spoločností sa mohli návštevníci stretnúť aj s firmami zo zahraničia (Česká republika, Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Maďarsko, Poľsko a Nórsko), čo zdôraznilo jej medzinárodný charakter. Ucelenou expozíciou všetkých členov sa na výstave prezentovala Republiková únia recyklačného priemyslu - RUReP. Skladbu vystavovateľov doplnila kompletná prezentácia združení kolektívneho zberu.
Na výstave R.I.S. predstavili svoje aktivity tiež spracovatelia ojazdených vozidiel
Najmodernejšia, ale aj klasická technológia recyklácie autovrakov
Peter Farárik
V spracovaní starých vozidiel sa na Slovensku dosiahol v posledných rokoch výrazný pokrok. Podľa štatistiky Recyklačného fondu, ktorého podpora smeruje do zvyšovania technologickej vybavenosti spracovateľských prevádzok, sa vlani podarilo spracovať vyše 28-tisíc starých vozidiel. Pritom ešte v roku 2004 to bolo len 723 autovrakov. Ich komponenty sa stali cenenou surovinou a vyslúžilé autá predovšetkým nie sú viac hrozbou životnému prostrediu.
Časopis společnosti Asekol zvítězil v soutěži Zlatý středník
Zpětný odběr ovládl kategorii nejlepší časopis státní, veřejné a neziskové sféry
Ondřej Tesař, Asekol
Nezisková společnost ASEKOL, která se zabývá organizací sběru a recyklace vysloužilých elektrozařízení, uspěla v prestižní soutěži firemních časopisů Zlatý středník. Magazín Zpětný odběr zvítězil v kategorii Nejlepší časopis státní, veřejné a neziskové sféry. Soutěž každoročně vyhlašuje organizace PR Klub. Letos proběhl už šestý ročník.
Program Ľudia pre stromy oživí zeleňou 34 miest po celom Slovensku
Sumou vyše 1,4 milióna korún podporila Nadácia Ekopolis 34 najlepších projektov v 3.ročníku grantového programu Ľudia pre stromy, ktorého generálnym partnerom je Skupina Skanska v SR. O podporu sa uchádzalo 282 žiadateľov z celého Slovenska. Na svoje projekty požadovali sumu vyše 18,8 milióna korún. Cieľom programu je zvýšiť záujem ľudí o svoje okolie a zlepšiť životné prostredie výsadbou vhodných drevín alebo ich záchranou.
Ekorok s Nestlé
Peter Farárik
Pri príležitosti Dňa Zeme vyhodnotili v Prievidzi 5. ročník Ekoroku s Nestlé. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia mesta, firmy Nestlé Slovensko, ôsmich základných a dvoch materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Prievidza.
Koncepcia environmentálne priaznivého (zeleného) rozvoja miest
Norbert Lojko
Väčšina európskej populácie žije v mestách a urbanizovaných oblastiach. Mestá všetkých veľkostí sú už nenahraditeľnými ekonomickými, sociálnymi a kultúrnymi hodnotami.
Európske mestá čelia v súčasnosti rastúcemu počtu rôznych problémov, ako sú: demografické zmeny, sociálna nerovnosť, migrácia, sociálne odlúčenie určitých skupín obyvateľstva, nárast podnikateľskej a priemyselnej činnosti, ako aj nedostatočná ochrana životného prostredia.
S cieľom zachovania trvalo udržateľného rozvoja kvality života v mestách musíme akceptovať komplexnejší prístup k rozvoju miest. Musíme začať využívať nové metódy plánovania, musíme rozvíjať zmysel pre zodpovednosť v politike rozvoja miest. Je nevyhnutné používať komplexné stratégie rozvoja, ako aj koordinovať aktivity všetkých osôb a inštitúcií, ktoré sú zapojené do procesu plánovania a rozvoja miest.
Exkurzie do separačného strediska VPS
Mgr. Rudolf Pado, Predseda a projektový manažér OZ TATRY
V rámci kampane "Neseparujte sa! Separujte s nami", na ktorej spolupracujú Občianske združenie TATRY, mesto Liptovský Mikuláš a Verejnoprospešné služby (VPS) Liptovský Mikuláš majú základné, stredné a materské školy možnosť navštíviť separačné (triediace) stredisko VPS. OZ TATRY zaslalo túto ponuku 32 školským subjektom v zberovej oblasti VPS a prianím OZ TATRY, je aby exkurziu absolvovali všetci žiaci z oslovených škôl. Jedným z cieľov exkurzií je aj zbúranie mýtu v hlavách ľudí: "Načo separovať, aj tak to všetko končí na skládke."
Korešpondenčná škola ekológie (10. ročník)
Žiak rieši v každom kole, ktorých je 6 (september 2008 – marec 2009), rôzne úlohy (otázky, osemsmerovky, doplňovačky a pod.). Na ich riešenie je určený čas jeden mesiac. Potom sú riešenia zasielané (zvyčajne hromadne cez koordinátora na škole) na adresu organizátora – OZ TATRY. Správne odpovede sú v 2 – 3 termínoch zasielané na školu, zvyčajne spolu s ďalšími environmentálnymi materiálmi a informáciami.
Každý žiak, ktorý sa zúčastní všetkých kôl KŠE (zásada systematickosti) a získa minimálne 50 % z možných bodov (zásada primeranej náročnosti), obdrží od organizátorov symbolický „Certifikát absolventa KŠE.“
V 10. ročníku „KŠE“ je témou „Chránené krajinné oblastí v SR a NATURA 2000“ (2008/2009). 11. ročník bude venovaný téme „Globálne klimatické zmeny“.
Každý môže ... ... triediť odpad a pomôcť tak životnému prostrediu
Keď sa nás niekto opýta na životné prostredie, väčšina z nás odpovie, že mu na ňom záleží a snaží sa prispieť k jeho ochrane. Ale nie všetci vieme, "ako na to". Oprávnená organizácia ENVI-PAK, prevádzkovateľ systému ZELENÝ BOD na Slovensku, preto v máji spustila osvetovú kampaň, v ktorej sa obyvatelia Slovenska dozvedia, že "Každý môže... triediť odpad". Kampaň zahŕňa outdoor, rozhlasovú a printovú kampaň, trainmail, komunikáciu v prostriedkoch hromadnej dopravy, online komunikáciu, ako aj zábavno-vzdelávacie podujatia pre verejnosť.
Podujatia Priateľov Zeme-SPZ v slovenských mestách spojili ľudí všetkých vekových skupín
Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ
Šnúra verejných akcií Priateľov Zeme-SPZ v najväčších slovenských mestách bola úspešná. Okrem osvetovej činnosti v prospech ekologického spôsobu života vyzbierali tiež množstvo podpisov na petíciu proti zväčšeniu kapacity prešovskej spaľovne nebezpečných odpadov aj na petíciu proti ťažbe uránu na Slovensku.
Kalendár vybraných veľtrhov a výstav v SR a ČR
Informácie z domova i zo zahraničia
Tato novinka byla publikována v rámci spolupráce s časopisem Odpady.
Zdroj (autor): PaedDr. Erika Fajnorová
Web: http://www.epos.sk
Kontaktní e-mail:
Datum uveřejnění: 26.10.08
Poslední změna: 26.10.2008
Počet shlédnutí: 1460