Novinky

Obsah časopisu Odpady 2/2008

 
Titulná stránka časopisu Odpady 2/2008
 
Editoriál

Človek sa počas svojho života ocitá v rôznych situáciách – a tak som i ja zasadla do kresla šéfredaktorky časopisu Odpady. Prvé, čo by som rada urobila, je poďakovanie mojim  predchádzajúcim kolegom za veľký kus vykonanej práce. Spolu s redakčnou radou dali časopisu tvár, na ktorej sa odráža vysoká odbornosť, aj zaujímavé spracovanie.

Túto základnú líniu by som nechcela narušiť ani počas môjho pôsobenia. Ak by som sa mala vyjadriť rečou „odpadárov“, zrecyklujem ju.
Obsah slova recyklácia predsa neznamená len opätovné použitie niečoho, ale predovšetkým efektívne použitie novým spôsobom.
V tomto zmysle je moja redaktorská filozofia „doslova recyklačná“.

V stavebníctve tvoria jeden zo základných prvkov tehliarske produkty. Aj pri ich výrobe je možné využívať recyklované suroviny (Priemyselné a stavebné odpady – druhotné suroviny pri výrobe stavebných materiálov). Základným stavebným kameňom časopisu rovnako zostanú už použité „suroviny“- príspevky budú naďalej zaradené do 3 tematických oblastí.    V niektorých číslach sa objaví tzv. téma čísla, ktorú bude zastrešovať garancia jedného          z členov redakčnej rady.
Popri nej však zaradíme množstvo článkov na iné témy, aby každé číslo malo čo najväčšiu šancu byť tou „pravou šálkou čaju“ pre široký okruh čitateľov .

Hoci v hlave každého redaktora občas „strašia“ nápady na nové rubriky, ich realizácia predsa len nejakú tú chvíľu trvá, preto verím, že pochopíte, ak nové aspekty mojej redaktorskej recyklácie nechám ešte chvíľu dozrievať a v tejto chvíli ich ešte neprezradím. Pravdepodobne sa budú týkať aj individuálneho predstavovania našich autorov – odborníkov v oblasti spracovania odpadov.
Akýmsi nenápadným predvojom tejto línie by mohla byť fotoreportáž z 3. reprezentačného plesu odpadárov, ktorá niektoré osobnosti pôsobiace v odpadárskom sektore čitateľom aspoň vizualizuje. Mená na začiatku článkov tak získajú konkrétnu podobu.
Ku každému plesu patria pekné šaty. Dúfam, že časopis Odpady Vám poskytne to, čo potrebujete, aj keď v tíme, ktorý ho každý mesiac „ošatí“ a obalí (Sustainpack – koniec odpadu z obalov?), bude sedieť moja maličkosť.
Nechcem nám totiž pridať ďalšiu, aj keď len obraznú, environmentálnu záťaž, veď ide o problém, ktorého riešenie je značne komplikované (Nový zákon má pomôcť definitívne odstrániť staré environmentálne záťaže a zabrániť vzniku nových).

Teším sa na spoluprácu a vopred Vám ďakujem za každý nový nápad.
 
Martina Bodišová





1. Minimalizácia, zhodnocovanie a zneškodňovanie


Minimalizácia množstva nutrientov a odpadových vôd vypúšťaných do vôd povrchových a podzemných
Ing. Tatiana Sklenárová

Priemyselné a stavebné odpady – druhotné suroviny pri výrobe stavebných materiálov
Mikuláš Šveda, Stanislav Unčík, Katedra materiálového inžinierstva, Stavebná fakulta STU, Bratislava

Naša spoločnosť, či chce alebo nie, sa musí postupne vyrovnávať so zväčšujúcimi sa globálnymi environmentálnymi problémami. Tie nás nútia nielen zamyslieť sa nad ich odpadom, ale priamo nás tlačia hľadať spôsoby a možnosti, ako ochrániť životné prostredie. Veľkým problémom sú odpady rôzneho druhu (priemyselné a stavebné odpady, potravinárske obaly a pod.). Aby naše okolie nebolo ako jedna veľká skládka, je potrebné hľadať nové možnosti využitia jednotlivých druhov odpadov. Táto otázka je v súčasnosti vysoko aktuálna, pretože sa neustále zvyšujú poplatky za skládkovanie, a taktiež vhodných plôch na skládky je nedostatok.

Stavebníctvo a výroba stavebných materiálov je na jednej strane významným znečisťovateľom životného prostredia, no na strane druhej poskytuje značný potenciál pri riešení mnohých environmentálnych problémov. Známym príkladom je spracovávanie elektrárenského popolčeka pri výrobe sivých pórobetónových tvárnic.
Pri výrobe tehliarskych výrobkov možno taktiež spracovávať mnohé priemyselné odpady – anorganické aj organické – ako príklad môžeme uviesť použitie zeolitových odpraškov pri výrobe pálenej krytiny.

SUSTAINPACK – koniec odpadu z obalov?
Peter Šimon a Dušan Bakoš, FCHTP STU Bratislava

Každý z nás počas roka vyprodukuje veľké množstvo rozličného odpadu. Z tohto množstva približne dvadsať percent hmotnosti a štyridsať percent objemu tvoria odpady z obalov. Takýto druh odpadu vôbec nemusí skončiť na skládkach, prípadne v spaľovacích peciach, ale je potrebné hľadať cesty, ako ho zmysluplne využiť.

Problematiku biodegradovateľných obalov z plastov riešia vo viacerých projektoch odborníci z FCHPT STU. V súčasnosti sú zapojení taktiež do štvorročného integrovaného výskumného projektu SustainPack. Na riešení projektu participuje 35 partnerov z 13 európskych krajín. Hlavným cieľom projektu je zabezpečiť budúci význam a konkurencieschopnosť obalov na báze vlákien s využitím najmodernejších trendov v oblasti nanotechnológií.

Separácia – výzva budúcnosti – problém súčasnosti
Mgr. Eva Rajčáková, .A.S.A.

Problematika zhodnocovania pneumatík
doc. Ing. Františka Michalíková, CSc., Ing. Martin Sisol, PhD., Technická univerzita, Fakulta BERG, Ústav montánnych vied a ochrany životného prostredia, Košice

Použité pneumatiky predstavujú významnú záťaž pre životné prostredie a patria medzi prioritné problémy riešené v EÚ. Príspevok poskytuje základné informácie o vlastnostiach pneumatík, spôsoboch zhodnocovania použitých pneumatík a prezentáciu najfrekventovanejších technológií ich spracovania. Pneumatiky sú vďaka materiálovému zloženiu a vlastnostiam významným zdrojom energie a surovín. Najznámejšie technológie a praktické poznatky o nich umožnia producentom odpadu vybrať tie, ktoré sú vhodné na zhodnocovanie jednotlivých druhov pneumatík. Výber technológií nakladania s opotrebovanými pneumatikami bude závisieť od nákladov spojených s dopravou od producenta k „zhodnotiteľovi“ a nákladov na prípravné procesy pre vybrané spôsoby zhodnocovania, pričom je potrebné dodržiavať platnú legislatívu.

Osveta Recyklačného fondu prináša výsledky v náraste separovaného zberu – V Košickom kraji Recyklačný fond pridelil 846 dotácií a príspevkov

V rámci Košického kraja Recyklačný fond za viac ako päť rokov svojho pôsobenia doteraz schválil projekty za takmer 294 miliónov Sk, keď vyhovel cca 846 žiadostiam podnikateľov a obcí o finančné prostriedky. Z toho za vyseparovaný komunálny odpad dostali mestá a obce na základe 622 žiadostí príspevky 15,3 milióna Sk. Recyklačný fond vyhovel aj žiadostiam o podporu zberu a recyklácie odpadov, keď na základe 37 žiadostí podnikateľov vyplatil dotácie 195 miliónov Sk a vyhovel aj 15 žiadostiam obcí o dotácie vo výške 67,8 milióna Sk. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška.

Slovensko uprednostnilo materiálové zhodnotenie opotrebovaných pneumatík – Recyklačný fond bude podporovať už len zber starých pneumatík

Recyklačný fond sa finančne podieľal na vybudovaní všetkých recyklačných kapacít na zhodnotenie opotrebovaných pneumatík na Slovensku. Za šesť rokov činnosti fond podporil rozšírenie separovaného zberu a materiálové zhodnotenie tejto komodity sumou vyše 200 miliónov Sk, čím prispel k tomu, že podiel spracovaných opotrebovaných pneumatík sa za 6 rokov zvýšil na viac ako päťnásobok. Kým v roku 2001 sa spracovalo 3 100 ton opotrebovaných pneumatík, v roku 2006 to bolo už 14 700 t a v roku 2007 to bolo cca 16 500 ton. Informoval o tom predseda Správnej rady Recyklačného fondu Ing. Juraj Dlhopolček.

Úspešný projekt V.O.D.S. podporený Recyklačným fondom pracuje na plnú kapacitu  - V Kechneci vlani spracovali 15-tisíc ton starých pneumatík

Už druhý rok spoľahlivo pracuje v priemyselnom parku Kechnec závod na spracovanie opotrebovaných pneumatík a gumy, ktorý s dotáciou 81 miliónov Sk od Recyklačného fondu a ďalších prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ vybudovala spoločnosť V.O.D.S., a.s., Košice. V závode vlani spracovali viac ako 15-tisíc ton starých pneumatík, čím dosiahli plánovanú ročnú kapacitu. Vyrobili pritom 9 000 ton gumového granulátu, 25 000 m2 gumových rohoží pre bezpečné detské ihriská a vybudovali 10 špeciálnych multifunkčných športovísk s gumovým povrchom. Informoval o tom Mgr. Igor Sidor, člen predstavenstva V.O.D.S., poverený riadením spoločnosti.

Nový způsob sběru elektroodpadu v malých obcích se osvědčil
Ondřej Tesař, ASEKOL

Občané deseti malých obcí Středočeského kraje měli od července do listopadu možnost zbavit se vysloužilých elektrozařízení jednodušším způsobem. Zapojili se totiž do projektu „Dosloužily? Zaslouží si recyklaci!“, v jehož rámci byl realizován pilotní projekt „Podpora zvýšení zpětného odběru vyřazených elektrozařízení v obcích do 1000 obyvatel na území Středočeského kraje“. Pilotní projekt byl organizován společností SAFINA pod záštitou Středočeského kraje ve spolupráci s kolektivním systémem ASEKOL. Realizaci zajišťovala společnost STENA SAFINA s dopravcem – společností REMONDIS.

Činnosť SIŽP prispieva k rozvoju environmentálneho povedomia
Ing. Ivan Bágel, SIŽP Žilina

Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej SIŽP) je odborný kontrolný orgán ktorého základnou činnosťou je výkon štátneho dozoru vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Popri kontrolnej činnosti sa však pracovníci SIŽP snažia zlepšiť aj právnej povedomie kontrolovaných subjektov, ku ktorým patria aj obce, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na produkcii a nakladaní s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom.

2. Predpisy, dokumenty, komentáre


Vláda navrhuje reorganizovať štátnu správu v oblasti životného prostredia
Kolektív

V súčasnosti sa na pôde parlamentu v prvom čítaní prerokováva Návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. mája 2008. Štátnu správu pre životné prostredie ustanovil zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 525/2003 Z.z. o  štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým bolo zriadených 8 krajských úradov životného prostredia a 46 obvodných úradov životného prostredia. Osobitným odborným kontrolným orgánom sa podľa tohto zákona stala Slovenská inšpekcia životného prostredia. Nezanedbateľným faktorom pri návrhu reorganizácie štátnej správy starostlivosti o životné prostredie je tiež potreba zlepšovania environmentálnej situácie (stav životného prostredia a stav starostlivosti o životné prostredie) na Slovensku, najmä v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie. Tento dôvod vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, najmä z práva na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva.

Nový zákon má pomôcť definitívne odstrániť staré environmentálne záťaže  a zabrániť vzniku nových
Kolektív

V týchto dňoch sa končí pripomienkové konanie k Návrhu zákona o environmentálnych záťažiach a o doplnení niektorých zákonov. Zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2009 a má byť jedným z nástrojov odstránenia starých environmentálnych záťaží a zabránenia vzniku nových. Návrh zákona spracovalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2008.

Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd II.
Ing. Dominik Garaj, environmentálny manažér

Zákon č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) nadobudol (okrem  niektorých ustanovení) účinnosť 1.9.2007. Pôsobnosť zákona je pomerne široká a pochopenie jeho ustanovení nie je jednoduché, či už vzhľadom na novú terminológiu, definície práv, povinností a zodpovedností, a lebo vďaka prepojenosti s ostatnými všeobecne záväznými predpismi v širších súvislostiach. V prvej časti príspevku zverejnenej v čísle 12/2007 sme sa venovali predmetu zákona a jeho základným pojmom. V tomto článku sa s ohľadom na obsiahlosť zákona zameriame len na rozhodujúce ustanovenia.

3. Spektrum


Recenzia novej publikácie: Jarmila Šťastná „Kam s nimi – Vše o třídení a recyklaci odpadu“
Mgr. Rudolf Pado, predseda OZ TATRY

Posledným edičným činom Českej televízie v spolupráci s autorizovanou obalovou spoločnosťou „Ekokom“ je publicistická televízna relácia „Kam s nimi“ a následná edícia publikácie „Kam s nimi – Vše o třídení a recyklaci odpadu“. Recenzia hodnotí a stručne informuje o aktuálnej a zaujímavej publikácii. 

10 rokov od založenia A.P.O.H.

3. reprezentačný ples odpadárov

Strom roka 2007

Minulý rok sme v októbrovom čísle časopisu uverejnili príspevok o ankete  Strom roka, ktorú vyhlásili Nadácia Ekopolis a Regionálne environmentálne centrum. V tomto čísle predstavujeme víťaza.

Víťazom celoslovenskej ankety Strom roka 2007 sa stala Hruška plánka zo Zvolenskej Slatiny, ktorá získala 2 191 hlasov. Rozhodli o tom hlasujúci, ktorí si vyberali spomedzi 12 stromov – finalistov Anketa Strom roka 2007 nadväzuje na tradíciu súťaže, ktorej vyhlasovateľom bol od roku 2003 REC Slovensko, MV SZOPK v Bratislave a ISA Slovensko (International Society of Arboriculture). Strom roka 2007 je súčasťou grantového programu Nadácie Ekopolis s názvom Ľudia pre stromy, ktorý podporuje skvalitňovanie životného prostredia výsadbou drevín alebo ich záchranou.

Tvorí sa slovenský štandard o dobrom lesnom hospodárení
Kolektív, Bratislavské regionálne ochranárske združenie

Na odbornom seminári k certifikácii FSC koncom roka 2007 prevzali v Nitre zástupcovia Mestských lesov v Bratislave (MLB) ako jedni z prvých na Slovensku prestížny certifikát FSC. Ten potvrdzuje, že lesné hospodárenie MLB je nielen ekonomicky životaschopné, ale zohľadňuje aj ochranu životného prostredia a potreby sociálneho rozvoja miestnych komunít.

Plastové verzus sklenené obaly v rámci recyklácie v potravinárskom priemysle
Ladislav Hegyi, Priatelia Zeme – SPZ

V našich obchodoch je stále menej vratných nápojových obalov. Pivo a víno v nich ešte nájdeme, ale minerálky sú skôr raritou. A to aj napriek Zákonu č. 529/2002 Z.z o obaloch , podľa ktorého musia obchody s predajnou plochou nad 100 m2 predávať nápoje vo vratných obaloch, ak ich predávajú v jednorazových.


Nadácia Ekopolis vyhlasuje 3. ročník programu Ľudia pre stromy
Milan Hronec, Ekopolis, projektový manažér

Nadácia Ekopolis vyhlásila 3. ročník grantového programu Ľudia pre stromy. Cieľom programu, ktorého generálnym partnerom je Skupina Skanska SR, je zvýšiť záujem ľudí o svoje okolie a zlepšiť životné prostredie výsadbou vhodných drevín alebo ich záchranou.


Komunikácia, propagácia a osveta v oblasti odpadového hospodárstva v Bratislave
Ing. Magdaléna Krajčiová a Ing. Anna Krištínová, Magistrát hl. m. Bratislavy

V rámci programu INTERREG IIIA sa na tému Práca s verejnosťou uskutočnila výmena skúseností a informácií aj v oblasti odpadového hospodárstva medzi Viedňou a Bratislavou. Úlohou programu je správne nasmerovať získané informácie s cieľom vyvolať pozitívnu odozvu u obyvateľstva aj pri nakladaní s komunálnymi odpadmi.

Pri schvaľovaní projektov kanalizácií sú dôležitejšie „kubíky“ prekopanej zeminy  než počet pripojených obyvateľov
Roman Havlíček, programový koordinátor, Priatelia Zeme – CEPA

Priatelia Zeme – CEPA zverejnili prípadovú štúdiu, ktorá poukazuje na nedostatky pri príprave a schvaľovaní projektov budovania vodárenskej infraštruktúry. V projektoch zameraných na budovanie kanalizácií sa ako hlavné ukazovatele používajú dĺžka vybudovaných a modernizovaných stok, objem vykopaných prác či veľkosť plochy opravených ciest.

Kalendárium vybraných veľtrhov a výstav SR

Informácie z domova i zo zahraničia

Tato novinka byla publikována v rámci spolupráce s časopisem Odpady.


 
 

Zdroj (autor): PaedDr. Erika Fajnorová
Web: http://www.epos.sk
Kontaktní e-mail:

Datum uveřejnění: 9.3.08
Poslední změna: 9.3.2008
Počet shlédnutí: 2175