Novinky

Obsah časopisu Odpady 3/2008

 
Titulná stránka časopisu Odpady 3/2008
 

Editoriál

Ako si ustelieš, tak si aj ľahneš...  

Tak Pani Príroda nám to aj tentokrát riadne natrela. Číňania chaoticky pobehujú po krajine, lebo ich rodnú zem pokryla biela plachta, v Kalifornii zase pobehujú s vedrami plnými vody a bojujú proti ničivej sile ohňa a my sa pomaličky začíname promenádovať bez zimných kabátov.  Príroda nám opäť ukazuje, čo dokáže. A človek - „bezmocný“ tvor -  sa len prizerá a popritom, chtiac-nechtiac, musí riešiť otázku, či sám nie je zodpovedný za takéto vyčínanie prírody.

   A veru, máme čo upratovať. Výsledky a dôsledky našej každodennej „usilovnej“ práce „pekne“ vynikajú v presne nalinkovaných grafoch či tabuľkách (Databáza starých environmentálnych záťaží po ťažobnej a spracovateľskej činnosti v SR).  Témou týchto dní je aj horlivé „upratovanie“ okolo skládky odpadov v Pezinku. (Informácia k návrhu na prešetrenie zákonnosti postupu orgánov v súvislosti so skládkou v Pezinku). Zase jeden „nelikvidovateľný pamätník pre budúce generácie“ a  dôkaz úžasného komunikačného šumu medzi občanmi, ekologickými aktivistami a kompetentnými orgánmi. Či v tejto situácii zostane vlk celý i baran sýty, ukáže budúcnosť. Alebo napríklad také perzistentné organické látky. Tie ich závideniahodné vlastnosti a vymoženosti! Cestujú si  vlastnými aerolinkami na veľké vzdialenosti cez medzinárodné hranice bez pasov, víz, drahých leteniek či letiskových poplatkov a pohodlne sa „usalašia“ aj v tých oblastiach, v ktorých sa nikdy nevyrábali či nepoužívali (napr. Arktída a Antarktída). Navyše odolávajú akejkoľvek degradácii bez použitia liftingu či návštevy telocvične. A hoci sa dožijú aj stovky, nie je prakticky možné ich akoukoľvek čistiacou operáciou odstrániť. Svojou vytrvalosťou a usilovnosťou by mohli byť človeku  príkladom (prečo nie, veď človek sa od prírody má čo učiť), keby neprekypovali toxickými vlastnosťami ohrozujúcimi ľudské zdravie i život na Zemi (Návrh vyhlášky o perzistentných organických látkach predstavuje ďalšie zosúladenie s legislatívou Európskej únie).

Každý dokument však zároveň uznáva, že nemalý vplyv na procese eliminácie a zneškodňovania má súkromný sektor, rôzne združenia či mimovládne organizácie. OZ Tatry spolu s mestom Liptovský Mikuláš vytvorili zaujímavý projekt a podpísali „MEMORANDUM o vzájomnom spoločnom postupe, porozumení, neobchádzaní a zabezpečení vzájomnej spolupráce a vymedzení vzájomných práv a povinností“. Súčasťou tejto spolupráce je i spoločná kampaň „Neseparujte sa! Separujte sa nami!“. Ďalší príklad toho, že keď sa chce, tak sa chce.

Martina Bodišová

1. Minimalizácia, zhodnocovanie a zneškodňovanie


Predstavujeme Recyklačný fond

Aj v treťom čísle časopisu Odpady pokračujeme s rubrikou Predstavujeme Recyklačný fond. V januárovom čísle sme priblížili Sektor opotrebovaných batérií a akumulátorov, v marcovom čísle predstavujeme Sektor opotrebovaných pneumatík.

Spoločnosť .A.S.A. a jej pôsobenie v SR – predstavenie prevádzok – prevádzka Zohor
Mgr. Eva Rajčáková

Spoločnosť .A.S.A. sa dlhodobo zaoberá poskytovaním služieb v oblasti odpadového hospodárstva. V priebehu rokov svoje pôsobenie rozšírila na územie celého Slovenska a jej spoločnosti, odštepné závody a prevádzky, sa nachádzajú v mestách Zohor, Trnava, Žilina, Bratislava, Hlohovec, Hurbanovo, Dolný Bar, Prešov, Košice. Zameriava sa v prvom rade na zhodnocovanie odpadov.

Hotdisc: Unikát má za sebou 3 úspešné roky na Slovensku
Andrea Krajniaková

Za inštaláciu zariadenia Hotdisc v cementárni v Rohožníku získal najväčší výrobca a dodávateľ stavebných materiálov na Slovensku Holcim Slovensko Národnú podnikateľskú cenu v oblasti životného prostredia. Po cene Zlatý mravec v kategórii Firemné odpadové hospodárstvo z roku 2006 je to už druhá cena, ktorú Holcim Slovensko dostal za inštaláciu Hotdiscu. Nakoľko ide o unikátnu technológiu, chceme Hotdisc a jeho výsledky predstaviť čitateľom.

Úloha komunikácie pri nakladaní s komunálnym odpadom
Mgr. Dušan Haško

Tak ako pri každej ľudskej činnosti, tak aj pri nakladaní s komunálnym odpadom zohráva komunikácia nezastupiteľnú úlohu. V slovenských podmienkach prebieha väčšinou v rámci trojuholníka: občan, obec, vývozca odpadu. Základnou úlohou komunikácie medzi týmito partnermi by mala byť jasná a zrozumiteľná prezentácia cieľov odpadového hospodárstva 1. MINIMALIZUJ, 2. ZNOVUPOUŽÍVAJ, 3. RECYKLUJ – od týchto základných cieľov by sa mal odvíjať obsah, rozsah i spôsob ich komunikácie.

Otázky pre Ing. Juraja Dlhopolčeka, predsedu Správnej rady Recyklačného fondu

Na stránkach nášho časopisu uverejňujeme články, v ktorých predstavujeme Recyklačný fond. Predsedom Správnej rady Recyklačného fondu je Ing. Juraj Dlhopolček. Redakcii odpovedal na otázky, ktoré bližšie hodnotia špecifickosť práce v tejto inštitúcii.
Ing. Juraj Dlhopolček (66) absolvoval štúdium energetiky  na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako generálny sekretár Zväzu celulózo-papierenského priemyslu SR v Banskej Bystrici, od roku 2001 vykonáva volenú funkciu predsedu Správnej rady Recyklačného fondu.

Recyklačný fond aj v tomto roku pokračuje v podpore zberu a zhodnocovania odpadov, prvých 174 miliónov je už rozdelených
Mgr. Ivana Luptáková


Správa Recyklačného fondu na svojom prvom a druhom tohtoročnom zasadnutí vyhovela 16 žiadostiam o poskytnutie dotácií. Recyklačný fond tak podporí projekty zberu a zhodnocovania odpadov dotáciami v celkovej výške takmer 174 miliónov korún. V minulom roku to bolo 526,4 milióna korún, ďalších viac ako 63 miliónov získali v roku 2007 obce ako príspevky za odpad, ktorý vytriedili a odovzdali na spracovanie a takmer 58 miliónov dostali vo forme nárokovateľných príspevkov spracovatelia starých vozidiel.

Databáza starých environmentálnych záťaží po ťažobnej a spracovateľskej činnosti v SR
Marcela Malindžáková, Fakulta BERG, TU v Košiciach

Primárne zdroje nerastných surovín, ako základný vstup do industriálnych výrobných procesov, sú esenciálnym prvkom podmieňujúcim trvalý rozvoj hospodárstva Slovenskej republiky. Podľa slovenskej legislatívy, konkrétne článku 4 Ústavy SR, patria zdroje nerastných surovín do vlastníctva štátu. Vzhľadom na to, že tieto zdroje nerastných surovín majú konečnú kapacitu, a sú klasifikované ako neobnoviteľné, musia sa využívať v rámci efektívnej a cielenej koncepcie. Týmto dlhodobým poslaním sa zaoberá tzv. surovinová politika SR, kde je dlhodobo strategicky naplánované využitie nerastného bohatstva s ohľadom na ciele a potreby rozvoja spoločnosti, berúc do úvahy potenciálne dopady jeho získavania a spracovania na životné prostredie. Surovinová politika zohľadňuje celkový priebeh čerpania zdrojov nerastných surovín, počnúc predbežným geologickým mapovaním potenciálneho ložiska, končiac v záverečnej fáze so samotným vyčerpaním zásob.
V novej verzii surovinovej politiky štátu je poskytnutý aktuálny popis situácie, pravidiel ochrany a využitia zdrojov nasledovných typov surovín (www.economy.gov.sk/pk/):
    •    energetické zdroje a palivá,
    •    rudné a nerudné suroviny,
    •    suroviny pre výrobu stavebných látok.
Na základe analýzy situácie vyplýva, že slovenská ekonomika vykazuje deficit v oblasti palivovo-energetických surovín vzhľadom na potrebu ich importu, ale vykazuje pozitívny hospodársky efekt  v oblasti využitia niektorých druhov rúd a materiálov pre stavebný priemysel.

V Nitre rozšíria separovanie zberového papiera – Recyklačný fond dodal impulz separového zberu v Nitre
Mgr. Ivana Luptáková

Príkladom, ako sa dá úspešne triediť a  zhodnocovať komunálny odpad, aj za finančnej podpory Recyklačného fondu, je mesto Nitra. Spolu boli schválené 2 projekty s dotáciami fondu za 15,7 milióna Sk. Nitra prostredníctvom svojej spoločnosti Nitrianske komunálne služby (NKS), s. r. o., v ktorej má mesto Nitra 50 %-ný majetkový podiel a rovnaký podiel má aj spoločnosť Marius Pedersen, a. s., vykonáva komplexné služby v odpadovom hospodárstve od roku 1993. Informovali o tom v stredu  13. februára 2008 v Nitre na spoločnej tlačovej konferencii zástupcovia Recyklačného fondu a mesta Nitra.

Na zber a zhodnocovanie odpadov z plastov schválil Recyklačný fond 337 mil. Sk – Do separovaného zberu plastov je zatiaľ zapojených 3,7 milióna obyvateľov
Mgr. Ivana Luptáková

Počas šiestich rokov činnosti Recyklačného fondu bolo zo sektora plastov schválených 337 miliónov Sk ako finančná podpora na zavádzanie a rozširovanie separovaného zberu a zhodnotenia odpadov z plastov. Z toho na 27 jednokomoditných projektov bolo určených 214 miliónov Sk a na 127 viackomoditných projektov 123 miliónov Sk. Okrem toho sektor v rámci 27 podporených propagačných projektov, poskytol ďalších 4,55 milióna Sk, na propagáciu separácie a zhodnocovania plastových odpadov a zvýšenie informovanosti širokej verejnosti o tejto problematike. Informoval o tom predseda správnej rady Recyklačného fondu Ing. Juraj Dlhopolček.

Recyklačný fond podporil spracovanie PE odpadov v Plastike sumou 7,5 mil. Sk – V Plastike Nitra zrecyklujú ročne vyše 700 ton polyetylénových obalov
Mgr. Ivana Luptáková

Recyklačný fond doteraz schválil na 2 projekty  týkajúce sa spracovania odpadových plastov v  Plastike Nitra, a. s., spolu dotácie vo výške 7,5 milióna Sk. Prvý projekt s dotáciou 4,8 milióna Sk bol zameraný na spolufinancovanie projektu na modernizáciu a doplnenie technologického zariadenia existujúcej recyklačnej prevádzky o pracie zariadenie so sušičkou a plastifikačnou jednotkou od firmy Herbold. Táto investícia umožnila, popri vlastných technologických odpadoch, úspešne zaviesť aj spracovanie odpadov zo separovaného zberu, hlavne rôznych znečistených fóliových odpadov na báze polyetylénu (PE) z použitých obalov. Z pôvodne záväzných 300 ton ročne sa vyšplhalo zrecyklované množstvo odpadov v roku 2006 až na rekordných 759 ton. Informoval o tom Ing. Igor Mesároš, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Plastiky Nitra, a. s.

V Nitrianskom kraji Recyklačný fond pridelil 610 dotácií a príspevkov
Mgr. Ivana Luptáková


V rámci Nitrianskeho kraja  Recyklačný fond za šesť rokov svojho pôsobenia doteraz schválil projekty za 241 miliónov Sk, keď vyhovel cca 610 žiadostiam podnikateľov a obcí o finančné prostriedky. Z toho za vyseparovaný komunálny odpad dostali mestá a obce na základe 575 žiadostí príspevky 25,7 Sk. Recaklačný fond vyhovej aj žiadostiam o dotácie na podporu zberu a recyklácie odpadov, keď na základe 20 žiadostí podnikateľov vyplatil 168 miliópnov Sk a vyhovel aj 15 žiadostiam obcí o dotácie vo výške 47,3 milióna Sk. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška.

Minimalizovanie spotreby vody a množstva nutrientov v odpadových vodách – pilotný projekt
Ing. Tatiana Skelnárová, VUT Brno

Výber vhodného systému odvádzania odpadových vôd závisí od mnohých aspektov. V súčasnosti preferovaný centralizovaný spôsob ohrozuje stav vodných tokov  a vodných zdrojov. V príspevku je diskutovaný alternatívny spôsob odvádzania a čistenia odpadových vôd (DESAR) založený na separácii jednotlivého znečistenia pri zdroji, jeho nasledovného oddeleného čistenia, znovuvyužitia a efektívnejšieho hospodárenia s dažďovými vodami.



2. Predpisy, dokumenty, komentáre

Návrh vyhlášky o perzistentných organických látkach predstavuje ďalšie zosúladenie s legislatívou Európskej únie
Kolektív

V týchto dňoch sa končí pripomienkové konanie k Návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 127/2006 Z.z. o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto vyhláška má nadobudnúť účinnosť 1. mája 2008.

Informácia k návrhu na prešetrenie zákonnosti postupu orgánov verejnej správy v súvislosti so skládkou odpadov v Pezinku

Vláda navrhuje nový spôsob finanovania v oblasti starostlivosti o životné prostredie
Kolektív

V týchto dňoch sa končí pripomienkové konanie k Výnosu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o poskytovaní dotácií obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výnos má nadobudnúť účinnosť od 1. apríla 2008.
Výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o poskytovaní dotácií obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie sa predkladá podľa § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

3. Spektrum


Na skládky nie sme krátki! – II. časť
Mgr. Rudolf Pado, predseda a projektový manažér OZ TATRY

V prvej časti článku „Na skládky nie sme krátki!“ bol predstavený postup likvidácie nelegálnych skládok odpadov z krajiny, ktorý sa opieral o zákon o odpadoch. Slovenská legislatíva však po novelizácii Trestného zákona (č. 300/2005 Z.z.) vytvára možnosť riešiť danú problematiku aj cestou vyvodzovania trestno-právnej zodpovednosti.

27 slovenských škôl v klimatickej aliancii
Mgr. Rudolf Pado, koordinátor projektu

Za účasti 44 zástupcov slovenských škôl a samospráv, zástancov Klimatickej Aliancie z Rakúska sa dňa 4.2.2008 uskutočnil v Banskej Bystrici workshop „Klimatická Aliancia ako výzva pre samosprávy a školy“.


Memorandum medzi OZ TATRY a mestom Liptovský Mikuláš
Mgr. Rudolf pado, predseda a projektový manažér OZ TATRY

Dňa 15.10.2007 bolo medzi OZ TATRY a mestom Liptovský Mikuláš podpísané "MEMORANDUM o vzájomnom spoločnom postupe, porozumení, neobchádzaní a zabez- pečení vzájomnej spolupráce a vymedzení vzájomných práv a povinností". Cieľom memoranda bolo písomne zadefinovať vzťah medzi občianskym združením a mestom a zadefinovať taktiež oblasti vzájomnej spolupráce pri ochrane a tvorbe životného prostredia, realizácii výchovno - vzdelávacích aktivít a pod.   
Toto MEMORANDUM vychádza z dlhodobej vízie mesta Liptovský Mikuláš definovanej sloganom "Mesto pre všetkých" a  "Stratégie mesta Liptovský Mikuláš na roky 2007 - 2010" (http://www.mestoprevsetkych.sk), ku ktorej sa vyjadrovalo aj OZ TATRY.

Environmentálne vzdelávanie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave
RNDr. Viera Chrenščová, Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Environmentálna výchova sa stala súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch škôl. Na slovenských vysokých školách sa environmentálne vzdelávanie stáva súčasťou výučby viacerých predmetov prírodovedného zamerania (biológia, geografia, chémia, geológia, fyzika...), lekárskych vied (osobitne hygieny), ale aj niektorých technických odborov. V súčasnosti sú na väčšine fakúlt vysokých škôl zaradené predmety súvisiace s environmentálnou, sociálnou alebo ekonomickou dimenziou udržateľného rozvoja.
Problematika udržateľného rozvoja, potreba zvyšovania environmentálneho povedomia a formovania vzťahu k životnému prostrediu je na Prírodovedeckej fakulte integrovaná do viacerých predmetov zameraných najmä na environmentálnu výchovu, didaktiku environmentalistiky, plánovanie, regionálny rozvoj, manažment, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, účasť verejnosti na formách environmentálneho vyjednávania, komunikáciu v environmentalistike atď.

Cena mládeže za rozvoj
Mgr. Rudolf Pado

V roku 2007 vyhlásila Európska komisia v spolupráci s úradom European Schoolnet pod patronátom Louisa Michela, európskeho komisára pre rozvoj a humanitárnu pomoc, 2. ročník súťaže „Cena mládeže za rozvoj – Afrika v centre záujmu“.
Súťaž Cena mládeže za rozvoj je určená pre školy vo všetkých 27 členských krajinách EÚ. Podmienky účasti:
    -    vek 16 až 18 rokov (vrátane) v deň uzávierky súťaže,
    -    všetky príspevky musia reprezentovať školu,
    -    jeden účastník môže zaslať maximálne jeden príspevok vo forme multimediálnej prezentácie alebo plagátu,
    -    uzávierka súťaže je 31. marca 2008.     

Súťažný ročník 2007 je zameraný na trvalo udržateľný rozvoj Afriky.
Témy príspevkov sú:
    -    Klimatické zmeny
    -    Voda a energia
    -    Trvalo udržateľný cestovný ruch
Žiaci si môžu vybrať jednu z tém alebo ich spojiť.

Mapovanie nelegálnych skládok odpadov
Mgr. Rudolf Pado, predseda a projektový manažér OZ TATRY

Tzv. divoké (čierne, nelegálne) skládky odpadov, ktoré vytvárajú niektorí občania a firmy, sú nielen estetickou škvrnou v krajine, ale predstavujú taktiež potencionálny zdroj znečistenia vody a pôdy.
Vytvárať nelegálne skládky odpadov je zakázané v zákone NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, vo VZN miest a obcí, v zákone NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách (ak ide o zasypávanie  prietočného profilu) a pod.
Za skládku nepovažujeme niektoré kopy odpadov, ktoré sú na staveniskách, v záhradách, vo dvoroch a majú iba dočasný charakter. Zaznamenávajte len tie nelegálne skládky odpadov, na ktorých je odpad evidentne hromadený dlhší čas alebo je odpadu väčšie množstvo (roztrúsený odpad sa pokladá za znečistenie prostredia, nie za nelegálnu skládku).

Stockholm Junior Water Prize – cena BVS
Mgr. Rudolf Pado

Občianske združenie Mladí vedci Slovenska v spolupráci s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou vyhlásili celoštátnu postupovú súťaž v oblasti problematiky s názvom Stockholm Junior Water Prize – Cena BVS za najlepší vodohospodársky študentský projekt.
Do súťaže sa môžu zapojiť študenti stredných škôl vo veku od 15 do 20 rokov s praktickými projektmi z prírodných, technických a spoločenských vied, ktoré sa akoukoľvek formou dotýkajú problematiky vody.
Víťaz postupuje na celosvetové finále súťaže a dostáva jedinečnú príležitosť zúčastniť sa na konferencii Svetový týždeň vody v Štokholme.
Základnou podmienkou účasti v súťaži je prihlásenie projektu elektronickou formou prostredníctvom formulára, ktorý je na stránke www.eucontest.sk/sjwp.
Uzávierka prihlášok je 30. apríla 2008.

Kalendáriuim vybraných veľtrhov a výstav v SR

Informácie z domova i zo zahraničia

Tato novinka byla publikována v rámci spolupráce s časopisem Odpady.


 
 

Zdroj (autor): PaedDr. Erika Fajnorová
Web: http://www.epos.sk
Kontaktní e-mail:

Datum uveřejnění: 26.10.08
Poslední změna: 26.10.2008
Počet shlédnutí: 1085