Obsah časopisu Odpady 6/2007

Obsah časopisu Odpady 6/2007

ODPADY VII. ročník
vydáva vydavateľstvo EPOS, www.epos.sk

Číslo 6/2007 vyšlo 12. júna 2007

Editorial

„Tak si z nás zasa robia smetisko, pani Müllerová!“,
zvolal by dobrý vojak Švejk, keby žil v dnešnej dobe, bol ekologickým aktivistom a záležalo mu na tom, kde žije. Zvolal by to, len čo by strávil medializovanú akciu neregistrovanej rakúskej firmy, ktorá s falošnými dokladmi chcela prostredníctvom na všetko odhodlaného prepravcu prepašovať na Slovensko zopár ton odpadov...
„Tak na to stále s..ú, pani Müllerová!“,
pokrútil by dobrý vojak Švejk hlavou, keby si prečítal, že Rakúsko ani po šiestich rokoch výziev a upozornení nebolo schopné vyriešiť problém znečisťovania (nuž, nazvime to pravým menom – likvidácie) rieky Rába nezodpovednou kožiarskou firmou.
„Tak my už musíme v noci svetielkovať, pani Müllerová!“,
vzdychol by si dobrý vojak Švejk pri sledovaní ďalšej z nespočetných demonštrácií proti existencii jadrových elektrární na území Čiech a Slovenska.
Prečo Švejk a prečo také negatívne správy z Rakúska?
Na absurdity dnešnej doby treba byť vyzbrojený minimálne švejkovskou filozofiou, inak hrozí, že neprežijeme.
A Rakúsko?
Ak trochu zalovíme v pamäti, rakúski ekologickí aktivisti s obľubou útočia na postkomunistických susedov, teda na Českú republiku, Slovensko a Maďarsko. S ešte väčšou obľubou nás zvyknú poúčať, čo máme a čo nemáme robiť, čo je pre nás vhodné a čomu by sme sa mali vyhnúť. Žiaľ, čoraz častejšie majú ich aktivity tragikomický charakter. Našu jadrovú energiu považujú za nebezpečnú a ohrozujúcu existenciu ľudí, sú precitlivelí na poriadok v uliciach svojich miest a chvália sa tým, ako malebne vyzerá ich krajina.
A tak rakúska vláda namiesto „nebezpečnej“ atómovej energie koketuje s megalomanskými plánmi na výstavbu gigantickej tepelnej elektrárne, ktorá pravdepodobne „zhltne“ celý prídel emisií CO₂, ktorý má Rakúsko k dispozícii – nevadí, dokúpia od susedov...
Čisté ulice miest si zabezpečujú aj nelegálnym vývozom odpadu do susedných krajín, veď vždy sa nájde nejaký zdochlinár, ktorý za päť korún zasviní všetko okolo seba... a superpoctivý rakúsky colník už dohliadne na to, aby sa žiadne svinstvo naspäť do krajiny nedostalo...
A nad nezodpovednou firmou rozprestrú nepriestrelné krídla neschopnej štátnej byrokracie..., veď Rába odteká na východ a tam je, podľa mienky mnohých „staroeurópanov“, kráľovstvo chudoby a zaostalosti ducha...
Nemám v úmysle vyvolávať vášne. Len som na konkrétnych príkladoch prístupu jednej „staršej“ európskej krajiny a jej administratívy k „novým“ členským štátom chcel ilustrovať, aká priepasť je medzi tým, čo deklarujú v Bruseli, a tým, čo sa deje v praxi...
Ale aj tak si neodpustím poznámku na záver – viete si predstaviť, čo by sa dialo, keby Rába tiekla do Rakúska, keby sme sa pokúsili slovenský odpad ilegálne vyviezť na územie tejto peknej krajiny alebo keby sa vlády Slovenska a Čiech dohodli na výstavbe megatepelnej elektrárne?

MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIE

Františka Michalíková, Fridrich Zeleňák, Marián Košuth,  Technická univerzita v Košiciach, Fakulta BERG, Ústav geo a environmentálnych technológií, Košice
TUHÉ ODPADY ZO SPAĽOVANIA UHLIA VO FLUIDNÝCH KOTLOCH - ICH MORFOLOGICKÉ, CHEMICKÉ, MINERALOGICKÉ/PETROGRAFICKÉ VLASTNOSTI

V príspevku sú prezentované morfologické, chemické a mineralogické/petrografické zloženia častíc popolov z čierneho a hnedého uhlia spaľovaného vo fluidných kotloch, ktorých vznik závisí od vlastností anorganických zložiek v uhlí a od teploty spaľovania uhlia.
In the paper are presented of morphological, chemical and mineralogical compositions of ashes particles from black/hard and brown coal in fluidized boilers. Their origin depend  on properties of  anorganical components in coal and on temperature of burning coal.

Karel Murtinger, Biologické centrum Akademie věd České republiky, v.v.i., Hydrobiologický ústav, České Budějovice
MOŽNOSTI VYUŽITÍ BIOMASY

Při využití biomasy se energie uvolňuje zpravidla ve formě tepla spalováním, t.j. oxidací vzdušným kyslíkem. Takto vzniklý oxid uhličitý pak opět může být rostlinami zachycen a celý cyklus se opakuje. Rostlinná biomasa je tvořena řadou sloučenin; jako zdroj energie mají největší význam celulóza, hemicelulózy, škrob, lignin, oleje a pryskyřice.

Branislav Moňok, Priatelia Zeme – Spoločnosť priateľov Zeme, Košice
KOMPOSTOVANIE V EÚ VI. – KOMPOSTÁREŇ CMC NÁMĚŠŤ, A.S.

Exkurzie v kompostárni spoločnosti CMC Náměšť, a.s., som sa zúčastnil v rámci kurzu Biologické spracovanie odpadu, ktoré organizovala Zemědělská ekologická regionální agentúra (ZERA) v Náměšti nad Oslavou v Čechách. Po kompostárni nás sprevádzala Ing. Lucie Valentová a Ing. Květuše Hejátková.

PREDPISY, DOKUMENTY, KOMENTÁRE

VYHLÁŠKA MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 227/2007 Z.Z. Z 23. APRÍLA 2007, KTOROU SA MENÍ A DOPĹŇA VYHLÁŠKA MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 125/2004 Z. Z., KTOROU SA USTANOVUJÚ PODROBNOSTI O SPRACÚVANÍ STARÝCH VOZIDIEL A O NIEKTORÝCH POŽIADAVKÁCH NA VÝROBU VOZIDIEL

JUDr. Božena Gašparíková, Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava
NOVÝ ZÁKON O PREVENCII A NÁPRAVE ENVIRONMENTÁLNYCH ŠKÔD

V roku 2004 bola v EÚ prijatá smernica EP a R 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd. Členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do 30. 4. 2007.
Podľa preambuly smernice je v EÚ veľa kontaminovaných miest, ktoré predstavujú závažné zdravotné riziká a dramaticky sa zrýchlila strata biodiverzity. Preto bola popri mnohých už jestvujúcich smerniciach v oblasti životného prostredia prijatá táto smernica, ktorej účelom je zaviesť nový typ environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd založenej na zásade znečisťovateľ platí.
Navrhuje sa prevziať smernicu do slovenského právneho poriadku novým zákonom. S prípravou zákona začalo MŽP SR už v roku 2005 a v súčasnosti (máj 2007) je návrh v druhom čítaní v Národnej rady SR. Jeho schválenie sa predpokladá do konca júna 2007. Zákon prináša nový pojem environmentálnej škody a najmä povinnosť prevádzkovateľov vykonať na vlastné náklady preventívne a nápravné opatrenia na zabránenie vzniku, resp. na odstránenie následkov environmentálnej škody nad rámec doterajších povinností prevádzkovateľov.

NÁVRH ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 469/2002 Z. Z. O ENVIRONMENTÁLNOM OZNAČOVANÍ VÝROBKOV V ZNENÍ ZÁKONA Č. 587/2004 Z. Z.

Ing. Dominik Garaj, environmentálny manažér, Zvolen
ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO SR

Nie je potrebné nijako zvlášť zdôrazňovať, že problematika ochrany životného prostredia je stále aktuálnejšou témou, a to nielen v odborných diskusiách, ale aj v každodennom živote. Spôsobov a ciest, ktorými sa s touto témou stretávame, je čoraz viac. Jednou z najplošnejších oblastí s „najmasovejším“ záberom je problematika tvorby odpadov a odpadového hospodárstva ako takého. Keďže každý z nás je producentom odpadov stretávame sa s ňou v podstate všetci. Od „jednoduchého“ zaplatenia poplatku za komunálny odpad u občanov, cez tvorbu vnútorného odpadového hospodárstva podnikov, až po plnenie národných a nadnárodných noriem a dohovorov. Preto aj legislatíva ako jeden z nástrojov na zabezpečenie ochrany životného prostredia je v oblasti odpadov pomerne obsiahla. Berúc do úvahy  množstvo zmien v tejto legislatíve, ktorých počet sa od roku 2001 a neskôr vstupom SR do EÚ ešte viac zvyšuje, je jasné, že dôsledné plnenie povinností vyplývajúcich z požiadaviek legislatívy v tejto oblasti nie je vôbec jednoduché.

VYHODNOTENIE ČINNOSTI A DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY SLOVENSKEJ INŠPEKCIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V ROKU 2006
Činnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia (ďalej len inšpekcia) sa v roku 2006 riadila Plánom hlavných úloh SIŽP na rok 2006, ktorý bol schválený uznesením č. 161 z 12. operatívnej porady ministra životného prostredia, konanej dňa 3. novembra 2005.
Plán hlavných úloh inšpekcie tvorili plány hlavných úloh útvarov inšpekcie ochrany vôd, inšpekcie ochrany ovzdušia, inšpekcie odpadového hospodárstva, inšpekcie ochrany prírody a krajiny, inšpekcie biologickej bezpečnosti, útvaru integrovaného povoľovania a kontroly a finančného zabezpečenia SIŽP na rok 2006.
Kontrolnú činnosť a ďalšie odborné činnosti zabezpečovali regionálne inšpektoráty životného prostredia so sídlami v Bratislave (vrátane vysunutého pracoviska v Nitre), Banskej Bystrici, Žiline a v Košiciach, v oblastiach ochrany vôd, ochrany ovzdušia, odpadového hospodárstva, ochrany prírody a krajiny, biologickej bezpečnosti a integrovaného povoľovania a kontroly.
Ústredie inšpekcie a jeho odborné útvary so sídlom v Bratislave zabezpečovali metodické a odborné riadenie všetkých podriadených organizačných zložiek.
Sumárny prehľad najdôležitejších výsledkov činnosti inšpekcie za rok 2006 je uvedený v nasledujúcich kapitolách v tabuľkovej forme so stručným komentárom. Podrobné vyhodnotenie plnenia plánu hlavných úloh a  činnosti jednotlivých odborných útvarov je uvedené v prílohách č. 1/ až 6/. Prílohu č. 7/ tvorí vyhodnotenie finančného zabezpečenia činnosti a plnenia plánu hlavných úloh za rok 2006, prílohu č. 8/ tvorí vyhodnotenie vnútornej kontrolnej činnosti inšpekcie.

SPEKTRUM

Ing. Tomáš Lobpreis, FCHPT STU, Bratislava
PROBLEMATIKA MONITOROVANIA ORGANICKÝCH KONTAMINANTOV VO VODNOM PROSTREDÍ A POROVNANIE S PASÍVNYM VZORKOVANÍM

Problematika stanovenia stopových koncentrácií kontaminantov vo vodnom prostredí je stále aktuálna, najmä v prípade organických kontaminantov vyskytujúcich sa v prostredí v stopových koncentráciách. Patria medzi ťažko degradovateľné látky, pričom u mnohých z nich dochádza k bioakumulácii v organických tkanivách. Takéto látky označujeme ako perzistentné organické polutanty (POPs). Kvôli ich značnému hydrofóbnemu charakteru dochádza k ich zakoncentrovávaniu v lipofilných tkanivách organizmov. Stopové koncentrácie týchto látok pôsobia chronicky, dlhodobo a majú negatívne environmentálne dopady. Nízke koncentrácie sú najťažšie stanoviteľné, keďže koncentrácia látok je často pod hranicou medze detekcie aj pri použití náročných inštrumentálnych techník.

Mgr. Rudolf Pado, OZ TATRY, Liptovský Mikuláš
NA SKLÁDKY NIE SME KRÁTKI!

V ostatnom čase slovenskú krajinu hyzdia desiatky tzv. divokých, čiernych alebo nelegálnych skládok odpadov. Vo všeobecnosti sa aj medzi osvietenými ľuďmi traduje, že neexistujú účinné opatrenia k predchádzaniu a odstraňovaniu nežiaducich odpadov z krajiny. Pozrime sa na túto problematiku bližšie.
V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody na skládkovanie odpadov, ak sa takáto činnosť plánuje vykonávať na území s II. a III. stupňom ochrany, t. j. v chránených krajinných oblastiach a národných parkoch.
Na území so IV. stupňom ochrany, t.j. v chránených areáloch je zakázané umiestňovať a rozširovať skládky odpadov a na území s V. stupňom ochrany, tzn. na území prírodných rezervácií a prírodných pamiatok, je taktiež zakázané znečisťovať územie nielen odpadmi, ale aj odpadkami.
Ľudia, ktorí nájdu v takomto území skládku odpadov, väčšinou argumentujú pri podaniach napr. k Slovenskej inšpekcii životného prostredia tým, že bol porušený zákon o ochrane prírody a krajiny, nakoľko nebol daný súhlas orgánu ochrany prírody na „skládkovanie odpadov“. Aká je však skutočnosť?

Ing. Květuše Hejátková, ZERA - Zemědělská a ekologická regionální agentura, o.s. Náměšť nad Oslavou, Ing. Vlastimil Altmann, Ph.D., Česká zemědělská universita, Technická fakulta, Katedra využití strojů, Praha
TŘÍDĚNÍ, SBĚR A ZPRACOVÁNÍ SEPAROVANÝCH SLOŽEK Z KOMUNÁLNÍHO ODPADU V SYSTÉMU ODPADOVÉHO HOSPODÁŘSTVÍ REGIONU SVAZKU OBCÍ OKRESU TŘEBÍČ

Sledovaný region je charakterizován jako oblast s převažující vesnickou zástavbou o celkovém počtu 165 obcí. Celkový počet obyvatel daného regionu je 116 617. Katastrální rozloha celého území je 157 160 ha. V tabulce 1 je uvedena teoretická produkce komunálního odpadu a současně skutečná produkce v dané lokalitě za rok 2005. Teoretická produkce zahrnuje domovní odpad, ale i odpad jemu podobný vzniklý na území obcí.
Skutečná produkce komunálního odpadu je v regionu vyjádřena prostým součtem skutečně odvezeného množství směsného komunálního odpadu na skládku a vyseparovaných složek z tříděného sběru (papír, plasty, sklo), který zde probíhá.

KRÁTKE SPRÁVY Z REGIÓNOV

Žilinský kraj dostal z recyklačného fondu takmer 260 mil. Sk * Recyklačný fond prispel k zvýšeniu spracovania zberového papiera o 30% * Zberné suroviny triedia papier z komunálneho zberu pre potreby papierní * SAGI podomovo vymieňa starý papier za toaletný papier a hygienické vreckovky *  Raslavice: Rómovia šetria prostredie aj peniaze obce * Slováci vyseparovali s podporou ENVI-PAK v roku 2006 takmer 41 tis. ton odpadov z obalov * Vďaka dotovaným projektom pribudlo vlani 119 nových pracovných miest * Stavebné dosky z obalov na nápoje a potraviny * Deň Zeme - využitá príležitosť pre zvýšenie ekologického povedomia detí * Kompostovacie semináre v Liptovskom Mikuláši * Svetový deň vody 2007

INFORMÁCIE Z DOMOVA I ZO ZAHRANIČIA A KALENDÁRIUM

Tato novinka byla publikována v rámci spolupráce s časopisem Odpady.

Zdroj (autor): Jiří Zaťovič
Web: http://www.epos.sk
Kontaktní e-mail:

Tweet

Datum uveřejnění: 15.6.07
Poslední změna: 18.6.2007
Počet shlédnutí: 1508